Kedy prišla správa k Mongolom?
Dátum smrti veľkého chána poznáme − Ogotaj zomrel v Karakorume 11. decembra 1241. O trinásť dní neskôr prešiel jeho syn Kadan so svojím vojskom Dunaj. Trinásť dní je veľmi krátky čas aj pre rýchlu mongolskú „poštu“. Kadan vpadol do Panónie a o smrti otca nič nevedel. Podľa niektorých historikov mohla správa prísť najskôr o šesť týždňov. Oveľa reálnejšie však je, že prišla až na jar roku 1242. Hádať však nemusíme, vieme totiž, kedy princ správu dostal. Perzský historik Rashīd al-Dīn Tabīb uvádza, že Kadan sa vracal z márneho prenasledovania uhorského kráľa Bela na Jadrane. Rashīd dátum neudáva, ale ten poznáme z uhorských zdrojov. Kadan ukončil „lov“ na Bela najneskôr v polovici apríla 1242, pretože 20. 4. 1242 sa Belo na svojej novej triréme (trojveslica) vrátil do jadranského Trogiru. Kadan mohol dostať správu o smrti svojho otca najskôr koncom apríla 1242.
Otázkou zostava, kedy a kde sa o smrti chána Ogotaja dozvedel Batu s hlavnou armádou. Často sa zabúda, že neprišla len správa o smrti, ale aj ďalšia informácia. Tou informáciou bol dátum stretnutia potomkov Džingischána, stanovený na rok 1243. Ak by sa Batu a Subutaj rozhodli tiahnuť na Západ, na ťaženie by mali dve zimné obdobia. To je dosť času dôjsť až po Lamanšský prieliv či na Sicíliu. A nielen to, Batu mohol bojovať na Západe, koľko rokov chcel, lebo jeho sa voľba nového veľkého chána netýkala. Batuov otec Jochi (Džuči) nebol biologickým synom Džingischána a ostatní princovia považovali Batua a jeho bratov za bastardov. Nemohol byť zvolený, a oveľa pravdepodobnejšie je, že by na stretnutí princov prišiel o hlavu. Batu mal veľmi zlé vzťahy s ostatnými princmi, hlavne s Kuyukom, ktorý sa stal v roku 1246 veľkým chánom.
Z mongolských zdrojov vieme, že už pri príchode správy sa Batu rozhodol voľby nezúčastniť Generál Subutaj ho napomínal: „Teraz si najstarší spomedzi princov, nie je múdre odmietnuť.“ Žiaľ, kronika nezachovala ani čas, ani miesto, kde sa udial tento rozhovor. Ak by Subutaj s Batuom smerovali na Západ, zúčastnili by sa ničenia Norimbergu alebo Benátok, ale tam netiahli. Mali iný plán, vlastne nie iný, ale stále ten istý − zajať Kumánov.
Už po bitke pri rieke Slaná vyslal Batu jeden tumen za utekajúcimi Kumánmi. Tento oddiel porazil bulharský panovník Ivan Assen II. Pri plánovaní výpravy na Balkán Batu iste vedel, že bude mať problémy. Preto, keď v januári alebo februári 1242 odišiel z Alföldu, počkal na hraniciach Bulharska na Kadana a tam sa pravdepodobne v marci dozvedel o smrti chána.
Keď sa Kadan vrátil z Dalmácie a zo Srbska, spolu napadli Bulharsko, územie ovládané Nikajským cisárstvom, a latinský Konštantínopol. Všade tam našli Kumáni útočište. Najviac ich bolo v Latinskom cisárstve. Mongoli prvú bitku proti Latinom a Kumánom prehrali a hoci v nasledujúcej boli víťazmi, vzdali sa útoku na Konštantínopol aj prenasledovania Kumánov. Po krátkom plienení uznalo Bulharsko vazalstvo a Mongoli na jeseň 1242 odtiahli do svojho tábora na dolnej Volge. Celé ťaženie, plné smrti Európanov a aj mongolských strát, nakoniec nemalo zmysel. Belo sa nestal vazalom a ani neprišiel o hlavu a „uhorskí“ Kumáni sa nakoniec Mongolom „vyšmykli z rúk“.
Čo „hovoria“ dobové pramene?
Obsahujú dobové záznamy niečo o zámere Mongolov dobyť Západ a o tom, že smrť chána v ďalekom Mongolsku ukončila ťaženie do západnej Európy?
V Historia Salonitarum atque Spalatinorum Tomáša zo Splitu v kapitole 38. sa píše, že princ Kadan zobral časť armády a prešiel cez zamrznutý Dunaj. O veľkej výprave na Západ a o smrti chána ani slovo.
V diele Carmen Miserabile magister Rogerius, splitský arcibiskup, doslova píše, že „Tatári opovrhli dobytím Nemecka“, a tiež spomína, že Mongoli obliehajúci Kláštor sv. Martina na Panónskej hore boli odvolaní. Neuvádza ale kým a ani prečo.
Monachi Sancti Albani, Chronica Majora, ktorú spísal Mathæi Parisiensis, tiež nespomína smrť chána ako dôvod ukončenia významného ťaženia.
Z nemeckých kroník vieme, že po skaze ich rytierstva pri Legnici sa rozšírila správa, že „Tartaros“ si idú do Kolína pre ostatky Troch kráľov. Spoločne s týmto nezmyslom sa šírila „tradičná“ zvesť, že ich pozvali židia, čo viedlo k pogromom. Ale po pogromoch sa život vrátil do starých pomerov a aj tá malá skupina vojakov naverbovaných na záchranu Uhorska sa zapojila do mocenských šarvátok.
V Taliansku prebiehal dlhoročný boj medzi Svätou stolicou a cisárom Fridrichom II. Okrem niekoľkých listov a formálneho vyhlásenia „krížovej výpravy“ málokto venoval pozornosť mongolskému nebezpečenstvu a dôvodu jeho pominutia. Aby som však Talianom nekrivdil, Benátčania a Janovčania sa o mongolské vojenské ťaženie svojím spôsobom zaujímali. V prístavoch na Kryme nakladali na svoje lode zajatcov dovlečených z Ruska, Poľska a z Uhorska a predávali ich do otroctva mohamedánom.
Atâ-Malek Jovayni (Džuvajní), perzský historik, vo svojej Histórii dobyvateľov sveta píše, že Batu sa po vymazaní Rusov, Kipčakov (Kumánov) a Alanov rozhodol zničiť Kelera (kráľa Bela) a Baškircov, ktorí žijú na hranici Frankov (Uhrov; Jovayni vedel o pôvode maďarských kmeňov a dal im pre svojich čitateľov zrozumiteľný názov). Opisuje bitku pri rieke Slaná, ale o útoku na Západ a o ukončení ťaženia nepíše ani slovo.
Iný perzský historik – Rashīd al-Dīn Tabīb – píše, že Mongoli cez leto zostali medzi Dunajom a Tisou, že Dunaj prekročil len Kadan, aby chytil Bela, a napokon, že ostatní mongolskí princovia bojovali celý rok 1242 nad Kaukazom a až v roku 1243 prišli do Mongolska. O zámere dobyť Západ tiež nič nevie.
V Yuan shi, čínskej kronike dynastie Yuan, čo je mongolská dynastia vládnuca v Číne v rokoch 1271 až 1388, sa ťaženie do Európy spomína v biografii generála Subutajho. Tam stojí, že Batu sa chcel vrátiť hneď po bitke pri rieke Slaná, v ktorej stratil 30 mužov osobnej stráže a pobočníka menom Bahatic. Subutaj mu vravel: „Princ, ak chcete ustúpiť, nemôžem vám brániť, ale ja som bol odhodlaný sa nevracať pred dosiahnutím rieky T*u-na a mesta Ma-ch-a.“ Rieka T*u-na je Dunaj a Ma-ch-a je mesto Maďarov – Pešť. O nejakom ťažení na Rím, Paríž alebo Viedeň tam nie je ani slovo.
Čo nakoniec zachránilo západnú Európu?
Názor, že Západ zachránila smrť veľkého chána, je dobrý pre každého, kto považuje Európu za výnimočnú. Vo svojej európskej namyslenosti často veríme, že „nás“ musel zachrániť zázrak. Ale nebolo veľa toho, na čo sa dalo byť v Európe 13. storočia namyslený. Hladomor striedal vojnu a chudáci, vydieraní večným zatratením, stavali prvé katedrály, sami bývajúc pod slamenou strechou.
Pred mongolskou superarmádou zachránila Západ chudoba, geografická členitosť a vzdialenosť od stepí. Oproti ľudnatej Číne a Strednej Ázii s rozvinutou mestskou civilizáciou, mierumilovným obyvateľstvom a s nevídaným bohatstvom bola vtedajšia Európa ozbrojeným a dobre brániteľným chudobincom. Tiahnuť s tisíckami jazdcov cez krajiny plné lesov, úzkymi údoliami bez pastvín, stráženými hradmi, len aby dobyvatelia zbúrali kláštory a zabili zopár sedliakov, čo nestačili ujsť do lesov, nemalo pre vtedajších „vládcov sveta“ zmysel. Ak by Mongoli považovali Západ za vhodný cieľ, zaútočili by opäť v nasledujúcich rokoch namiesto ťažení do Číny, Japonska, Perzie alebo do Palestíny. Batu zostal na dolnej Volge a jeho dŕžava nazvaná Zlatá horda sa nakoniec stala krajinou Kumánov − Kipčakov, hoci my častejšie používame nepresný výraz Tatári. Najväčší mongolský stratég Subutaj sa s armádou dostal po Dunaj a to bol koniec mongolskej cesty na Západ. Isť ďalej nemalo cenu. Ten bohatší, lepší, vzdelanejší a zaujímavejší svet bol vtedy na východ od Dunaja a práve ten Mongoli ničili, čím umožnili vyrásť Európe.
Použitá literatúra
- Epistola magistri Rogerii in Miserable Carmen super destructione regni Hungarie per Tartaros facta editum ad reverendum ominun Iohannen Pestheniensis ecclesie episcopum feliciter incipit (List magistra Rogeria k Žalostnej piesni o zničení Uhorského kráľovstva Tatármi, zloženej pre dôstojného pána Jakuba, biskupa z Preneste, sa šťastlivo začína). In: Marsina, R./ Marek, M.: Tatársky vpád. Budmerice 2008.
- Damir Karbić, D./Sokol, M./Sweeney, J. R. (eds.): Archdeacon Thomas of Split History of the Bishops of Salona and Split. Lat. text Olga Perić. Budapest – New York : CEUPress 2006.
- Boyle, J. A. (transl. & ed.): Genghis Kahn: The History of the World Conqueror by Ala-ad-Din Ata-Malik Juvaini. Manchester 1997.
- Bretschneider E.: Medieval researches from eastern Asiatic sources: fragments towards the knowledge of the geography and history of central and western Asia from the 13. to the 17. century. Michigan 1888.
Obrazová príloha: P. Satko, www.wikipedia.org,
Vzdelaním strojár a posledné roky kníhkupec. Venuje sa tvorbe replík byzantských emailov a amatérsky dejinám antiky a stredoveku Uhorska.
