Alexander Dubček. Meno už asi navždy symbolizujúce udalosti roka 1968 a personifikujúce pojem socializmus s ľudskou tvárou. Jeden z najznámejších Slovákov vo svete, ktorý sa už za svojho života stal legendou a táto legenda ho sprevádza a pravdepodobne i bude sprevádzať aj v ďalších desaťročiach po jeho smrti.
V roku 50. výročia okupácie našej krajiny vojskami štátov Varšavskej zmluvy sa na Alexandra Dubčeka spomínalo oveľa častejšie a najmä počas leta bol takmer denne v centre pozornosti médií. Je to pochopiteľné, pretože významné okrúhle výročia sú vždy dôvodom na pripomínanie si osobností s nimi súvisiacich, a to v rôznych formách. Celkom prirodzene je jednou z nich aj knižná publikácia, prípadne rovno politická a osobná biografia dotknutej historickej postavy.
Náročná úloha
V prípade Alexandra Dubčeka si na vedeckú biografiu ešte budeme musieť pravdepodobne niekoľko rokov počkať a na jej autora nepochybne čaká náročný i časovo zdĺhavý archívny výskum v domácich aj v zahraničných archívoch. V každom prípade sa komplexnému spracovaniu Dubčekovho života v budúcnosti určite nevyhneme, pretože ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich dejín. Prvým krokom na tejto neľahkej ceste môže byť a podľa môjho názoru aj je kolektívna monografia, ktorá vznikla na pôde Historického ústavu SAV pod vedením historikov Miroslava Londáka a Slavomíra Michálka a má veľmi jasný a stručný názov – Dubček.
Prispeli do nej takmer dve desiatky domácich i zahraničných historikov formou vedeckých štúdií, mapujúcich jednotlivé obdobia Dubčekovej životnej dráhy či vybrané kapitoly z jeho politického pôsobenia. Kolektívna monografia teda obsahuje presne dvadsať kapitol doplnených o úvodnú štúdiu a záverečné zamyslenie. Na jej tvorbe sa okrem Miroslava Londáka a Slavomíra Michálka podieľali historici Vlasta Jaksicsová, Juraj Benko, Ľudovít Hallon, Zdeněk Jirásek, Martin Mocko, Jan Pešek, Stanislav Sikora, Elena Londáková, Michal Štefanský, Zdeněk Doskočil, Jerguš Sivoš, Ivan Laluha, Jozef Žatkuliak, Jiří Suk, Peter Weiss, Adéla Gjuričová a Adam Hudek.
Ich štúdie sú zoradené chronologicky a pokrývajú celé obdobie Dubčekovho života. V knihe nenájdeme obdobie, ktoré by nebolo spracované, čo je veľké plus pri osobnosti, ktorej sa politika dotýkala od narodenia až po jej smrť. Samozrejme, nosné témy v živote Alexandra Dubčeka sú tie, ktoré sa venujú 60. rokom 20. storočia a roku 1968, a preto im je v tejto kolektívnej monografii venovaná najväčšia pozornosť. Z dvadsiatich kapitol sa deväť venuje pôsobeniu Alexandra Dubčeka v 60. rokoch, či už z hľadiska politiky, ekonomiky, alebo kultúry.
Detstvo v Sovietskom zväze
Veľmi dôležité pre poznanie Dubčekovej osobnosti sú však aj kapitoly, ktoré sa venujú otázkam rodinného pôvodu či detstva stráveného v Sovietskom zväze. Pri mapovaní Dubčekovej rodiny je zásadná postava jeho otca Štefana. Dubček senior bol už pred prvou svetovou vojnou angažovaný v robotníckom hnutí, a to tak v Uhorsku, ako aj v Spojených štátoch amerických, kam odišiel za prácou. S menom Štefana Dubčeka je späté tiež vysťahovalecké družstvo Interhelpo a dlhoročný pobyt v Sovietskom zväze. O niekoľko rokov patril k vedúcim funkcionárom ilegálnej KSS, preto sa prvé tri kapitoly logicky viac venujú Dubčekovi seniorovi než juniorovi. Sily medzi otcom a synom sa začali vyrovnávať až koncom 40. rokov, keď mladý Alexander nastúpil do straníckeho aparátu, v ktorom doslova z roka na rok stúpal vyššie a vyššie. Doteraz sa pomerne málo písalo o činnosti Alexandra Dubčeka v 50. rokoch, a preto je veľmi pozitívne, že táto téma nebola opomenutá.
Alexander Dubček sa „z titulu svojej funkcie angažoval pri výstavbe nových závodov, kolektivizácii dediny, rozvíjaní triedneho boja, presadzoval zmeny vo všetkých sférach spoločenského života. Perzekúcie a politické procesy sa ho nedotkli a on ich vnímal v intenciách vtedajších komunistických doktrín.“ Kniha sa teda nesnaží vytvárať z Dubčeka legendu a rozhodne nejde o hagiografiu, ktorá by sa ho snažila silou-mocou glorifikovať. Naopak, otvorene hovorí aj o tých aspektoch Dubčekovho života a jeho politickej činnosti, ktoré nie sú práve pozitívne.
Čitateľ sa dozvie aj o pomerne neznámych stránkach Dubčekovej politickej dráhy, ako je napríklad jeho pôsobenie vo funkcii veľvyslanca ČSSR v Turecku, ,,súboj“ s Václavom Havlom o prezidentskú funkciu v decembri 1989, alebo jeho cesta k sociálnej demokracii. Opomenuté nie sú ani roky normalizácie, keď bol Dubček väzňom na slobode a celé roky pod neustálym dohľadom Štátnej bezpečnosti. Prínosom je aj úvodná štúdia spoločne so záverečným zamyslením, ktoré sa venujú Dubčekovej úlohe v dejinách, a kapitola týkajúca sa historiografie.
Autonehoda
Z môjho pohľadu však v tejto kolektívnej monografii chýba text, ktorý by sa seriózne venoval tragickej autonehode, na ktorej následky Alexander Dubček o dva mesiace neskôr zomrel. Tým väčšmi, že o tejto udalosti sa dodnes šíria rôzne fámy, legendy či priamo konšpiračné teórie a že už pri jej vyšetrovaní sa objavili rôzne nezrovnalosti. Neraz túto udalosť vytiahnu ,,von“ aj médiá, ktoré dokola rozoberajú, kto za tou autonehodou mohol stáť a prečo. Verím preto, že v budúcnosti bude práve táto téma odborne spracovaná a prezentovaná verejnosti na základe jasných a dokázateľných faktov, a nie na základe rôznych ,,teórií“.
Monografia obsahuje bohatú obrazovú prílohu, ktorá ilustruje Dubčekov politický i osobný príbeh od rodného domu v Uhrovci až po hrob v Slávičom údolí. Mnohé fotografie sú skutočne unikátne i verejnosti neznáme a robia monografiu príťažlivejšou pre čitateľa.
Kolektívna monografia Dubček je prvou vedeckou prácou, ktorá prináša na svojich stranách kapitoly z celého Dubčekovho života a nepochybne bude tvoriť základný bod, z ktorého bude musieť vychádzať každý, kto sa podujme napísať Dubčekovu biografiu. Doteraz sme mali k dispozícii iba spomienky Alexandra Dubčeka vydané krátko po jeho smrti, čiastkové vedecké štúdie alebo románové spracovania jeho života, s ktorými sa však pri písaní serióznej vedeckej práce veľmi nedá narábať. Kniha je nepochybne aj príspevkom k 50. výročiu okupácie našej krajiny vojskami štátov Varšavskej zmluvy a načasovanie jej vydania smerovalo práve preto k tomuto výročiu. Vďaka tomu sa jej dostalo i primeranej mediálnej pozornosti, čo je pri literatúre podobného typu veľmi vzácne, a aj veľmi potrebné.
Obrazová príloha: wikipedia.org
Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.
Absolvoval odbor história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (2008 - Mgr., 2009 - PhDr.) a interné doktorandské štúdium na Historickom ústave SAV (2014 – PhD.) Od roku 2018 pracuje ako odborný asistent na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Vo svojom výskume sa zaoberá slovenskými dejinami 20. storočia, najmä po roku 1945 a dejinami KSS a KSČ, jej vedúcich predstaviteľov a osobnosťou Gustáva Husáka. Zaoberá sa tiež históriou slovenského a česko-slovenského futbalu a najmä vplyvom politiky na futbal počas komunistického režimu. Je autorom alebo spoluautorom kníh Husák: Mladé roky Gustáva Husáka 1913 – 1938, Husák: V odboji a SNP 1938 – 1945, Husák. Vrcholy a pády 1945-1951. Tiež autor alebo spoluautor viacerých kníh z dejín slovenského a česko-slovenského futbalu zakladateľom Edície Belasé legendy o najvýznamnejších už nežijúcich hráčoch a tréneroch Slovana Bratislava, v ktorej doteraz napísal osem publikácií. Publikoval tiež desiatky vedeckých štúdií a popularizačných článkov.