Keď koncom roka 2000 vrcholila anketa o slovenského športovca 20. storočia, s miernym napätím som pred televíznou obrazovkou očakával, kto nakoniec skončí na druhom a treťom mieste. O víťazovi tejto ankety totiž nemohlo byť, aspoň podľa môjho názoru, žiadnych pochýb a ako sa ukázalo, môj predpoklad bol správny. Teda že najlepším slovenským športovcom 20. storočia sa nestane žiadny futbalista ani hokejista, ktorí v ankete zastupovali najpopulárnejšie športy, ale v tom čase už takmer dvanásť rokov mŕtvy krasokorčuliar Ondrej Nepela.
Najlepšiu odpoveď na otázku, prečo práve Nepela, nájde každý záujemca v prvej ucelenej biografii mapujúcej krátky, ale zato mimoriadne bohatý a úspešný životný príbeh tohto krasokorčuliarskeho fenoménu, ktorá dostala priliehavý názov NAJLEPŠÍ! Jej autorkou je novinárka a spisovateľka Eva Bacigalová. Knihu netradične rozdelila až na 48 kratších kapitol a každá z nich má názov O tom, prečo… O tom, ako… O tom, že… Na tomto mieste treba dodať, že krstným otcom knihy sa stal režisér Juraj Jakubisko, ktorý v roku 1973 natočil o Ondrejovi Nepelovi dokumentárny film ON a genéza vzniku tohto dokumentu, ako aj jeho ďalší osud sú zachytené v knihe. Na knihe tiež participoval Pavol Múdry, syn Nepelovej trénerky Hildy Múdrej, keďže Ondrej Nepela bol vlastne ďalším členom ich rodiny.
Nepelov príbeh je v knihe celkom prirodzene rozdelený na dve časti. Prvá sa týka jeho krasokorčuliarskej kariéry v ČSSR a tá druhá profesionálnej dráhy v ľadovej revue Holiday on Ice, s ktorou precestoval doslova celý svet. Keďže život Ondreja Nepelu bol neodmysliteľne spojený s jeho trénerkou Hildou Múdrou, čitateľ sa na úvod dozvie, ako sa rodená Viedenčanka Hildegard Klimpel dostala ku krasokorčuľovaniu, a po druhej svetovej vojne vďaka vydaju aj natrvalo do Bratislavy. Viedeň bola v tých rokoch predmestím Bratislavy, aspoň čo sa životnej úrovne týka, napriek tomu to však nemala nemecky hovoriaca mladá žena v slovenskej metropole ľahké. Čoskoro sa však naučila jazyk a začala trénovať, čo malo pre jej i Nepelov život osudový význam.
Druhá matka
Keď objavila malého Ondreja Nepelu, stala sa Hilda Múdra jeho druhou matkou, ktorá v mnohých smeroch suplovala rodičov. Bacigalovej kniha vysvetľuje, prečo to tak bolo a poodhaľuje tak aj zákulisie Nepelovej rodiny i pomerov, v akých vyrastal. Kniha prvý raz otvorene hovorí o Nepelovej oveľa staršej a mentálne zaostalej sestre, o ktorej existencii vedelo len niekoľko zainteresovaných ľudí. Ďalej sa dozvedáme o Ondrejovom detstve, krasokorčuliarskych začiatkoch, školskej dochádzke, osobnom živote, náročných tréningoch aj o prvých úspechoch. No a potom už prichádzal jeden triumf za druhým a Ondrej Nepela sa tak už vo veľmi mladom veku stal národným hrdinom a pre vládnuci režim mimoriadne vzácnym pokladom, ktorého milovali doslova milióny. Niesol sa na vlne absolútnej popularity a záujmu verejnosti.
Na tomto mieste sa kniha dostáva k odpovedi, prečo sa práve Ondrej Nepela stal najlepším slovenským športovcom 20. storočia, a teda podrobne opisuje všetky jeho športové úspechy a cestu k nim. Ondrej Nepela totiž bol olympijský víťaz, trojnásobný majster sveta, päťnásobný majster Európy, akademický majster sveta, dvojnásobný vicemajster sveta, osemnásobný majster ČSSR i najúspešnejší športovec ČSSR za rok 1971. Na svojej prvej olympiáde štartoval už ako trinásťročný, bronz na majstrovstvách Európy získal vo veku pätnásť rokov, majstrom Európy sa stal v osemnástich a majstrom sveta ako dvadsaťročný. Následne prišiel absolútny triumf, keď v roku 1972 na zimných olympijských hrách v japonskom Sappore získal dvadsaťjedenročný Ondrej Nepela zlatú olympijskú medailu.
Už vtedy chcel s amatérskym krasokorčuľovaním skončiť (na vrcholových podujatiach mohli v tom období štartovať oficiálne iba amatéri) a prestúpiť k profesionálom do ľadovej revue Holiday on Ice, ale vtedajší predseda vlády SSR Peter Colotka ho presvedčil, aby sa rozlúčil až o rok neskôr na bratislavských majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní, a teda na domácej pôde. Tak sa aj stalo a Ondrej Nepela sa triumfálne rozlúčil pred vlastným publikom ziskom tretieho titulu majstra sveta za sebou. Nepela vyhral v rokoch 1971 – 1973 všetko, čo sa len vyhrať dalo a vo svetovom krasokorčuľovaní nemal žiadnu konkurenciu. Odišiel na absolútnom vrchole vo veku dvadsaťdva rokov. Gustáv Husák plakal od dojatia, keď mu udeľoval medailu.
Kniha podrobne približuje, čo všetko za tým bolo a koľko dlhoročného tvrdého tréningu musel Nepela od raného detstva absolvovať. Ako malý žiak základnej školy musel napríklad vstávať skoro ráno za tmy, absolvovať tréning, následne ísť na ôsmu hodinu do školy, po škole znovu na tréning a večer strávil učením nad knihami. Napriek tomu bez problémov absolvoval základnú školu, gymnázium a zapísal sa i na Právnickú fakultu UK v Bratislave. Všetko, čo v živote dokázal, si musel doslova vydrieť. O to väčšmi, že nebol žiadnym krasokorčuliarskym talentom a jeho triumfy boli výsledkom každodennej tvrdej práce.
Profesionálna kariéra
Po víťazných majstrovstvách sveta 1973 v Bratislave nasledoval vytúžený odchod (podotýkam, že legálny a so súhlasom československých úradov) do mimoriadne populárnej revue Holiday on Ice, ktorá brázdila so svojou ľadovou show všetky svetadiely a účinkujúci krasokorčuliari si v nej dokázali zarobiť veľké peniaze. V revue pôsobili známe mená svetového krasokorčuľovania, ktoré sa už rozlúčili so súťažnou kariérou a účinkovanie v Holiday on Ice brali ako ďalšiu životnú výzvu. Tu sa dostávame k druhej časti knihy, ktorá mapuje život Ondreja Nepelu v 70. a 80. rokoch oveľa podrobnejšie než napríklad publikácia Antona Zerera Keď nebo zamrzne, obúva si božské korčule?z roku 2003, ktorá sa primárne venovala krasokorčuliarskej dráhe Ondreja Nepelu na vrcholných podujatiach.
Priznám sa, do biografie Evy Bacigalovej o Ondrejovi Nepelovi som sa začítal práve v jej druhej časti. Tá sa totiž zaoberá Nepelovým životom v západnej Európe, pôsobením v Holiday on Ice, jeho osobným životom, chorobou i následnou smrťou, teda otázkami, o ktorých sa doteraz písalo a hovorilo iba veľmi málo a mnohé z nich neboli dodnes vôbec známe.
Ondrej Nepela bol pre mňa vždy akýmsi športovým Freddiem Mercurym, pretože ich osudy boli až nápadne podobné, i keď krasokorčuliar sa v popularite nemohol vyrovnať svetovej hudobnej megahviezde. Obaja patrili do rovnakej generácie, obaja dosiahli na svojom poli maximum, obaja boli homosexuáli, i keď po nich túžili tisíce žien, a obaja zomreli približne v rovnakom veku a v rovnakom čase, pričom príčina smrti bola v obidvoch prípadoch rovnaká: AIDS. A obaja si na vrchole slávy plnými dúškami užívali života, čo malo paradoxne za následok práve ich predčasnú smrť.
Freddie Mercury mal za svojho života veľmi blízku priateľku Marry Austin a Nepela sa zase oženil s venezuelskou kolegyňou z Holiday on Ice. Aj o tomto hovorí kniha Evy Bacigalovej, ktorá približuje i zákulisie ľadovej revue Holiday on Ice, život gay-komunity v západnej Európe v 70. a 80. rokoch 20. storočia, do ktorej Ondrej Nepela patril, jeho ochorenie, priebeh choroby a následnú smrť. Prináša veľmi intímne informácie a vypátrať ich muselo byť enormne náročné. Ondrej Nepela žil druhú polovicu svojho života za železnou oponou, našiel si tam nových priateľov, ktorých na Slovensku nikto nepoznal a o jeho osobnom živote tak nevedela ani rodina či Hilda Múdra. O detailoch jeho osobného života sa doma vedelo len veľmi málo, resp. takmer nič.
Práve v tom je najväčší prínos knihy Evy Bacigalovej, že prináša na svetlo doteraz neznáme fakty a ukazuje skutočnú osobnosť Ondreja Nepelu so všetkými jej kladmi i zápormi. Najlepší slovenský športovec 20. storočia totiž určite nebol svätcom a svoj krátky život si užíval naplno. Mal tiež svoje maniere, nebol vždy disciplinovaným a poslušným zverencom, vedel si postaviť hlavu a tvrdohlavo trvať na svojom. Nie vždy dokázal zvládať popularitu a záujem okolo svojej osoby, či peniaze, ktoré zarobil. A tragicky doplatil na svoj búrlivý život, ktorý viedol nikým nekontrolovaný na západe. Zomrel 2. februára 1989 krátko po svojich 38. narodeninách v nemeckom Mannheime. Okrem jeho mamy a Hildy Múdrej s manželom nebol pri jeho posledných chvíľach nik…
Tomáš Černák
Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.
Absolvoval odbor história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (2008 - Mgr., 2009 - PhDr.) a interné doktorandské štúdium na Historickom ústave SAV (2014 – PhD.) Od roku 2018 pracuje ako odborný asistent na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Vo svojom výskume sa zaoberá slovenskými dejinami 20. storočia, najmä po roku 1945 a dejinami KSS a KSČ, jej vedúcich predstaviteľov a osobnosťou Gustáva Husáka. Zaoberá sa tiež históriou slovenského a česko-slovenského futbalu a najmä vplyvom politiky na futbal počas komunistického režimu. Je autorom alebo spoluautorom kníh Husák: Mladé roky Gustáva Husáka 1913 – 1938, Husák: V odboji a SNP 1938 – 1945, Husák. Vrcholy a pády 1945-1951. Tiež autor alebo spoluautor viacerých kníh z dejín slovenského a česko-slovenského futbalu zakladateľom Edície Belasé legendy o najvýznamnejších už nežijúcich hráčoch a tréneroch Slovana Bratislava, v ktorej doteraz napísal osem publikácií. Publikoval tiež desiatky vedeckých štúdií a popularizačných článkov.