Šesťdielny nemecký historický seriál, ktorý je od 23. októbra 2020 dostupný na Netflixe, zavedie diváka do temného Teutoburského lesa v roku 9 n. l. a rímske légie do germánskeho pekla.

Zmasakrovanie troch rímskych légií v Teutoburskom lese koalíciou germánskych kmeňov vedenou cheruským náčelníkom a zároveň rímskym veliteľom Arminiom určite patrí k najznámejším a najcitovanejším vojenským katastrofám v dejinách. Prečo k nej došlo a čo sa vtedy vlastne odohralo, sa už stalo námetom množstva kníh, článkov, rôznych umeleckých dramatizácií, zobrazení a vypočuť si jej príbeh môžete aj v jednom z našich podcastov.  Z bitky sa časom stala doslova archetypálna historická udalosť a takmer každý si v súvislosti s ňou okamžite spomenie na zúfalé výkriky rímskeho cisára Augusta: „Vare, Vare, rede mihi legiones meas.“ Pravda, rímske légie utrpeli vo svojej histórii množstvo zdrvujúcich porážok, až sa niekedy žiada prehodnotiť legendu o ich skvelej povesti, ale len máloktorá z nich mala také ďalekosiahle dôsledky. Podľa niektorých názorov germánske kmene týmto svojím neuveriteľným víťazstvom zmarili rímsku snahu o vytvorenie novej provincie a prinútili Rimanov, napriek ich viac-menej úspešnej snahe o odvetu, stabilizovať hranice Rímskej ríše na rieke Rýn, a tým ponechať barbarský germánsky svet svojmu divokému vývoju. Rimanom sa teda v Germánii nikdy nepodarilo to, čo v Hispánii, v Galii alebo v Británii. Neromanizované germánske kmene tak zostali stálou hrozbou pre rímsky svet a o niekoľko storočí neskôr tak mohli profitovať z  jeho pádu, ktorý priniesol koniec staroveku, a aby sme neboli len negatívni, zároveň aj začiatok stredoveku.

Najväčšia ríša a najväčší zradca histórie

Pre Nemcov, ktorí si v 19. storočí podobne ako iné národy začali vo svojej minulosti hľadať archetyp národného hrdinu, sa Arminius stal dokonalou voľbou. Na rozdiel od francúzskeho Vercingetorixa, galského náčelníka, ktorý sa preslávil svojou hrdinskou porážkou od Caesara, dokonca dokázal Rimanov zničujúco poraziť. Druhá vec je, že v tom čase najsilnejšej ríši na svete tento nemilosrdný úder zasadil najmä vďaka mimoriadne vražednej zrade. A práve sloganom o najväčšej ríši a o najväčšom zradcovi histórie uviedol Netflix svoj nový historický seriál venovaný udalostiam okolo bitky v Teutoburskom lese. Aký teda je seriál Barbari? V prvom rade pomerne krátky, pretože šesť dielov zďaleka nestačí na dostatočné rozpracovanie všetkých spletitostí tejto historickej udalosti. Na druhej strane je otázne, ako by skomplikovanie deja zobrali diváci, zvlášť keď sami historici nemajú celkom jasno, ako sa vtedajšie udalosti presne stali a napríklad archeológovia samotné miesto bitky presnejšie lokalizovali až na konci 20. storočia.

Nemeckí tvorcovia seriálu sa preto prirodzene sústredili na dve kľúčové osobnosti tohto stretu – rímskeho veliteľa Publia Quinctilia Vara a jedného z jeho podriadených veliteľov a zároveň cheruského náčelníka Arminia. Ich vzájomný vzťah ešte zdôraznili fiktívnou adopciou ešte malého Arminia a jeho mladšieho brata (ktorý, mimochodom, zostal Rímu na rozdiel od brata vždy verný) starším aristokratickým Varom. Arminius podobne ako mnoho synov germánskych veľmožov bol skutočne vychovávaný v Ríme ako takzvaný čestný zajatec. Po dosiahnutí plnoletosti bol povýšený do jazdeckého stavu a potom urobil vojenskú kariéru v rímskej armáde ako veliteľ pomocných jednotiek. Aj v seriáli je spomenuté ťaženie v Panónii, ktorého sa Arminius v roku 4 n. l. naozaj zúčastnil, a dokonca je možné, že sa tu stretol s budúcim historikom Velleiom Paterculom, ktorý bol vtedy v pomocných zboroch prefektom (veliteľom) jazdectva a vo svojich Dejinách Ríma nám zanechal najbezprostrednejšiu z antických správ o bitke. Zostáva však záhadou, prečo sa Arminius nakoniec obrátil proti Rimanom a zneužil dôveru, ktorú do neho vkladal Varus, aby zničil nielen jeho, ale aj približne 20-tisíc vojakov (okrem troch légií tvorilo Varovo vojsko ešte šesť kohort pomocných zborov a tri spojenecké jazdecké aly; légie mali do 5-tisíc mužov, pomocné jednotky do 500), ktorí ho uprostred germánskeho územia sprevádzali.

Za všetkým hľadaj ženu?

Nech už k tomu Arminia motivovalo čokoľvek, Rimania mu dôvodov nepochybne poskytli dostatok, a jeho vabank hra s Varovou dôverou vyšla na výbornú. Pritom mohla kedykoľvek skončiť jeho obvinením a smrťou. Intervencia jeho prorímskeho svokra Segesta, ktorý sa ho pred Varom márne snažil obviniť z chystanej zrady, totiž takisto vychádza z historických prameňov. Tým sa dostávame k tretej kľúčovej postave seriálu, Arminiovej manželke Thusnelde. Segestova dcéra si naozaj Arminia zobrala napriek otcovmu nesúhlasu (niet sa čo diviť, keďže na začiatku seriálu si jej otec za ňu pýtal od iného germánskeho náčelníka „iba“ päť koní), ale k tejto udalosti prišlo podľa všetkého až niekoľko rokov po bitke v Teutoburskom lese. Rodinný spor viedol k vzájomnému boju medzi Thusneldiným otcom a manželom, do ktorého sa zaplietli aj Rimania, ktorí nakoniec vtedy už tehotnú Arminiovu manželku zajali a odviezli do Ríma. Tam podľa Tacita porodila Thusnelda potomka mužského pohlavia. Chlapec bol vychovávaný v Ravenne a posledný záznam rímskeho historika o ňom je, že „vo vhodnom čase pripomeniem, ako tvrdo si s ním osud zahral“, k čomu sa však už buď nedostal, alebo sa správa stratila rovnako ako zmizla Thusnelda a jej syn z histórie. V samotnom seriáli však má Thusnelda prominentnú úlohu a neznalý divák by si ľahko mohol vyvodiť, že za skazou rímskeho vojska stála rovnako významnou mierou ako jej (budúci) manžel. Ktovie, možno to tak naozaj bolo, a aj v prípade tejto historickej „mely“ stálo v pozadí povestné „za všetkým hľadaj ženu“.

Akýkoľvek historický film alebo seriál, samozrejme, nie je nikdy presnou historickou rekonštrukciou. Časté a populárne vychytávanie rôznych chýb, dezinterpretácií a nezmyslov v týchto prípadoch závisí vždy od miery nadšenia pre históriu, ochoty tolerovať umeleckú licenciu autorov a schopnosti v mene dobrého príbehu ospravedlniť aj neospravedlniteľné. V prípade Barbarov možno tých historických chýb prekvapujúco nie je až tak veľa, hoci, ako už bolo naznačené, veľa vecí si seriál do istej miery prispôsobuje a zjednodušuje. Miestami cítiť slabšiu logiku, scenár i výpravu. Čo, naopak, milo prekvapí, je použitie latinčiny ako jazyka, ktorým celý čas hovoria Rimania. Výborný nápad, aj keď nie je úplne originálny (stačí si spomenúť na filmy Mela Gibsona Umučenie Krista alebo Apocalypto). Tvorcovia si dali tiež dosť záležať na historickej vernosti výzbroje a výstroja Rimanov a Germánov, ako aj ich typickej bojovej taktiky. Samostatnú zmienku si zasluhuje slávna rímska jazdecká maska, ktorá sa našla pri archeologických vykopávkach na mieste bitky a ktorú v seriáli nosí sám Arminius. Samotná bitka, ktorá je vrcholom i prirodzeným vyvrcholením filmového seriálu, je natočená na televízne pomery zručne a výpravne, s istou dávkou pôsobivého pátosu a s veľkou dávkou nezastieranej brutality, ale presne tak a ešte oveľa brutálnejšie sa to vtedy odohralo (určite však bez tých ohnivých stien, ale čo by to bol za historický film bez nich), len to trvalo oveľa dlhšie (pravdepodobne niekoľko dní). Pokojne môžete vstúpiť aj vy do Teutoburského lesa, aj keď sa na rozdiel od Rimanov nemusíte báť germánskeho a v tomto prípade ani filmového pekla.

Hodnotenie: 8/10

Barbari/Barbaren

  • Nemecko 2020, 4 hod. 40 min. (6 dielov po 42 – 52 min.)
  • Réžia: Barbara Eder (1. – 4. diel), Stephen St. Leger (5. a 6. diel)
  • Scenár: Andreas Heckmann, Arne Nolting, Jan Martin Scharf
  • Produkcia: Sabine de Mardt, Andreas Bareiss, Rainer Marquass
  • Kamera: Christian Stangassinger
  • Hudba: Ali N. Askin, Maurus Ronner
  • Hrajú: Jeanne Goursaud (Thusnelda), Laurence Rupp (Arminius), Gaetano Aronica (Varus), Bernhard Schütz (Segestes) a ďalší.
Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami. Je autorom knihy Bitky a bojiská - Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (Slovart 2021).