Okolo roku 67 pred Kr. sa pri malom gréckom ostrove Antikythera, medzi Krétou a pevninou, potopila rímska loď s nákladom. Táto udalosť nebola ničím výnimočná, pretože mnoho starovekých moreplavcov okúsilo krutosť Stredozemného mora. Avšak rímska loď, ktorá sa potopila pri spomínanom ostrove, prevážala okrem bežného nákladu aj jeden zvláštny predmet z bronzu a dreva − slávny mechanizmus z Antikythery.

Loď objavil v roku 1900 v hĺbke 42 m lovec morských húb Elias Stadiatos. Až o dva roky neskôr si archeológ Spyridon Staïs všimol, že do povrchu jedného kameňa z lode je zaryté ozubené koliesko. Následne sa podarilo objaviť ďalších sedemdesiat skorodovaných úlomkov (najväčší mal 22 cm), či už číselníkov, ozubených koliesok alebo dreveno-medenej schránky popísanej gréckymi nápismi. Išlo o staroveký prístroj, ktorý je ešte dnes predmetom vedeckých diskusií.

Mechanizmus po rekonštrukcii vyzeral ako drevená škatuľa, ktorá však mala bronzovú časť prednej a časť zadnej steny. Vpredu aj vzadu sa nachádzali rôzne ciferníky. Dva boli na prednej strane – jeden bol rozdelený na 360 stupňov a zobrazoval Zodiac (zverokruh), druhý sa rozdeľoval na 365 stupňov a slúžil ako kalendár (podľa egyptského kalendára mal vtedy rok 365 dní). Nad ciferníkmi boli vyryté nápisy z hviezdneho kalendára.

Na pravej strane mohla byť v minulosti kľuka, pomocou ktorej sa dalo dostať dovnútra prístroja. Vzadu boli takisto dva ciferníky. Navrchu bol devätnásťročný metonický kalendár (zostavený na základe pohybu Mesiaca po oblohe, s rovnakou fázou na rovnakom mieste vzhľadom k vzdialeným hviezdam) rozdelený na 235 lunárnych mesiacov. V jeho rámci bol ďalší kruh, ktorý ukazoval štvorročný cyklus panhelénských hier (celogrécke hry, zatiaľ sa nevie, či išlo o Olympijské alebo o Pýtijské, prípadne iné hry) a sedemdesiatšesťročný cyklus Callippic (založený na metonickom kalendári). V spodnej časti zadnej strany bol zasa kruh, ktorý ukazoval dvestodvadsaťtrimesačný cyklus Saros (obdobie medzi periodickým opakovaním zatmení Slnka a Mesiaca − 18 rokov a 11 dní). V jeho rámci bol ešte jeden kruh − Exeligmos (3 cykly Sarosu).

Babylonské vedomosti a Archimedes?

Práve použité kalendáre a cykly vedú k myšlienke, že Gréci použili babylonské vedomosti, ktoré skombinovali s vlastnými. Tým pádom vytvorili jedinečný výrobok, pretože podľa niektorých bádateľov boli Babylončania v astronomických pozorovaniach a výpočtoch dôslednejší ako Gréci.

Už z tohto krátkeho a pre laika azda zložitého opisu je zrejmé, že mechanizmus bol výsledkom precíznej vedeckej a remeselníckej práce. Pravdepodobne sa vďaka nemu dali vypočítať pohyby Slnka, Mesiaca, planét (Gréci ich poznali päť) a hviezd. Tak isto je zrejmé, že mechanizmus dokonale kombinoval viacero astronomických systémov.

Všetky nápisy na prístroji sú napísané v tzv. koiné (helenistická, nadregionálna forma gréčtiny používaná na dorozumievanie v helenistickom a v rímskom období), a preto medzi vzdelancami panuje konsenzus, že ho vyrobili v grécky hovoriacom svete. Jedna z teórií hovorí, že bol skonštruovaný gréckym filozofom Poseidóniom z Apameie (okolo 135 pred Kr. − 51 pred Kr.) na ostrove Rodos podľa teórií astronóma Hipparcha z Nikaie (okolo 190 pred Kr. – 120 pred Kr.). Ďalšie úvahy o tvorcovi vedú k Archimedovi zo Syrakúz (okolo 287 pred Kr. – 212 pred Kr.). Niektoré údaje na prístroji zase naznačujú využitie teórie pohybu planét Apollónia z Pergy (okolo 262 pred Kr. – 190 pred Kr.). Či už to bol Hipparchos alebo Archimedes, obidvaja žili viac ako storočie pred konštrukciou vynálezu, čiže jeho výrobca mohol len aplikovať ich poznatky.

Podobné mechanizmy síce priamo nepoznáme, ale v antickej literatúre sa o nich vyskytujú časté zmienky. Napríklad známy rečník Marcus Tullius Cicero (106 pred Kr. – 43 pred Kr.) vo svojom diele De natura deorum (O povahe bohov) spomína istý vynález svojho učiteľa z ostrova Rodos Poseidónia. Z tejto informácie vyplýva aj spomínaná teória o tvorcovi mechanizmu z Antikythery. Naopak, v ďalších dvoch svojich prácach Tusculanae disputationes (Tuskulské hovory) a De re publica (O štáte) pripisuje Cicero podobný vynález Archimedovi. Dokonca uvádza, že bol po dobytí Syrakúz (212 pred. Kr.) a po Archimedovej smrti privezený do Ríma.

V 2. storočí po Kr. prišiel alexandrijský astronóm Klaudios Ptolemaios so svojimi teóriami o pohybe nebeských telies. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že musel poznať prístroj podobný tomu z Antikythery, pretože niektoré fakty sa zhodujú. Pappos z Alexandrie (okolo 290 – 350 po Kr.) zasa písal o istom Archimedovom texte opisujúcom mechanizmus, ktorý našiel v knižnici v Alexandrii.

Pri posudzovaní indícií  vedúcich k vynálezcovi musíme byť opatrní, pretože už spomínaný Archimedes vymyslel viacero zaujímavých prístrojov. Napríklad tzv. odometer, ktorý sa používal na meranie vzdialenosti. Takúto pomôcku vlastnil Marcus Vitruvius Pollio (okolo 80/70 pred Kr. – 15 pred Kr.), autor asi najznámejšej knihy o architektúre − De architectura (O architektúre). Práve odometer môže z niektorých opisov vyznieť podobne ako mechanizmus z Antikythery.

Fakty ukazujú, že podobné prístroje neboli neznáme. Záhadou však je, prečo systém ozubených kolies upadol do zabudnutia a musel byť opätovne objavený až na prahu novoveku. Podobné strojčeky síce vznikli už v 16. storočí, ale úroveň miniaturizácie a kvalita prevodov ako v mechanizme z Antikythery bola dosiahnutá až v hodinárstve 18. storočia. A to napriek tomu, že podobný vynález asi poznali aj v Byzantskej ríši a v Arabskom kalifáte.

Staroveký počítač?

Vynález je neustále predmetom výskumu a prešiel rukami viacerých bádateľov (Derek J. de Solla Price, Allan George Bromley, Michael Wright a mnohí ďalší). D. Price prišiel ako prvý s teóriou, že mechanizmus slúžil na výpočet pohybov hviezd a iných nebeských telies. Na základe jeho výskumu sa dokonca objavili správy o prvom analógovom počítači. Okrem správ odborníkov sa Antikythera objavuje aj v teóriách rôznych „záhadológov“.

A. Bromleymu nesedeli niektoré Priceove závery. Preto sa spojil so špecialistom na röntgen M. Wrightom. Spoločnou prácou potvrdili a rozšírili Priceove závery. Vynález slúžil na modelovanie pohybu nebeských telies, a to Slnka a Mesiaca, a dokonca aj planét. Mechanizmom sa zaoberá aj samostatný výskumný projekt − The Antikythera Mechanism Research Project.

Ako povedal pre časopis Archaeology člen projektu M. Edmunds: „Astronómia zakódovaná v mechanizme je presne taká ako vtedajšie poznatky. Hlavné kalendárne a predikčné funkcie pochádzajú z babylonskej astronómie prevzatej a pretvorenej starými Grékmi.” Vieme teda, ako vynález fungoval, no nevieme absolútne nič o jeho využití. Išlo len o vedecký prístroj, alebo o sofistikovanú námornú pomôcku? Každopádne, vedomosti starovekých národov boli niekedy bohatšie, ako si dnes dokážeme predstaviť.

Rekonštrukcia mechanizmu

http://www.nature.com/nature/videoarchive/antikythera/

Použitá literatúra

Internetové zdroje

Obrazová príloha: www.antikythera-mechanism.gr, www.wikipedia.org

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk (HistoryLab.sk). Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených a Epidémie v dejinách. Najnovšie mu vyšla kniha Sila zániku : Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.