K dejinám Talianska nepochybne patrí aj prítomnosť Longobardov na Apeninskom polostrove. Tohtoročný objav, na ktorý upozornili viaceré talianske médiá, medzi nimi i lokálne noviny Messaggero Veneto z 13. februára 2012, tento fakt iba potvrdzuje.
Talianskym archeológom sa v priebehu záchranného archeologického výskumu v severotalianskom meste Cividale del Friuli (kraj Friuli, provincia Udine) podarilo nájsť spolu tridsať hrobov, ktoré by mali prislúchať práve tomuto etniku. Archeológovia odhadujú, že ich počet sa môže vyšplhať až na päťdesiat. Nekropola, rozprestierajúca sa neďaleko železnice, dostala podľa svojej polohy aj meno – „della Ferrovia“. Rozprestiera sa pozdĺž Bulváru nezávislosti (Viale della Libertà), na križovatke s Foramittiho ulicou (via Foramitti). Pôvodne sa nachádzala za opevnením rímskeho mesta. Už v minulosti sa na ploche mesta Cividale našlo pätnásť kostrových hrobov, a síce na nekropolách Gallo, S. Stefano, Cella-S. Giovanni a San Mauro, na konci 19. stor. dokonca údajne aj hroby patriace longobardskej aristokracii.
V novoobjavených hroboch boli pochovaní nielen dospelí jedinci obidvoch pohlaví, ale rovnako sa našli aj kostry detí. Tak, ako je pre obdobie sťahovania národov zvykom, niektoré z „cividalských“ hrobov boli už v minulosti vykradnuté. Zomrelých Longobardov pochovali s typickým vojenským výstrojom, ktorý pozostával z kopije, meča a z noža. V textilných, či kožených vrecúškach alebo v taškách nosili kresadlo na založenie ohňa, hrebeň a poniektorí i mince. Hrebeň si so sebou do hrobu vzali longobardské ženy aj muži. K nohám sa pochovávaným ládli keramické nádoby. Spomedzi nálezov vzbudil najväčšiu pozornosť kríž zo zlatého zdobeného plechu. Našiel sa v hrobe ženy, ktorej tvár pokrýval závoj a na ňom ležal kríž. Závoj bol vo vlasoch upevnený pomocou bronzovej ihlice. Nálezy z prebiehajúceho archeologického výskumu poputujú do miestneho archeologického múzea (Museo Archeologico Nazionale, Cividale). Talianski archeológovia odhadujú obdobie pochovávania na novoobjavenom pohrebisku na koniec 6. storočia po Kr.
Longobardské pamiatky v Cividale a v jeho okolí nie sú neočakávané. Mesto Cividale založil okolo roku 50 pred Kr. G. J. Caesar, po ktorom dostalo aj meno – Civitate Forum Iulii. Pôvodné keltské obyvateľstvo neskôr vystriedali vojenskí veteráni. Na konci 6. stor. po Kr. (rok 568), po príchode Longobardov na územie severnej Itálie, sa Cividale stalo oficiálnym longobardským centrom.
Obrazová príloha
Študovala históriu a klasickú archeológiu na Trnavskej univerzite v Trnave. Má za sebou viaceré študijné a výskumné pobyty – American Academy of Rome (Taliansko), American Center of Oriental Research v Ammáne (Jordánsko), Univerzita vo Viedni. Je absolventkou Pápežského inštitútu pre kresťanskú archeológiu v Ríme. Dodnes pôsobí ako oficiálny certifikovaný sprievodca mesta Rím a jeho provincie. Spolupracuje na výskume kláštora na Katarínke v Dechticiach.