V bitke v Teutoburskom lese prišla rímska armáda o tri svoje légie. Išlo o jednu z najväčších porážok Ríma, a to v čase jeho najväčšej slávy. Okrem historikov a archeológov láka táto udalosť aj románopiscov, ku ktorým sa vo svojej najnovšej trilógii zaradil aj anglický spisovateľ Ben Kane.
Ben Kane patrí k množstvu spisovateľov, ktorí hľadajú inšpiráciu v dejinách Rímskej ríše, najmä v histórii jej légií. Na HistoryWeb.sk sme už recenzovali autorovu predchádzajúcu trilógiu z obdobia pôsobenia rímskeho diktátora G. I. Caesara.
Nová trilógia sa začína románom Orlové ve válce, ktorý rozoberá známe udalosti okolo bitky v Teutoburskom lese, keď Rimanov vlákal do pasce germánsky veliteľ Arminius. Z literárneho hľadiska sa autor výrazne posunul k lepšiemu. Oproti predchádzajúcej trilógii má jeho najnovšia kniha plynulejší dej a aj kvalita príbehu išla hore. Autora už možno čoskoro budeme môcť zaradiť do kategórie spisovateľov historických románov, ako sú Simon Scarrow alebo Bernard Cornwell.
Historické pozadie
Ben Kane si problematiku bitky v Teutoburskom lese naštudoval naozaj dôkladne. Samozrejme, odborník by mohol s niektorými drobnosťami polemizovať – napríklad si neviem predstaviť, že by každý rímsky dôstojník mal vo svojej ubytovni bustu cisára.
Niekedy si históriu trochu uspôsobil, aby väčšmi vyhovovala potrebám románu – ako príklad uvediem spôsob obetovania zajatcov germánskemu bohovi Donarovi v prológu knihy, ktorý je otázny, pretože o jeho priebehu nemáme žiadne archeologické dôkazy, aj keď vieme, že Germáni ľudské obete realizovali.
Román obsahuje mená skutočných historických postáv, ktoré poznáme z prameňov. Ide hlavne o Rimanov, ktorí bojovali v bitke proti Germánom. Niektoré postavy sú vymyslené – tento fakt sa týka hlavne Germánov, ktorých mená (okrem ich veliteľa Arminia) sa nám, žiaľ, nezachovali. Zaujímavé sú aj vedľajšie postavy v románe – skutočne existoval napríklad ursarius (legionár, ktorý sa venoval lovu medveďov) Cessorinius Ammausius, keďže sa nám zachovala socha s jeho popisom. V knihe rovnako vystupuje postava lovca medveďov pre gladiátorské hry.
K hlavnému veliteľovi Rimanov Publiovi Q. Varovi bol autor milosrdnejší ako samotné dobové písomné pramene – správca provincie Germánia vyzerá ako postava výrazne lepšie, než vypovedajú známe fakty.
Autor použil aj niektoré skutočné archeologické predmety – pri Kalkriese, ktoré sa často považuje za skutočné miesto bitky, sa naozaj našli dve bronzové spony legionára Marca Aia. Vo viacerých rímskych vojenských táboroch sa tiež našli píšťalky, ktoré v boji používali centurióni na signalizáciu. Podobné detaily, ktorých je v románe veľké množstvo, veľmi dobre dopĺňajú hlavnú dejovú linku.
Zaujímavé sú aj opisy skutočných rímskych legionárskych táborov, ktoré sa nachádzali na hraniciach provincie Germánia. Autor ich kvôli knihe osobne navštívil, čo sa prejavilo pri ich opisoch a pravdepodobne aj vďaka tomu dobre vystihol život bežných rímskych legionárov.
Pozitívne hodnotím, že autor približne zachoval časovú postupnosť bitky, tak ako ju poznáme z písomných prameňov. Na záver zhrniem, že Benovi Kaneovi sa zaujímavo a komplexne podarilo vytvoriť príbeh jednej slávnej bitky.
Obrazová príloha: Vyšehrad, www.benkane.net
Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.
Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk (HistoryLab.sk). Je autorom knihy Sila zániku : Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách.
