Túto podvratnú otázku dostal pri návšteve múzea od svojho študenta Garrett Ryan, v tom čase učiteľ na Michiganskej univerzite. Doktor Ryan sa nad odpoveďou nielen zamyslel, ale rovno napísal celú knihu plnú odpovedí na desiatky ďalších podobne všetečných otázok zo života tak vzdialeného a zároveň blízkeho sveta starých Grékov a Rimanov. Vo výbornom preklade Ivany Krekáňovej si teraz jeho zasvätené odpovede môže prečítať aj slovenský čitateľ a dozvedieť sa tak zase niečo viac o fascinujúcom svete klasického staroveku.
Ryanova kniha odpovedí na najvšemožnejšie otázky z antiky s provokujúcim názvom Nahé sochy, bojové slony a tuční gladiátori je rozdelená do šiestich hlavných častí. Zaoberajú sa postupne každodenným životom, spoločnosťou, vierou v nadprirodzeno, športom a voľným časom, vojnou a politikou a nakoniec samotným dedičstvom oboch starovekých civilizácií, ktoré napriek svojmu zániku pred mnohými storočiami položili základy súčasnej západnej civilizácie, ktorá z nich stále nielen čerpá, ale k nim aj vzhliada.
Jednotlivé kapitoly sa venujú najrôznejším zaujímavým otázkam, ktoré určite napadnú každého záujemcu o dejiny, ale ktoré väčšinou trochu zanikajú v knihách podávajúcich históriu tradičným spôsobom. Čo však vôbec neznamená, že by táto kniha napriek svojmu nie celkom akademickému názvu podávala históriu neodborným spôsobom.
Jej autorom je profesionálny historik Garrett Ryan, ktorý sa starovekým dejinám venoval aj ako univerzitný učiteľ a je autorom viacerých akademických prác. Popri tom ale dokázal oživiť starovekú históriu pre státisíce čitateľov tiež prostredníctvom príspevkov na internetových fórach a na svojej webovej stránke toldinstone.com. Za pozornosť stoja predovšetkým precízne spracované, elegantné a primerane dlhé (okolo 10 minút) videá na jeho YouTube kanáli.
Krátke dejiny klasického sveta
Popularizačná kniha o zaujímavostiach zo sveta starých Grékov a Rimanov disponuje okrem zoznamu literatúry aj poznámkovým aparátom (na konci knihy) a dokonca aj poznámkami pod čiarou, ktoré poskytujú ďalšie zaujímavé podrobnosti, ktoré sa autorovi nepodarilo vtesnať do hlavnej odpovede. Zvlášť treba oceniť najmä fakt, že všade kde sa to len dá, autor cituje primárne zdroje, ktoré, ako vtipne podotýka v poznámke o poznámkach, sú dnes vďaka kúzlu internetu dostupné v kvalitných a bezplatných prekladoch (najmä do angličtiny) naozaj len na pár klikov. Urobte si láskavosť a ponorte sa do nich, dobrosrdečne dodáva.
A keďže pri takejto knihe neuškodí aj trochu kontextu, je doplnená dodatkom, kde sú podobne príťažlivou formou (otázok a odpovedí) zhrnuté veľmi krátko dejiny klasického sveta. Tento dodatok paradoxne predstavuje možno najbrilantnejšiu časť celej knihy. Vo vysvetľovaní zložitých vecí jednoduchým spôsobom sa Garrett Ryan ukazuje ako skutočný majster.
Preklad Ivany Krekáňovej je plynulý a v plnej miere zachováva hravosť, dynamiku, atmosféru a čitateľskú atraktivitu originálneho textu. Niekoľkým menším chybám sa nevyhla ale ani skúsená slovenská prekladateľka. Napríklad v poznámke na strane 64 tajomstvo dlhého života Augustovi určite nemohol prezradiť storočný Talian, pretože Taliani ako národ v staroveku samozrejme ešte neexistovali (v origináli Italian man by bolo vhodnejšie preložiť ako Ital, resp. obyvateľ Itálie, tak ako je to preložené v obdobnom prípade na str. 241).
Čo všetko sa teda zvedavý čitateľ a záujemca o antické dejiny z knihy dozvie?
Prvá časť o každodennom živote prináša odpovede na také všetečné otázky ako napríklad prečo Gréci a Rimania (ne)nosili nohavice (ale aj spodnú bielizeň či proto-podprsenky), ako sa holili (väčšinou to nebolo nič veľmi príjemné), aké domáce zvieratá mali (žiadne prekvapenie, prím hrali psy), či používali nejakú formu antikoncepcie (nie, antikoncepčné amulety veľmi nefungovali ani vtedy), čo boli najväčšie lahôdky, koľko vína (na ktorom by si inak dnes väčšina znalcov asi veľmi nepochutila) vypili alebo ako merali čas.
Zaujímavým pohľadom do chorobopisu, pôrodnosti a na priemernú dĺžku života obyvateľov antického sveta začína druhá časť knihy venovaná spoločnosti. Čitateľ sa v tejto často dozvie aj to akí boli ľudia v antike približne vysoký, koľko zarábali (platová nerovnosť nie je problém len dnešnej doby a väčšina učiteľov bola platená mizerne už aj vtedy), aké nebezpečné boli mestá (ako konštatuje autor, život v Ríme bol zväčša len krátkou a nepríjemnou predohrou k smrti), alebo ako často dostávali otroci slobodu.
Vedeli ste napríklad, že slávny básnik Horatius bol synom oslobodeného otroka, pápež Kalixt I. bol sám bývalý otrok a jedna rímska otrokyňa menom Músa sa dokonca stala kráľovnou matkou v Partskej ríši? Možno vás potom neprekvapí, že po smrti svojich manželiek žili aj takí významní cisári známi svojimi cnosťami ako Vespasián, Antoninus Pius a Marcus Aurelius s prepustenými milenkami, ktoré ale nemohli splodiť legitímne deti, a tak nehrozilo, že by spôsobili nástupnícku krízu.
Okrem všetkých týchto zaujímavostí sa v tejto časti zvedavý čitateľ dozvie aj to aký bežný bol rozvod (vcelku pozoruhodné je, že sa zaobišiel bez zbytočných formalít a hlavne právnikov), či boli vzťahy medzi mužmi a chlapcami kontroverzné a konečne príde odpoveď aj na tú povestnú otázku, prečo je toľko starovekých sôch nahých. Ak ste si mysleli, že je to nejaký grécko-rímsky štandard, platný pre a po celú antiku, tak vás autor bezpečne vyvedie z omylu.
Zaujímavá, zábavná, zmysluplná
Tretiu časť svojej knihy začína Garrett Ryan zamyslením, či starí Gréci a Rimania verili svojim vlastným mýtom (a bohom). Kapitolu o viere v duchov, príšery a mimozemšťanov v antike otvára strašidelnou historkou od Plínia mladšieho obrazotvorne prikrášlenou množstvom malebných detailov. Nasledujúcu o praktizovaní mágie uvádza podobne napínavou scénou plnou krikľavo hororových momentov z latinského eposu Farsalské pole a ďalšiu o obetovaní ľudí krvavou anekdotou z Plutarcha.
Funkčné prepojenie vhodne vybratých textov antických autorov s tým vlastným je jednou z najsilnejších stránok Garrettovej knihy.
V znepokojujúco pôsobivom výlete do nadprirodzeného sveta klasického staroveku nemohol Ryan vynechať ani Delfy. Tu hľadá odpoveď na otázku, či v tamojšej slávnej veštiarni pôsobili omamné výpary (ani nie). V poslednej kapitole tejto časti sa potom pokúsil o čo najjednoduchšie zhrnutie takej komplikovanej témy ako je koniec pohanstva (ako podotýka, pohanstvo nikdy neexistovalo ako ucelené náboženstvo, je to iba vhodný výraz pre ohromujúcu škálu polyteistických tradícií grécko-rímskeho sveta) a s tým neoddeliteľne spojený rozmach kresťanstva.
Mali profesionálnych športovcov? Ako cvičili? Cestovali pre potešenie? Ako dokázali postaviť Koloseum za menej než desaťročie? Ako preň chytali zvieratá? Boli gladiátori tuční a boli ich zápasy naozaj také vražedné? Na každú z týchto „športových“ otázok tvoriacich štvrtú časť knihy opäť ponúka Garret Ryan primerane rozsiahlu, dôkladnú a vyčerpávajúcu odpoveď plnú fascinujúcich detailov. A tiež miestami až uhrančivej atmosféry ako napr. pri opise príchodu neznámeho starovekého návštevníka do veľkolepého Kolosea:
„Niekoľko minút sácania, niekoľko ďalších schodísk a potom samota, slnečné svetlo a jeho sekcia. Keď sa dostal k svojmu radu, zastavil sa. Po oboch stranách sa leskli mramorové lavice. Hlboko pod ním sa trblietal piesok arény. Markízy nad hlavou rámovali dokonalý ovál modrej oblohy. Rím, pomyslel si, je naozaj stredom sveta.“
V predposlednej časti svojej knihy sa Ryan vo svojich odpovediach venuje ešte niekoľkým zaujímavým vojenským (ako v bitke používali bojové slony a ako dobýjali opevnené mestá) a chúlostivým politickým otázkam (či mali tajnú políciu, špiónov a úkladných vrahov). Prináša primeranú odpoveď aj na obligátnu otázku, prečo Rimania nikdy nedobyli dnešné Nemecko (fiasko v Teutoburskom lese napovie) a prečo sa nikdy nepokúsili dobyť Írsko (tu je to celkom zrejmé, na čo by im bolo?).
Nakoniec sa autor obzrie za dedičstvom oboch starovekých civilizácií. Svojich čitateľov zoberie na pochmúrny výlet ruinami bývalého svetovládneho mesta, pokúsi sa zodpovedať nemenej pochmúrnu otázku o osudoch pozostatkov starovekých vládcov a pozrie sa aj na márnosť snahy hľadať svojich priamych predkov medzi starými Grékmi a Rimanmi. Ani tu však nevynechá príležitosť odľahčiť aj také vážne témy menej vážnymi poznámkami a tiež vtipnou a prečo to nepriznať, doslovne myslenou ilustráciou spoločného pôvodu množstva európskych jazykov v latinčine v podobe vety „homo meum librum amico dedit“ (človek dal moju knihu priateľovi).
A presne to by mal urobiť každý, kto bol dostatočne zvedavý, aby sa dočítal až sem, pretože zaujímavejšiu, zábavnejšiu a nečakane zmysluplne napísanú knihu o tých najbežnejších a pritom tak málo známych aspektoch jedného z vrcholov (a pádov) ľudskej civilizácie len tak ľahko nenájdete.
Prečítajte si aj ďalšie publikácie z edície Spoločnosť & dejiny. Kúpou knihy cez tento link podporíte fungovanie HistoryLab.sk.
Študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami. Je autorom knihy Bitky a bojiská - Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (Slovart 2021).
