Historický román z doby bronzovej patrí medzi raritné témy v slovenskej literatúre. Juraj Červenák je asi najrecenzovanejší autor na našom HistoryWeb.sk. Svojím zameraním na históriu patrí autor medzi ojedinelé prípady v slovenskej literatúre. Priznávam, že časť našej redakcie patrí medzi jeho fanúšikov, preto aj radi píšeme recenzie na jeho knihy.
Sekera z bronzu, rúno zo zlato vyšlo už skôr v češtine. Ako som už v úvode spomenul, ide o historický román, ktorého dej autor situoval do obdobia mladšej doby bronzovej na území Slovenska. Konkrétne do prostredia archeologických kultúr juhozápadného Slovenska – čakanskej a velatickej.
Ústredným motívom knihy je spor o náklad polodrahokamov (jantáru). Územie strednej Európy mohlo byť súčasťou tzv. jantárovej cesty, po ktorej sa dovážala táto surovina z Pobaltia do Stredomoria. Podľa niektorých archeológov a historikov práve výpravy do oblastí strednej Európy a Pobaltia dali podnet ku vzniku antických mýtov o Iásonovi a Argonautoch alebo o putovaní Odysea.
Juraj Červenák sa snaží svoj román priblížiť čo najbližšie k objektívnej historickej realite, aj keď niektoré informácie „uspôsobí“ tak, aby lepšie vyhovovali jeho autorskému zámeru (napríklad výskyt železnej dýky v mladšej dobe bronzovej podľa sporného nálezu z Gánoviec), ale ide o drobnosti, ktoré skôr vylepšujú, ako kazia celkový dojem. Navyše ich sám autor priznáva.
Dej sa odohráva v mladšej doby bronzovej (okolo 1400/1300 – 1000 pred Kr.), keď na Slovensku sídlili kultúry popolnicových polí. Autor jednotlivé archeologické kultúry stotožňuje s konkrétnymi kmeňmi, ktorým dáva i literárne názvy (velatická kultúra sú vlci, čakanská sú sokoly, lužická sú ľudia zo severu), čo síce asi nie je historicky pravdivé, ale čitateľsky je to zaujímavé.
V knihe sa prelína svet bronzových kultúr strednej Európy so svetom východného Stredomoria. Dejovou zápletkou je zápas o náklad baltského jantáru, ktorého sa okrem bojovníkov z územia dnešného Slovenska zúčastní aj trójsky princ so svojou chetitsko-tráckou družinou i bájni Argonauti. Dokonca sa stretnete aj s krétskym minotaurom, ktorý má však historickejšiu (reálnejšiu) podobu.
Ak vás fascinuje predstava, že bájna loď Argo by sa mohla plaviť po Dunaji (Istros) a Váhu aj do našich končín, určite si román o dobe bronzovej prečítajte.
Obrazová príloha: Michal Ivan, Artis Omnis, www.cervenak.sk
vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v.v.i. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených 1 a 2, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách. Napísal aj knihu Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.
Mohlo by sa vám páčiť
Najčítanejšie články za 7 dní
#VtentoDeň
- 1918 Roku 1918 sa začalo povstanie námorníkov loďstva nemeckého cisárskeho námorníctva v prístavnom meste Kiel. Viac info...