Hoci by sa dalo povedať, že na jedinečné objavy Českého egyptologického ústavu Filozofickej fakulty UK v Prahe, ku ktorým dochádza takmer každú sezónu, sme si už trochu zvykli, znova a znova nás ich výnimočnosť prekvapuje. Nie je to inak ani po nedávnom oznámení najnovšieho úspechu českého tímu pod vedením profesora Miroslava Bártu na tomto pohrebisku príslušníkov kráľovskej rodiny a vysokých hodnostárov Starej ríše. Podarilo sa im totiž nájsť monumentálnu drevenú loď z prelomu 3. a 4. dynastie (približne z obdobia okolo roku 2550 pred Kr.).
Pochovaná pod nánosmi piesku
K objavu došlo pri odkrývaní okolia mastaby AS 54 v južnej časti Abúsíru v novembri minulého roku. Táto hrobka bola postavená za vlády panovníka Huniho (3. dynastia) a na základe svojej konštrukcie a výbavy patrila doteraz neznámemu vysokému úradníkovi z tohto obdobia. 18 metrov dlhá loď bola voľne uložená 12 metrov južne od hrobky na povrch terénu, tvoreného taflou (druh horniny), a zakrýval ju žltý naviaty piesok. Vďaka priaznivým poveternostným podmienkam bola loď doslova zakonzervovaná a výborne sa zachovala. Jej drevená konštrukcia, spojená drevenými čapmi, môže poskytnúť množstvo informácií nielen o stavbe lodí, ale aj o klimatických či spoločenských pomeroch vo vtedajšej dobe. Zachovali sa dokonca aj rastlinné vlákna, ktoré tvorili silné zväzky a laná, umiestnené vnútri lode. V priebehu roka 2016 plánuje Český egyptologický ústav začať spoločný projekt s odborníkmi z Ústavu pre lodnú archeológiu Texaskej univerzity (Institute of Nautical Archaeology, Texas A&M University), ktorý sa zameria na výskum techník, použitých pri stavbe trupu lode.
Lode pre pozemský život i podsvetie
Loď predstavovala už od počiatku egyptských dejín jeden z najdôležitejších dopravných prostriedkov, ktorý umožňoval prepravu osôb a tovarov po krajine, a tým prispieval k rozvoju celej spoločnosti. Už od preddynastického obdobia sa po Níle plavili jednoduché dopravné prostriedky z trstiny, ktoré sa postupne vyvíjali na člny a lode, vyrobené z miestneho dreva; neskôr sa objavili technicky vyspelé riečne a námorné lode z kvalitného dovážaného dreva. Informácie o ich konštrukcii a podobe máme predovšetkým z ich vyobrazení. Zo včasných období sa zachovali jednoduché hlinené modely či maľby na keramike (Naqada I, asi 4000 – 3500 pred Kr.). Oveľa detailnejšie sú plavidlá spodobnené vo forme drevených modelov (napr. z hrobky Meketreho z 12. dynastie) a vyobrazení na reliéfoch a maľbách z hrobiek a chrámov (známa námorná expedícia kráľovnej Hatšepsut do Puntu z 18. dynastie Novej ríše). I keď nám modely umožňujú vytvoriť si predstavu o ich vzhľade (pozri napr. nedávno zverejnenú rekonštrukciu lodí zo Sahureho chrámového komplexu v Abúsíre od Samuela Marka z texaskej univerzity), detaily ich konštrukcie sa dajú zistiť len z nálezov reálnych zvyškov lodí. K ich zachovaniu prispel predovšetkým obrovský význam lodí v náboženstve. Boli totiž považované za základný dopravný prostriedok bohov, ale aj zosnulých po nebi alebo v podsvetí. Zzohrávali teda dôležitú úlohu pri pohrebných rituáloch a práve z tohto dôvodu tvorili celé lode alebo ich modely súčasť hrobovej výbavy a bývali rituálne pochované. Doteraz nie je isté, či boli používané už za života ich majiteľa, pri jeho pohrebe alebo mali len symbolickú funkciu v jeho posmrtnom živote.
Na rozdiel od najnovšieho skvelého nálezu českých egyptológov sa však vo väčšine prípadov z týchto pohrebných, resp. solárnych bárok zachovali len ich nepatrné fragmenty či prázdne jamy, v ktorých lode kedysi spočívali. K najstarším dokladom patria zvyšky lodí príslušníkov 1. dynastie zo Sakkáry a Helwánu (asi 3050 pred Kr., pravdepodobne 12 metrov dlhé), Abú Rawáša, a predovšetkým celá flotila lodí, nájdená pri hrobovom komplexe panovníka Chasechemweja z 2. dynastie (nekropola v Abydose), ktorá ale patrila pravdepodobne už jeho predchodcovi Ahovi z 1. dynastie. Celkovo sa našlo štrnásť zvyškov lodí (dlhých 18 – 22 m), pochovaných v blízkosti hrobky panovníka v plytkých priehlbinách obložených tehlami.
Doteraz najvýznamnejším objavom bola loď staviteľa najväčšej pyramídy v Gíze Chufua (asi 2589 – 2566 pred Kr.). Výborný stav zachovania jej jednotlivých častí, ako aj tesárske značky na niektorých jej častiach ju dokonca umožnili nanovo postaviť (jej rozmery sú 43,63 x 5,66 m) a je vystavená v špeciálnom múzeu. Nájdená bola aj jeho druhá loď, zďaleka však nie v takom dobrom stave, ako aj ďalšie prázdne hroby lodí. Takéto sa našli alebo o nich existujú zmienky aj v komplexoch panovníkov a hodnostárov 5. dynastie práve v Abúsíre či panovníkov 12. dynastie Senusreta I v Lište a Senusreta III v Dáhšúre.
Kto bol majiteľ lode?
V preddynastickom období, ako aj v období Starej a Strednej ríše bývali vzácne pohreby lodí v mnohých prípadoch súčasťou hrobových a chrámových komplexov panovníkov alebo ich rodinných príslušníkov. Na jednej strane lode súviseli s náboženskou ideológiou, na druhej však boli pravdepodobne ako dôležité dopravné prostriedky aj symbolom postavenia, a ich pohreby znamenali doslova sociálno-ekonomickú demonštráciu moci, rovnako ako výstavba samotných hrobových komplexov. Fascinujúce teda na novom objave lode v Abúsíre nie sú len stav jej zachovania a technické detaily, ale celkové okolnosti jej nálezu, ktoré môžu vniesť viac svetla do našich poznatkov o vtedajšej spoločnosti. Vzhľadom na to, že sa hrobka nenachádza v bezprostrednej blízkosti kráľovskej pyramídy, ja málo pravdepodobné, že patrila priamo nejakému členovi kráľovskej rodiny. Jej veľkosť, a hlavne prítomnosť lode, ktorá nemusí byť jediná, ako je to aj v mnohých iných prípadoch, naznačujú, že jej majiteľ patril k spoločenskej elite a bol pravdepodobne napojený na rodinu panovníka. To však ukážu až ďalšie, jednoznačne sľubné sezóny.
Za egyptskou históriou do Prahy a Bratislavy
Objav lode bol oficiálne oznámený krátko po návšteve českého ministra zahraničných vecí Ľubomíra Zaorálka, ktorý výrazne podporil český egyptologický tím. Priamo v Egypte rokoval s egyptským ministrom pamiatkovej správy Mamdúhom El-Damnátim o možnostiach výstavy pri príležitosti 60. výročia českých vykopávok v Egypte (predbežne naplánovanej na roky 2018 – 2019). V priestoroch zrekonštruovanej haly Národného múzea v Prahe by tak mali byť vystavené desiatky rôznych artefaktov z Egypta, časť pochádzajúca priamo z výskumov v Abúsíre.
Kým sa tak stane, viac sa o tomto skvelom objave, o vývoji a stavbe lodí, o riečnej i námornej plavbe v starovekom Egypte či o kráľovskej nekropole Starej ríše v Sakkáre dozviete v prednáškach, ktoré organizuje Nadácia Aigyptos v Múzeu mesta Bratislavy.
Priamymi účastníčkami sezóny, ktorá viedla k tomuto jedinečnému nálezu, boli Mgr. Lucie Jirásková, ktorá pripravila prednášku s názvom Nejstarší lodě starověkého Egypta – Ranědynastická doba a Stará říše (29. apríla. 2016), a Mgr. Veronika Dulíková, ktorá bude prezentovať Vývoj pohřebiště v Sakkáře v období Staré ríše (27. mája 2016). Tematicky na ne nadviaže aj príspevok Na veľkom zelenom : Starovekí Egypťania a moreplavba, ktorý predstaví Mgr. Miroslava Šurinová (13. mája 2016).
Použitá literatúra
O’Connor, D.: 1991. Boat graves and pyramid origins. New discoveries at Abydos, Egypt. Expedition 33.3:,1991, 5-17
Patridge, B. R.: Transport in ancient Egypt. In: A. B. Lloyd (ed.): A Companion to Ancient Egypt. Malden 2010, 370 – 381.
Shaw, I.: The Oxford History of Ancient Egypt. Oxford 2000.
Ward, Ch.: Boat-building and its social context in early Egypt: interpretations from the First Dynasty boat-grave cemetery at Abydos. Antiquity 80 (1), 2006, 118 – 129.
http://iforum.cuni.cz/IFORUM-15840.html
http://luxortimesmagazine.blogspot.com/2016/02/4500-years-large-boat-discovered-in.html
http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1678999-cesi-nasli-v-egypte-unikatni-clun-stary-4500-let
https://www.academia.edu/1846605/An_Abusir_mastaba_from_the_reign_of_Huni
https://www.abc.se/~pa/mar/abydos.htm
Obrazová príloha: www.abc.se, Penn-Yale-NYU photo, www.wikipedia.org
Je absolventkou klasickej archeológie na Trnavskej univerzite, egyptológie na Viedenskej univerzite a doktorát získala na Inštitúte klasickej archeológie Viedenskej univerzity. Je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos a vedeckou pracovníčkou Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied. Zaoberá sa predovšetkým egejskou dobou bronzovou, 2. Prechodným obdobím a Novou ríšou v Egypte, dejinami a materiálnou kultúrou a medzikultúrnymi vzťahmi vo východnom Stredomorí doby bronzovej. Od roku 2008 je členkou poľsko-slovenskej misie na lokalite Tell el-Retábí.