V obci Zvončín v okrese Trnava sa našla praveká hlinená plastika, ktorá by mohla dokazovať existenciu „voodoo“ rituálov v praveku Slovenska.
Rituál vytvárania figúrky a jej následného perforovania na rôznych častiach tela s úmyslom uškodiť osobe, ktorú figúrka stvárňuje, je v súčasnosti najčastejšie známy pod názvom „voodoo“. Princíp takéhoto rituálu sa však objavuje oveľa skôr ako voodoo afrických otrokov v Amerike. Už v starovekom Grécku sa na rôzne účely používali tzv. „kolossoi“, ktoré archeológovia nachádzajú v hroboch či v starých svätyniach. Išlo o figúrky, ktoré vyrobili z rôzneho materiálu – z hliny, vosku, textilu – a podobne ako oveľa mladšie figúrky bocio zo západnej Afriky, obsahovali aj ľudské nechty či vlasy osoby, ktorú figúrka stvárňovala. Pri výrobe týchto figúrok sa prioritne znázorňovali tie časti tela, ktoré boli potrebné pre rituálny účel, ostatné časti sa nestvárňovali tak výrazne. Na aktivovanie sily sa do figúrok pichalo rybími kosťami alebo inými ostrými predmetmi. Z etnografických výskumov afrických, austrálskych, novozélandských a iných spoločenstiev vieme, že osoba, ktorá bola podobným spôsobom „odsúdená“ na smrť, často zakrátko aj skutočne zomrela. Označený jedinec o tejto skutočnosti vedel, pričom dôvodom smrti mohlo byť práve vyčlenenie z komunity, ktorá sa k nemu správala už ako k mŕtvemu. Označené osoby sa tak postupne sami začali považovať za mŕtvych. Treba však zdôrazniť, že zhotovená a následne perforovaná figúrka nemala vždy za cieľ uškodiť, ale niekedy sa používala aj pri uzdravovacích, nekromančných a erotických rituáloch.
Hlinená plastika zo Zvončína
Využívali sa takéto rituály aj v pravekej histórii na území dnešného Slovenska a aké o tom máme archeologické doklady? Odpoveď na túto otázku možno naznačuje nález hlinenej plastiky z obce Zvončín (okr. Trnava). Plastiku našiel v roku 2002 zberateľ René Gajdošík na poli južne od obce na rozľahlej dune pri pravom brehu rieky Parnej. Táto poloha bola archeológom už dávnejšie známa ako polykultúrna lokalita s nálezmi z viacerých období praveku, včasnej doby dejinnej a zo stredoveku.
Hlinená antropomorfná plastika zo Zvončína je vysoká len 9,1 cm, má valcovitý tvar a bola vyhotovená z piesčitej, pomerne zrnitej hliny. Nerovný povrch plastiky má svetlú hnedočervenú farbu. Vymodelovaná je celá postava. Krátke, náznakovo stvárnené horné a dolné končatiny sú sekundárne poškodené (odlomené), z ľavej ruky ostal len kýpeť oválneho prierezu. Hlava je zozadu oblá – zátylok, krk a brada nie sú znázornené. Modelovaná je tvárová časť hlavy – výrazný úzky orlí nos s vyznačenými nosnými dierkami trojuholníkového prierezu, plytkými oválnymi zvislými vpichmi vyznačené oči, vodorovný vpich oválneho tvaru naznačuje ústa. Schematicky tvarované masívne zavalité telo má zreteľne vyformované prsia, podobným spôsobom je zobrazený zadok a náznakovo je stvárnené brucho. Plasticky modelované mužské prirodzenie je odlomené, náznakovo sú stvárnené semenníky. Na prvý pohľad upútajú pozornosť stopy po 16 až 18, väčšinou hlbokých intencionálnych vpichoch rozmiestnených na celom povrchu plastiky. Na prednej strane tela sa nachádza jeden plytký vpich v mieste krku, trojica výrazných hlbokých vpichov je tesne pod prsiami a ďalší o čosi nižšie vľavo. Na zadnej strane tela sú tri dvojice hlbokých vpichov: pri pažiach, drieku a na zadku. Aj na obidvoch bokoch v oblasti pása sa nachádza dvojica hlbokých vpichov, dva vpichy sú v oblasti genitálií.
Táto jedinečná figurálna plastika je v stredoeurópskom prostredí takmer bez analógií. Bližšie paralely možno hľadať iba ku konkrétnym črtám, ako tvar, výraz tváre, znázornenie jednotlivých častí tela a podobne. Pôvod podobných neolitických plastík v strednej Európe sa hľadá na juhovýchode Európy (najmä v oblasti kultúry Vinča), odkiaľ prúdili impulzy do potiskej a lengyelskej kultúry, pričom dochádzalo k ich vzájomným interakciám najmä v oblasti Zadunajska. V prostredí Moravy a Dolného Rakúska vytvára špecifickú súčasť moravskej maľovanej keramiky a moravsko-rakúskej skupiny, kde sa dá vysledovať chronologický vývoj od plastík so vzpaženými kýpťovitými pažami s rytou tvárou a s naznačenými vlasmi až ku schematicky stvárneným plastikám, ktoré sa na našom území objavujú už v stupni Lengyel II, najmä však až v období eneolitu. Hoci prevažujú ženské figurálne plastiky, ojedinelé nie sú ani plastiky s mužskými atribútmi. Aj v dobe bronzovej sa sporadicky vyskytujú schematické mužské hlinené plastiky.
Datovanie „voodoo“ plastiky
Chronologické zaradenie nálezu je problematické, keďže nepochádza z uzavretého nálezového celku, ale z povrchového zberu na polykultúrnej lokalite. Na ploche označenej R. Gajdošíkom ako približné miesto nálezu sme pri opätovnom povrchovom prieskume nachádzali hlavne neolitické črepy, ale zastúpené boli aj črepy z iných období praveku. Napriek týmto problémom sa pokúsime prirovnať plastiku k charakteristickým typom na základe tvaru a vpichov, ktoré sú pre ňu príznačné.
Valcovitý tvar majú plastiky moravskej maľovanej keramiky tzv. kramolínskeho typu, taktiež kultúry Vinča-Turdaş z územia Rumunska z obdobia mladšej doby kamennej. Majú krátke náznakovo stvárnené ruky a prsia, schematickú tvár s naznačenými otvorenými ústami, nosnými dierkami a šikmými očami. Na bruchu plastiky zo Zvončína je nevýrazný okrúhly plastický výčnelok. Takéto výčnelky sú známe aj v prostredí moravskej maľovanej keramiky (napr. Hluboké Mašůvky). Tvarovo príbuzná je aj plastika zo sídliska čakanskej kultúry z Ludaníc-Mýtnej Novej Vsi z mladšej doby bronzovej. Taktiež ide o plastiku so stvárnenými mužskými genitáliami. Perforovanie plastík je v prostredí neolitických a eneolitických kultúr Vinča a Cucuteni-Tripolje veľmi rozšírené. Vyskytujú sa prevažne v oblasti uší, rúk a lona, pričom ide o pravidelné symetrické vpichy, ktoré majú skôr výzdobný charakter.
Vpichy na plastike zo Zvončína sú neusporiadané a asymetrické, určite neplnili estetickú funkciu. Zaujímavá je trojica vpichov v oblasti srdca. Najbližšou nám známou analógiou, čo sa týka perforácie, je plastika z lokality Plotiště nad Labem. Schematická tvár má naznačené oči, nos a otvorené ústa, plasticky sú vymodelované uši a prsia. V oblasti genitálií sú realisticky znázornené mužské pohlavné orgány, nad ktorými sa nachádzajú tri hlboké vpichy. Plastika je pod prsiami (v oblasti srdca) perforovaná hlbokým vpichom. Na chrbte je zdobená radmi vpichov, ktoré sú usporiadané v šikmých pásoch. Plastika z Plotíšť má okrem falusu vymodelované aj semenníky (podobne mohla byť stvárnená aj plastika zo Zvončína). Plastika sa našla v chate datovanej do obdobia kultúry s vypichovanou keramikou (mladšia doba kamenná). Všetky spomínané plastiky pravdepodobne znázorňujú mužskú postavu, pričom naznačené prsia na antropomorfných plastikách nepovažujeme za typicky ženský atribút. Dokladajú to viaceré mužské plastiky z prostredia potiskej kultúry.
Aj plastika zo Zvončína prezentovala pravdepodobne mužskú postavu. Na základe schematickej tváre a oválneho tvaru nález len rámcovo datujeme do obdobia praveku, najpravdepodobnejšie v úseku od neskorého neolitu, resp. eneolitu (4300-2300 pred Kr.) až do mladšej doby bronzovej (1250-1000 pred Kr.). Neusporiadané hlboké vpichy v oblasti genitálií a trojica vpichov v priestore hrude svedčia pravdepodobne o kultovej funkcii plastiky. Tá bola s veľkou pravdepodobnosťou zhotovená s cieľom poškodiť osobu ktorú plastika stvárňuje. Porovnanie s rituálom označovaným v súčasnosti ako voodoo preto zrejme nebude úplne bez opodstatnenia.
Literatúra
- Faraone, C. A.: Talismans, Voodoo Dolls and Other Apotropaic Statues in Ancient Greece. Stanford 1988.
- Marková, K./Samuel, M.: Ďalšie nálezy zo Zvončína. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2002,2003, 82.
- Samuel, M./Gajdošík, R.: Praveké nálezy zo Zvončína. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1999,2000, 107 – 108.
- Volkolek, V.: Neolitická plastika z Plotišť nad Labem. In: I. Pavlů (ed.): In memorian Jan Rulf. Praha 2000, 477 – 479.
Obrazová príloha: autori a použitá literatúra
Študovala archeológiu na Katedre archeológie FF UKF v Nitre. Momentálne pôsobí ako archeologička Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Venuje sa najmä regionálnej archeológii so zreteľom na obdobie praveku.
Študoval na Katedre geológie a paleontológie PvFUK v Bratislave a na Katedre archeológie FFUK v Bratislave. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v Nitre v oddelení stredoveku a včasného novoveku. Venuje sa sakrálnej architektúre a problematike materiálnej kultúry stredoveku.
