Výstava pod týmto názvom bude sprístupnená od 18. januára 2013 do 20. februára 2013 vo výstavných priestoroch SNM-Múzea Ľudovíta Štúra v Modre.
„Ja, znajúc ho voskrz, znajúc hlboký cit jeho uboleného srdca, žiale jeho duše nad osudom národa slovenského, myslím, že keby aj čierna hodina tá poludňajšia dňa 22. decembra nebola v podobe nešťastnej poľovačky prišla, jeho pozemský život nebol by dlhým býval. O tento sa obávali všetci, ktorí znali tento Vezuv vnútorných ohňov.“ Takto vyjadril Jozef Miloslav Hurban svoju ľútosť nad skonom svojho priateľa. J. M. Hurban tiež predniesol rozlúčkový prejav nad hrobom Ľ. Štúra na cintoríne v Modre.
Hrob Ľudovíta Štúra môžeme chápať vo viacerých významoch. V prvom rade je to trojrozmerný náhrobný areál na cintoríne v Modre, tvoriaci dominantu vstupu do samotnej nekropoly. Tu bol Ľudovít Štúr 15. januára 1856 pochovaný. Môžeme ho chápať v čisto symbolickom význame ako pamiatku na celoživotné dielo Ľudovíta Štúra, a tiež ako základ, z ktorého sa dá odraziť pri štúdiu jeho života a diela.
Výstava Hrob Ľudovíta Štúra v historickej pamäti národa približuje históriu slávností pri hrobe osobnosti národných dejín od r. 1856 do r. 1996. V druhej línii predstavuje postupné budovanie štúrovských pamätníkov (pamätných tabúľ, sochy na námestí, Pamätnej izby i Múzea Ľudovíta Štúra) v Modre.
Priblížme si stručnú genézu budovania hrobu Ľ. Štúra. Prvý náhrobný kameň bol postavený v r. 1872 z celonárodnej zbierky, ktorú inicioval Pavol Dobšinský už r. 1859. Po vzniku Matice slovenskej sa táto inštitúcia podujala vec dotiahnuť do zdarného konca a konečne „Dňa 28. Listopadu 1872 bol náhrobný kameň aj s hrobom železnými mrežami ohradený. Celé dielo toto umožnil len čisto, zazananý síce, ale predce šlachetný národ Slovenský, príspevkami dobrovolnými. Na zdar! Sláva mu!“ (Zo Zápiskov Jána Jaromíra Mayera, Modrana, priateľa Ľ. Štúra. Archív SNM-Múzeum Ľ. Štúra Modra.)
Pri odhalení pomníka pravdepodobne neprebehla žiadna slávnosť. Až o rok bola zmienka v Národných novinách (1873, č. 137), že počas sviatku Všechsvätých bol pomník okrášlený a osvetlený lampami, mreže ohrady modranské ženy ozdobili girlandami, kvetmi a vencami, ktorými bol pokrytý celý hrob.
Verejné oslavy pri Štúrovom hrobe a postupné budovanie ďalších pamätníkov sa realizovali až po r. 1918, po vzniku ČSR a zmene štátoprávneho usporiadania. V r. 1924 bola odhalená prvá pamätná tabuľa na tzv. Schnellovom dome, kde Ľudovít Štúr býval v podnájme. Slávnosť zorganizovala Matica slovenská a pri odhaľovaní pamätnej tabule rečnil tajomník MS Štefan Krčméry. Táto modranská slávnosť bola prvou manifestačnou slávnosťou na počesť Ľudovíta Štúra od vzniku ČSR.
Náhrobný areál, ako ho poznáme v súčasnosti, bol odhalený v r. 1964, hoci na jeho pláne sa intenzívne pracovalo už od r. 1947. Práce boli ukončené osadením sochy na podstavec nad centrálnou mramorovou platňou hrobu Ľudovíta Štúra. Pôvodný náhrobný kameň spolu s ďalšími, odstránenými z okolia hrobu Ľudovíta Štúra, stojí pri cintorínskom múre vľavo. Slávnosť odhalenia sa konala 26. júna 1964. Bola skromná, socha Slovenská jar bola osadená predovšetkým z dôvodu nadchádzajúceho okrúhleho 150. výročia narodenia Ľudovíta Štúra v r. 1965.
Od r. 1918 našiel každý politický systém v osobnosti Ľ. Štúra osobnosť, o ktorú sa možno oprieť, výňatky z jeho diela sa dali interpretovať i dezinterpretovať pre tú-ktorú dobu charakteristickým spôsobom. Ľudovít Štúr sa ako národný symbol a ikona premietol do rôznych rovín dobovej propagandy. Otázne je, nakoľko je možné oddeliť jeho život a dielo od symbolického života Štúra po vlastnej smrti, od rôznych interpretácií a inštrumentalizácií bez toho, aby nevznikla voči jeho menu istá predpojatosť. Ľudovít Štúr bol v kontexte svojej doby, jej režimu a ďalších súvzťažností človekom, ktorý sa nezačlenil do priemeru. Svojou vôľou vedel nadchnúť, zaujať a predovšetkým sám tvrdo pracovať na svojich ideáloch, ktorým vdychoval život v spolupráci so svojimi druhmi. Jeho odkaz vošiel do slovenských národných dejín ako jeden z ich uholných kameňov.
SNM-Múzeum Ľudovíta Štúra bolo organizátorom pracovného vedeckého seminára pod názvom Nové kontexty života a diela Ľudovíta Štúra. Výstupom zo seminára je rovnomenný zborník, ktorý je možné zakúpiť v pokladni SNM-MĽŠ, Štúrova 84, Modra.
Štúrovské témy ostávajú stále živé a otvorené aj do budúcnosti. Osobnosť Ľ. Štúra a jeho celoživotné dielo treba pripomínať i nasledujúcim generáciám nie ako suché deje dôb minulých, ale ako slovenské historické fakty, zvlášť v súčasnom období globalizácie, keď každý národ prináša do spoločného priestoru niečo vlastné, jedinečné a originálne aj vo forme duchovnej kultúry.
Obrazová príloha: SNM-Múzeum Ľudovíta Štúra
