Vojnový slovenský štát a jeho odkaz v súčasnej politike a kultúre je témou, ktorá nestráca na aktuálnosti. Kniha Slovenský štát v nás zostavená a z väčšej časti napísaná Antonom Hruboňom ponúka komplexnú analýzu, ako táto kontroverzná časť našej histórie ovplyvňuje súčasnú spoločnosť a národnú identitu. Multidisciplinárny prístup, odvaha riešiť citlivé otázky a prepojenie s aktuálnou politickou situáciou robia z tejto publikácie povinné čítanie pre všetkých, ktorým záleží na pochopení dejín Slovenska.
Dávno etablovaného a v širokej aj odbornej verejnosti známeho, no pritom vekom stále mladého historika Antona Hruboňa netreba zvlášť predstavovať. Je autorom úctyhodného počtu odborných štúdií, ako aj kníh, z ktorých mnohé sme na HistoryLab.sk recenzovali a často ich odporúčame. Aj na tu recenzovaných publikáciách je pritom vidieť jeho postupný bádateľský posun smerom od dejín medzivojnového fašizmu a druhej svetovej vojny k novším dejinám. V tomto trende pokračuje a jeho nová publikácia, aj keď tematicky ostáva v oblasti výskumu fašizmu, ľudáckej republiky a všeobecne autoritárskych režimov, sa už zameriava výlučne na obdobie po druhej svetovej vojne.
Knihu Slovenský štát v nás: Politika, kultúra, pamäť 1945 – 2020 Hruboň editorsky pripravil a z väčšej časti tiež sám napísal. Ide v prvom rade o významný vedecký príspevok, no kniha je zároveň napísaná jazykom prístupným aj širšej verejnosti. Zbierka esejí, ktorá sa chronologicky rozprestiera v období od konca druhej svetovej vojny až po súčasnosť – ako naznačuje aj jej názov – skúma rôzne spôsoby, akými sa vojnový slovenský štát v slovenskej spoločnosti pripomína, interpretuje a inštrumentalizuje. Inými slovami, zaoberá sa zložitým vzťahom medzi historickou pamäťou a súčasnou politikou na Slovensku.
Ako sám autor konštatuje hneď v úvode, „veľká téma Slovenského štátu z rokov 1939 – 1945 stojí na prahu svojej vyťažiteľnosti.“ Aj keď sa drobné štúdie, prípadne nové interpretačné rámce ešte bezpochyby objavia, s autorom sa nedá inak, než súhlasiť v tom, že na veľa zásadne nového vo výskume tohto obdobia sa už tešiť netreba. Naopak, výskum odkazu a pretrvávajúceho vplyvu ľudáckej ideológie na slovenské politické, kultúrne a historické povedomie, je oblasť preskúmaná len minimálne.
Multidisciplinárny prístup
Jednou zo silných stránok knihy je jej multidisciplinárny prístup, ktorý spája pohľady z histórie, politológie, sociológie a kulturológie. Prispievatelia, všetci odborníci vo svojich oblastiach, ponúkajú diferencované chápanie komplexného dedičstva Slovenského štátu. Kniha sa nevyhýba ani kontroverzným témam, ako je kolaborácia s nacistickým Nemeckom, prenasledovanie Židov či povojnové narábanie s pamäťou slovenského štátu. Naopak, k týmto otázkam sa stavia čelom a poskytuje vyvážený pohľad, ktorý zohľadňuje ideologický aj praktický rozmer spomínania (a zabúdania).
Úvodná kapitola udáva tón knihy a ponúka teoretický rámec na pochopenie toho, ako historickú pamäť formujú politické, sociálne a kultúrne sily. Zdôrazňuje význam kolektívnej pamäti pri formovaní národnej identity a to, ako sa dedičstvo slovenského štátu v priebehu času spochybňovalo. Tento teoretický rámec je previazaný s osobnou reflexiou autora (a zostavovateľa publikácie) o motivácii, ktorá ho viedla k napísaniu takejto knihy, o absencii výskumu v tejto oblasti a jeho dôležitosti. Je napísaná odľahčeným štýlom, no zároveň vlastne ponúka návod, ako túto knihu čítať, je nevyhnutná na to, aby čitatelia pochopili širšie dôsledky nasledujúcich diskusií, pretože poskytuje optiku, cez ktorú sa dá pozerať na nasledujúce kapitoly.
Prvá časť knihy Živé politikum sa zameriava na pamäť Slovenského štátu v komunite slovenského politického exilu. Dvojica historikov, Anton Hruboň a Marek Syrný, podrobne analyzuje ideologické rozpory v exilovej komunite, najmä medzi nacionalistickou a demokratickou frakciou. Táto časť ponúka fascinujúci pohľad na to, ako si pamäť Slovenského štátu uchovávali a pretvárali tí, ktorí boli po roku 1945 nútení opustiť Slovensko. Autori tvrdia, že exilová komunita zohrala kľúčovú úlohu pri formovaní povojnového rozprávania o Slovenskom štáte, pričom často glorifikovala jeho úspechy a zároveň bagatelizovala alebo ignorovala jeho temné stránky. Ukazuje sa, že táto naratívna konštrukcia ovplyvnila slovenský politický diskurz aj v postkomunistickej ére.
Ďalšia pozoruhodná kapitola politológa Norberta Kmeťa s názvom Konfrontácie na úsvite novej éry skúma stret rôznych interpretácií Slovenského štátu a Slovenského národného povstania (SNP) od Nežnej revolúcie v roku 1989 po prvé slobodné voľby v roku 1990. Toto obdobie znamenalo kritický bod v slovenských dejinách, keď sa vo verejnom priestore snažili presadiť konkurenčné historické naratívy. Kmeťova analýza odhaľuje, že tieto diskusie neboli len akademické, ale mali reálne politické dôsledky, ovplyvňovali politické rozhodnutia a formovali rodiacu sa demokratickú identitu Slovenska.
Kryptoľudáctvo
Kapitola Antona Hruboňa s názvom Kryptoludáctvo ako neúspešný projekt chronologicky nadväzuje na predchádzajúcu kapitolu a zaoberá sa ideologickým pretrvávaním odkazu Slovenského štátu v rámci nacionalistických politických strán na Slovensku od začiatku 90. rokov 20. storočia až po osamostatnenie krajiny v roku 1993. Hruboň poskytuje presvedčivý argument, že napriek tomu, že sa týmto stranám nepodarilo získať významnú politickú moc, ich schopnosť mobilizovať časť voličov dokazuje pretrvávajúcu príťažlivosť odkazu Slovenského štátu. Táto kapitola je mimoriadne cenná pre pochopenie koreňov súčasných nacionalistických hnutí na Slovensku a toho, ako sa dá historická pamäť využiť na politické ciele. Autor sa zároveň neobáva pomenovávať veci pravými menami a presne – napriek tomu že ide v mnohých prípadoch o stále veľmi živé témy.
Kniha sa venuje aj kultúrnej reflexii pamäti slovenského štátu, pričom Tamara Janecová v kapitole o povojnovej literatúre kriticky analyzuje, ako bol slovenský štát zobrazený v slovenských literárnych dielach. Janecová skúma, ako literatúra slúžila ako médium na posilňovanie aj spochybňovanie dominantných naratívov o slovenskom štáte. Jej analýza je obohatená o odkazy na menej známe diela, čím ponúka čitateľom širší pohľad na kultúrny rozmer historickej pamäti.
Hruboňova záverečná kapitola Späť do budúcnosti? prináša podnetné úvahy o súčasnej aktuálnosti odkazu Slovenského štátu. Tvrdí, že pamäť slovenského štátu je v slovenskej politickej kultúre naďalej „poloslepým črevom“, ktoré sa vynára vo chvíľach krízy alebo politickej príležitosti. Táto kapitola je silnou pripomienkou toho, že minulosť nikdy nie je skutočne minulosťou a že história môže byť mocným nástrojom v rukách tých, ktorí sa snažia formovať budúcnosť.
Slovenský štát v nás je podnetná kniha založená na dôkladnom výskume, ktorá ponúka komplexné skúmanie odkazu Slovenského štátu v slovenskej pamäti. Je to povinné čítanie pre vedcov zaoberajúcich sa slovenskými dejinami, politológiou a kulturológiou, ako aj pre každého, kto sa zaujíma o to, ako sa národy vyrovnávajú so svojou minulosťou. Interdisciplinárny prístup a ochota riešiť náročné otázky robia z knihy významný príspevok do oblasti pamäťových štúdií. Poznatky v nej obsiahnuté sú relevantné nielen pre Slovensko, ale ponúkajú cenné ponaučenia aj pre iné národy, ktoré sa zaoberajú vlastnou spornou históriou.
Obrazová príloha: Wikimedia Commons, Paradigma Publishing, SNA, StartLab
Vyštudoval históriu a v roku 2014 získal na Ústave svetových dejín Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe titul Ph.D. Vo svojom výskume sa zaoberá komparatívnym štúdiom fašizmu (predovšetkým britského a českého fašizmu) a vybranými otázkami československých dejín. Absolvoval študijné a výskumné pobyty na Oxford Brookes University (2012/2013), Uniwersytet Wrocławski (2014), Central European University (2017/2018), Universität Wien (2021) a ďalších inštitúciách. Momentálne pracuje v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a na Masarykovej univerzite v Brne. Je autorom monografií Mýtus o znovuzrození (2014), Fašista (2017) a Fašizmus (2019). Je členom International Association for Comparative Fascist Studies (ComFas) a Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV.