Kyjevské knieža Svjatoslav v krvavom ťažení proti bohatej Chazarskej ríši.
Horiaca ríša je názov už tretej knihy z historicko-dobrodružnej série Bohatier od Juraja Červenáka. Kniha vyšla pôvodne v roku 2008 ako súčasť veľkolepej záverečnej tretej časti bohatierskej trilógie s názvom Biela veža. Po dohode slovenského vydavateľa s autorom však bola 600-stranová kniha rozdelená na dve časti a z trilógie sa po vyjdení poslednej časti stane tetralógia. K slovenským čitateľom sa tak po slovensky konečne dostáva jedna z najlepších Červenákových kníh, ktorá ho definitívne odklonila od dovtedy prevažujúcej hrdinskej fantasy k historickej epike a priviedla k následnému vrcholu jeho tvorby – Dobrodružstvám kapitána Báthoryho.
ľja Muromec, Jegor Svjatogor, Mikula Seljanovič, Volch Vseslajevič, Aljoša Popovič. V prvom príbehu z bohatierskeho cyklu so zvučným názvom Oceľové žezlo sa všetci títo slávni hrdinovia z ruských povestí a bylín ocitajú v historickej realite vojenských ťažení kyjevského kniežaťa Svjatoslava druhej polovice 10. storočia. Po úspešnom ťažení proti volžským Bulharom sa v druhej časti s názvom Dračia cárovná vydáva bohatierska družina na štvanicu plnú mágie a nadprirodzených bytostí, kde však najhorším nepriateľom zďaleka nie je obávaná Baba Jaga, zazerajúca na svojich čitateľov aj z parádnej obálky Miša Ivana. V tretej časti sa z ríše mýtov vracajú naši hrdinovia späť do historickej reality, aby sa pripojili k svojmu kniežaťu Svjatoslavovi na jeho povestnej výprave proti Chazarom.
Chazari a Chazarská ríša
Chazarská ríša vyše 300 rokov ovládala rozsiahle oblasti východnej Európy medzi Dneprom, Krymom, Kaukazom, Kaspickým morom a južným Uralom a bohatla z kontroly dôležitých obchodných trás medzi severom a Orientom. Chazari boli jediným nehebrejským etnikom, ktoré hromadne prijalo ako oficiálne náboženstvo judaizmus, hoci to niektorí odborníci spochybňujú. Priateľské vzťahy mali Chazari s Byzantíncami, a to už od vlády cisára Hérakleia (610 – 641). Chazarský kaganát bol významným oporným bodom byzantskej východnej politiky, Chazari bojovali po ich boku proti rozpínavému arabskému kalifátu, v roku 732 si následník byzantského trónu Konštantín zobral za manželku chazarskú princeznú a ich syn Leon IV., s prímením Chazar, sa neskôr stal byzantským cisárom.
Keď sa v 30. rokoch 9. storočia začala v oblasti severného Pontu pomaly vytvárať nová politicko-mocenská situácia (napr. vznikajúci staroruský štát), ktorá ohrozovala Chazarskú ríšu, požiadal kagan byzantského cisára Theofila (829 – 842) o pomoc pri stavbe pohraničných pevností. Byzantskí majstri pod vedením Petrona Kamatera pomohli Chazarom vybudovať v ústí Donu novú, mimoriadne silnú pevnosť Sarkel (chazarsky „biely dom“, pretože na jej stavbu boli použité biele vápencové tehly), ktorá sa neskôr stane aj dejiskom veľkého finále bohatierskej série. V roku 860 k Chazarom v rámci byzantskej diplomatickej misie zavítal aj nám dobre známy Konštantín, ktorý spolu so svojím starším bratom Metodom o tri roky neskôr zamierili aj k našim predkom (a stali sa tak nedobrovoľnými hrdinami Červenákovej poviedky Vierozvestci z roganovského cyklu).
Rozvetvený príbeh, boje rôzneho druhu, ale aj romantika
Do tohto u nás málo známeho, ale o to pozoruhodnejšieho historického časopriestoru „rozvešal“ Juraj Červenák svoj bohatiersky príbeh. Osudy bohatierskej družiny však tvoria iba jednu líniu rozkošateného príbehu, ktorého rozsah nakoniec viedol aj rozdeleniu záverečnej knihy na dve časti. Svjatoslavovi bohatieri na čele s Iľjom Muromcom a Jegorom Svjatogorom okrem tradičného boja s chazarským nepriateľom musia predovšetkým zviesť oveľa ťažší boj s nepriateľom z vlastných radov. Jeho vyvrcholenie však príde až v záverečnej časti. Zatiaľ Koščej, kedysi známy ako Volch Vseslajevič, iba zasieva temnotu do ich sŕdc a spriada plány na desivú budúcnosť.
V ďalšej línii sledujeme samotného Svjatoslava, brilantný postup jeho ťaženia do srdca Chazarskej ríše i jeho postupnú premenu na neľútostného a krutého vládcu. Možno najzaujímavejší príbeh však ponúka pohľad z chazarskej strany, nielen preto, že je sčasti romantický. Prostredníctvom najmladšieho syna chazarského kagana princa Dávida a dcéry spojeneckého alanského vládcu princeznej Semiry prežívame posledné dni kedysi významnej, kultúrne heterogénnej, polyetnickej a nábožensky tolerantnej ríše. V prospech príbehu Červenák veľmi šikovne využil aj dualistický vládny model Chazarov, v ktorom najvyšší vládca kagan má len formálnu moc, ale výkonným vládcom a veliteľom armády je bej. Zatiaľ čo postava posledného kagana Jozefa je historicky reálna, jeho najstarší syn Herod, ktorý je v tomto príbehu bejom, je postavou fiktívnou. To, že je po matke napoly Pečeneh, bude mať, samozrejme, svoj neblahý význam.
História plná príbehov
Horiaca ríša je príbeh o páde Chazarskej ríše, nie je to však historická kniha. Môže nás udivovať množstvo historických detailov, ktoré umocňujú čitateľský zážitok, netreba však zabúdať, že je to v prvom rade dobrodružný príbeh. V skutočnosti Svjatoslav pri svojom ťažení dobyl najskôr pevnosť Sarkel na severe a až potom tiahol na hlavné mesto Itil v ústí Itilu (Volgy), tu je to v záujme príbehu naopak. V tejto súvislosti nie je bez zaujímavosti, že objavenie dávno strateného hlavného mesta Chazarov ohlásili ruskí archeológovia v tom istom roku, ako vyšlo pôvodné vydanie románu. História niekedy odkrýva svoje príbehy v nečakaných súvislostiach.
Ak vás predchádzajúce časti bohatierskeho cyklu zaujali, nemáte pri Horiacej ríši prečo váhať. Ak vám náhodou unikli, rozhodne nad nimi pouvažujte, zvlášť ak máte radi historické príbehy plné dobrodružstva, rinčiacich mečov, svištiacich šípov, krutých zrád, ale aj vybičovaných emócií, nesmelej romantiky a plnokrvných postáv. V bohatierskych príbehoch Juraja Červenáka je toho všetkého nadostač.
Obrazová príloha: M. Garai, Artis Omnis, M. Ivan, wikipedia.org
Študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami. Je autorom knihy Bitky a bojiská - Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (Slovart 2021).