Koncom 18. storočia začalo byť zrejmé, že gréckokatolícke drevené chármy v habsburskej monarchii dosluhujú. Bolo potrebné ich vymeniť za moderné murované stavby. Mukačevský biskup Andrej Bačinský preto o pomoc požiadal priamo cisárovnú Máriu Teréziu.
Na prelome 18. a 19. storočia došlo v gréckokatolíckom prostredí k výraznému nárastu murovaných chrámov v rámci habsburskej monarchie. Mukačevské biskupstvo v spolupráci s cisárskym dvorom realizovalo v rokoch 1773 – 1838 výmenu dosluhujúcich drevených chrámov za moderné murované chrámy. Na začiatku pozoruhodného projektu bol mukačevský biskup Andrej Bačinský, ktorý požiadal cisárovnú Máriu Teréziu ako patrónku gréckokatolíckej cirkvi v Uhorsku o finančnú podporu pri výstavbe murovaných chrámov. Kladná odpoveď cisárovnej bola podmienená využitím typových projektov Stavebného úradu Dvorskej komory vo Viedni a Stavebnej kancelárie Uhorskej kráľovskej koruny. Prvé projekty vytvorené v roku 1771 boli určené kresťanským cirkvám pre výstavbu chrámov vo vidieckom prostredí. Neskôr z podnetu mukačevského biskupa vznikli v roku 1779, 1785 a 1797 typové projekty špeciálne pre gréckokatolícku cirkev. Na území Slovenska sa do súčasnosti zachovalo 82 gréckokatolíckych chrámov zaradených medzi sakrálne stavby tereziánskeho typu.
Danú problematiku sa rozhodla spracovať dvojica autorov Anton Liška a Ivan Gojdič vo vedeckej monografii s názvom História a architektúra gréckokatolíckych murovaných chrámov tereziánskeho typu na Slovensku. Publikácia prináša dôležité informácie o málo preskúmanej kooperácii štátu a cirkvi na prelome 18. a 19. storočia v oblasti realizácie moderných sakrálnych stavieb vo vidieckych sídlach. Výsledkom bol vstup inovatívnych stavebných postupov, moderného plánovania a kvalitnej architektúry do vidieckeho prostredia. Nešlo len o moderné kultúrne vyrovnávanie, ale aj o požiarno-bezpečnostné hľadisko osvietenskej politiky. Vysoký stupeň kvality architektonických riešení realizovaných sakrálnych stavieb potvrdzuje aj to, že viac ako polovica z nich je zapísaná v zozname Národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.
Kniha okrem zmapovania gréckokatolíckych murovaných chrámov tereziánskeho typu na Slovensku a predstavenia typových projektov „vidieckych chrámov“ z dielne Stavebnej kancelárie Uhorskej kráľovskej komory je aj hlbšou analýzou skúmanej problematiky. Autori pri jej spracovaní vychádzali z rôznorodých informačných zdrojov s podstatným zastúpením archívnych prameňov domácej a zahraničnej proveniencie (Rakúsko, Maďarsko, Ukrajina). Zvláštnu pozornosť si zaslúži využitie archívnych prameňov v kombinácii s terénnym výskumom a literatúrou publikovanou v zahraničí, čoho výsledkom je presná typológia sakrálnych stavieb zaradených medzi stavby tereziánskeho typu.
Monografia má vďaka dôležitým informáciám, ktoré prináša, význam nielen pre gréckokatolícku cirkev spravujúcu predmetné sakrálne objekty, ale jej prínos je celospoločenský, keďže ponúka komplexný pohľad na efekty vzájomnej spolupráce cirkvi a štátu. Zvláštny prínos má pre štátne inštitúcie zaoberajúce sa pamiatkovou starostlivosťou. Jeden z autorov patrí medzi najvýznamnejších pracovníkov v oblasti pamiatkovej starostlivosti na Slovensku a daná skutočnosť sa odrazila aj vo vysokej úrovni samotnej publikácie. Ucelený pohľad a precíznosť spracovania predurčuje jej využitie nielen v úzkom kruhu odborníkov – pamiatkarov, historikov, architektov a pod., ale aj v širšom okruhu užívateľov, ako sú farské a obecné úrady i verejnosť zaujímajúca sa o dejiny svojej obce a chrámu.
Literatúra
Anton Liška/Ivan Gojdič: História a architektúra gréckokatolíckych murovaných chrámov tereziánskeho typu na Slovensku. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity 2015. 582 s. ISBN 978-80-555-1546-5.