Vznik Československa patrí k najfascinujúcejším kapitolám našich dejín. Pozoruhodným spôsobom to dokazuje aj rovnomenná kniha amerického autora, novinára a politológa Kevina J. McNamaru, ktorá vyšla v anglickom origináli už v roku 2016 a po štyroch rokoch teraz vyšla zároveň v slovenskom i v českom preklade vo vydavateľstve Slovart.
Veľká vojna, veľké zmeny
Keď v lete 1914 vypukla v Európe Veľká vojna, ktorá neskôr vošla do dejín ako prvá svetová vojna, len málokto tušil, aké obrovské a ďalekosiahle dôsledky bude mať. Keď sa koncom roka 1918 po štyroch rokoch strašného krviprelievania, v dejinách dovtedy nevídaného, nakoniec skončila, Európa sa zmenila na nepoznanie. Štyristoročná habsburská ríša sa doslova zo dňa na deň rozpadla na prach, jej pradávneho nepriateľa (v tejto vojne však spojenca) Osmanskú ríšu čakal podobný osud, a Nemecko, jeden z hlavných vinníkov vojny a jej najväčší porazený, čakal turbulentný vývoj k nacistickej diktatúre a k rozpútaniu ešte strašnejšej druhej svetovej vojny.
Najďalekosiahlejšie následky však mala Veľká vojna pre Rusko, kde sa ešte začiatkom roka 1917 zrútil cársky režim a krajinu po dvoch revolúciách a krvavej občianskej vojne ovládli boľševici. Tí nastolili v najväčšom štáte sveta krutý komunistický režim, ktorý sovietske Rusko previedol cez druhú svetovú vojnu vo vražednom súboji s nacistickým Nemeckom, aby po jej skončení v súboji s druhou superveľmocou povojnového sveta Spojenými štátmi americkými uvrhol svet na ďalšie štyri desaťročia do studenej vojny, až kým na konci 20. storočia sám neskolaboval.
A ako s tým súvisí vznik Československa, ktoré sa vynorilo z prachu rozpadnutého Rakúsko-Uhorska? Rozhodne oveľa viac a hlbšie, ako si pravdepodobne väčšina Slovákov a Čechov, ktorí majú historické vedomosti poznačené ešte marxisticky pokriveným výkladom dejín z čias komunistického Československa, uvedomuje. Kľúčovú úlohu, hlavne uprostred chaosu občianskej vojny v Rusku, pri ňom zohrali československé légie, zahraničné vojsko zložené z dobrovoľníkov a bývalých rakúsko-uhorských vojnových zajatcov českého a slovenského pôvodu, bez ktorých by žiadne Československo na konci Veľkej vojny nikdy nevzniklo.
Jeden z najväčších eposov v dejinách
Britský premiér David L. George napísal vo svojom liste z 11. septembra 1918 Tomášovi G. Masarykovi (s. 233) nasledovné slová: „Príbeh dobrodružstiev a víťazstiev tejto malej armády je jedným z najväčších eposov v dejinách.“ Politici zvyknú radi prifarbovať, ale v tomto prípade mal britský premiér úplnú pravdu a príbeh tejto malej armády aj po sto rokoch od jej dobrodružstiev, útrap, veľkých bojov, nečakaných víťazstiev a hlavne neuveriteľnej odolnosti stále berie dych.
V žiadnom prípade to však nebol jednoduchý príbeh a jeho odkaz v budúcnosti, najmä v období komunistického režimu v Československu, bol nadlho podrobený vážnej skúške nespravodlivého potláčania až takmer k zabudnutiu. Po roku 1989 sa to našťastie zmenilo a pribúdajúce množstvo literatúry a prameňov, ktoré k tejto téme v Čechách i na Slovensku vychádzajú, pomaly prinavracia tomuto u nás polozabudnutému eposu jeho pravú tvár a význam.
Nepochybne zaujímavý príspevok k tejto téme predstavuje aj kniha Veľký sen dvoch malých národov Kevina J. McNamaru, už len preto, že do nej vnáša vcelku originálny nadhľad, ktorý určite stojí za pozornosť a ktorý je navyše napísaný celkom príjemným a sviežim štýlom. Ťažko povedať, čo priviedlo amerického autora práve k tejto téme, na svojej autorskej stránke však uvádza, že sa o tomto neuveriteľnom príbehu prvýkrát dozvedel, keď v roku 1993 po kolapse Sovietskeho zväzu cestoval východnou Sibírou. Príbeh ho natoľko zaujal, že dal do angličtiny preložiť vyše sto pôvodných svedectiev českých a slovenských legionárov, ktoré vyšli ešte v medzivojnovom období a ktoré sa stali základom jeho knihy.
Väčšmi politické než vojenské dejiny
Napriek tomu, že základ knihy vytvorili svedectvá čs. legionárov, ktorí si prešli ohňom ruskej občianskej vojny a tvrdých sibírskych bitiek, autor sa vzhľadom na svoje profesionálne zameranie aj tak viac sústreďuje na politické pozadie a súvislosti. Nie je to určite na škodu, len niekedy je to zjavne na úkor vojenského aspektu, ktorý bol nemenej dôležitý a povšimnutiahodný. Navyše autor pracuje so zdrojmi a literatúrou, ktoré zväčša patria ešte do medzivojnového obdobia, resp. sú dostupné v angličtine, a s novšími historickými prácami českých a slovenských historikov vinou jazykovej bariéry nepracuje vôbec, čo určite neprispelo k vyváženosti, kvalite a komplexnosti knihy.
Na kvalite slovenskému vydaniu nepridáva ani naozaj veľké množstvo preklepov, ktoré niekedy až bijú do očí a ktoré by pri poctivejšej redakcii nemali vôbec vzniknúť (napr. na s. 183 vo vete: „Roku 1917 zasiahla celú Európu drhlá a tuhá zima.“). Ďalšou zvláštnosťou knihy je hneď na začiatku zdôraznený česko-slovenský, historicky a politicky citlivý problém nevyváženosti a nespravodlivosti v ponímaní a formovaní československých dejín. Hoci ho autor zdôrazňuje, v samotnom texte okrem všadeprítomného ahistorického „pomlčkovania“ venuje slovenskej stránke veci len nevyhnutnú až okrajovú pozornosť, čo sa prejavuje najmä pri trojici hlavných postáv „otcov zakladateľov“ Československa, kde sa Štefánikovi v porovnaní s Masarykom a Benešom dostáva jednoznačne najmenej priestoru.
Naopak, sila knihy spočíva okrem už spomenutého autorského štýlu vo veľmi dôkladnom využití pôvodných politických a diplomatických zdrojov, predovšetkým z prostredia americkej zahraničnej politiky, ku ktorej má autor prirodzene najbližšie a ktorej pramene často cituje. Keďže to bola práve americká zahraničná politika a postoj amerického prezidenta W. Wilsona, ktoré do značnej miery spoluvytvorili osud československých légií v Rusku, kniha je v tomto ohľade jednoznačne prínosom a obohatením pre každého záujemcu o túto fascinujúcu tému našich dejín. Ale nielen v ňom.
„Možno povedať, že keby nebolo Čecho-Slovákov, museli by sme si ich vymyslieť, lebo v mierových podmienkach by sa nám nikdy nepodarilo za krátky čas vytvoriť zomknutú, disciplinovanú, hrdinskú [Červenú] armádu“, vyhlásil (s. 289) po jednej z bitiek proti legionárom Lev Trockij. Netreba snáď dodávať, že bez takto skonsolidovanej Červenej armády by sovietske Rusko nakoniec len ťažko vzniklo. A hlavne vďaka legionárom (napriek zameraniu knihy treba podotknúť, že nielen tým pôsobiacim v Rusku) si tak mohol Masaryk už ako zvolený prezident novučičkého Československa na palube lode smerujúcej z Ameriky do Európy koncom novembra 1918 povzdychnúť (s. 314): „Bože, tož se nám to přece jen povedlo.“
Obrazová príloha: wikipedia.org; kevinjmcnamara.com; slovart.sk
Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.
Študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami. Je autorom knihy Bitky a bojiská - Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (Slovart 2021).
