Prvý diel trilógie o konci Rímskej republiky od anglického spisovateľa Bena Kanea sme už na HistoryWeb.sk recenzovali. Vydavateľstvo Vyšehrad prinieslo aj jeho pokračovania. Zlepšila sa ich kvalita? Sú ďalšie časti lepšie?
Áno, môžem povedať, že pokračovanie príbehu je výrazne lepšie. Druhý diel sa odohráva v Strednej Ázii, kde pokračujú osudy hlavných mužských hrdinov, ktorí sú súčasťou tzv. stratenej légie. Hlavná hrdinka zatiaľ získava postavenie v Ríme, aj keď prostredníctvom služby vo verejnom dome. Tretí diel sa odohráva v Egypte a v Ríme, no niektorí hrdinovia sa ako legionári zúčastnia Caesarových výprav počas občianskej vojny.
Do deja sa zapájajú aj reálne historické postavy, napríklad Marcus Iunius Brutus, ktorý sa „preslávil“ ako jeden z Caesarových vrahov. Priamo v deji vystupujú Pompeiovi generáli Labienus a Petreius. Samozrejme, v knihe sa ako postava objaví aj samotný Gaius Iulius Caesar.
Ben Kane sa v knihách snaží pridržiavať historických prameňov, hoci ich niekedy prispôsobí pre potreby svojho príbehu. Napríklad nočnú bitku v Alexandrii medzi Caesarovými jednotkami a Egypťanmi prepísal podľa historických záznamov, ale zmenil číslo légie. Caesara pri tejto bitke sprevádzala 27. légia, ale autor použil 28 légiu, pretože potreboval, aby sa jeden z hrdinov zúčastnil bojov v Alexandrii, a zároveň bojoval v bitke pri Ruspine. Iné udalosti, napríklad Caesarov boj proti kráľovi Farnakovi, opísal verne a bez autorských zmien.
Rím nebol čisté mesto
Idealizované filmy a knihy opisujú staroveký Rím ako ideálne mesto architektúry a čistoty. Rím mal síce veľkolepé vodovody, ale napríklad v čase republiky len málo domov malo kanalizáciu. Práve tento „špinavý aspekt“ sa autorovi podaril dobre vystihnúť. Ben Kane zasadil svojich hrdinov do reálneho a uveriteľného prostredia.
Autorovu pedantnosť dokazuje aj súboj medzi jedným z hrdinov a nosorožcom v gladiátorskej aréne, o radu, ako bojovať s týmto zvieraťom, požiadal veterinára. Výsledkom je akčný a zároveň aspoň čiastočne realistický súboj medzi človekom a zvieraťom.
Napriek zlepšeniu kvality opisu historických reálií sa v knihe vyskytla jedna nepresnosť, na ktorú som upozorňoval už pri prvom dieli. Opäť neviem posúdiť, či ide o chybu autora alebo prekladateľky. Rímski vojaci sa v knihe viac ráz „pokrižovali“, asi lepšie by bolo použiť iné slovo, keďže sa dej odohráva pred ukrižovaním Ježiša Nazaretského.
Dejovo a štýlom sú druhý a tretí diel trilógie o úroveň vyššie ako prvá časť. Správanie postáv je realistickejšie a menej naivné. Dej je plynulejší a častejšie sa objavil aj pocit napätia. Jednotlivé časti trilógie sa dajú čítať aj samostatne.
V minulej recenzii som dielo porovnával s klasickou knihou o stratenej légii od Valeria Manfrediho – Ríša drakov. Pokračovanie je oproti klasike ešte výrazne lepšie. Dokonca by sme mohli povedať, že autor sa miestami kvalitou približuje k najlepšiemu autorovi historických románov z obdobia starovekého Ríma – Simona Scarrowa.
Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk (HistoryLab.sk). Je autorom knihy Sila zániku : Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách.
