„Čo ťa nezabije, to ťa posilní.“ (Fridrich Nietzsche)
Recenziu sme začali citátom jedného z najväčších intelektuálnych „bojovníkov“ našej civilizácie. Prečo však používame tento citát v recenzii na historický román? Pretože táto veta sa nepoužila len v diele nemeckého filozofa, začal sa ňou aj jeden dnes už kultový film – Barbar Conan (USA, 1982, r. J. Milius). Opäť sa môžete oprávnene pýtať, čo má film propagujúci rakúskeho svalovca spoločné s recenziou na portáli o histórii? Prezentovaný historický román sa totiž štýlom podobá na spomínaný film. Samozrejme, hlavným hrdinom nie je nejaký na prvý pohľad primitívny barbar z temného severu, ale slovanský žrec a miláčik našich staroslovanských bohov – Rogan. Ani dej sa neodohráva v nejakej fiktívnej fantastickej krajine, ale v reálnom – historickom – ranostredovekom slovanskom prostredí. Podobnosť s filmom je hlavne v atmosfére, ktorá nás pri čítaní tejto knihy opantá, tak ako pri sledovaní filmu. Aj kritici musia uznať, že atmosféra bola v spomenutom filme najvydarenejšia; aj preto odporúčame čítať recenzovanú knihu s vhodnou historizujúcou hudbou.
J. Červenák patrí medzi najúspešnejších slovenských, resp. česko-slovenských autorov historických a fantasy románov. Kvalitatívne najlepšia je zatiaľ jeho trilógia z obdobia 17. storočia a protitureckých bojov o kapitánovi Báthorym. No komerčne najúspešnejšie sú príbehy zo slovanského prostredia, odohrávajúce sa na prelome 8. a 9. storočia po Kr., na ktorých sa Červenák autorsky vyprofiloval. Charakteristický je pre ne dynamický akčný dej, prekladaný prvkami slovanskej mytológie. Tieto i nasledujúce Červenákove romány sa vyznačujú aj dôkladnou, takmer odbornou prípravou, čoho dôkazom sú napr. aj historické slovníkové dodatky v niektorých knihách (napr. v sérii o kapitánovi Báthorym).
K téme z prostredia Slovanov sa J. Červenák vracia vo svojej novej knihe Zlato Arkony. Hlavný hrdina, slovanský žrec a černokňažník Rogan spolu so svojím vlčím spoločníkom Goryvladom prichádzajú do prostredia rieky Labe a Baltského mora. Príbeh sa odohráva v krajine pobaltských/polabských Slovanov, v starých centrách ako Štetín, Wolin (Volyn) a Arkona na ostrove Rujana. Tentoraz autor okrem slovanských motívov hľadal inšpiráciu aj v severských povestiach.
Rogan a Goryvlad neprichádzajú k západným Slovanom náhodne, odpovedajú na prosbu o pomoc od arkonských kňazov (Arkona bola centrom kultu Svantovíta, slovanského boha vojny a úrodnosti). Na Arkonu totiž útočia a okolité slovanské kmene nivočia strašní bojovníci zo severu, vedľa ktorých sú vikingskí hrdlorezi len slabým odvarom. Černokňažník so svojím spoločníkom tak majú mimoriadne ťažkú úlohu – napomôcť vytvorenie aliancie z ešte celkom neporobených slovanských kniežatstiev a s takto pripravenou vojenskou silou oslobodiť obliehanú Arkonu. Jednotliví slovanskí vládcovia však sledujú svoje vlastné, sebecké ciele a Roganovi nebude možno stačiť ani jeho spriaznenosť s bohmi, aby svoju misiu doviedol do úspešného konca.
Pre HistoryWeb.sk je dielo tak trochu špeciálne. Meno jednej z hlavných postáv románu, volynského kniežaťa Ogneslava, je inšpirované mladým slovenským archeológom, ktorý prispieva aj na naše stránky.
Kniha sa číta jedným dychom, dej rýchlo plynie. Okrem pre autora charakteristických, až filmovo poňatých akčných scén dej dynamizujú aj dramatické osudy niekoľkých významnejších postáv, z ktorých určite vyniká matka volynského kniežaťa či príbeh dvoch vikingských bratov − náčelníkov.
Zlato Arkony malo byť pôvodne samostatným románom. Príbeh sa však autorovi pri jeho písaní tak rozkošatil, že bude nakoniec rozložený v dvoch knihách. Na zavŕšenie Roganovho dobrodružstva si tak budeme musieť ešte chvíľu počkať. Už teraz sa však môžeme tešiť na ďalšie výlety do dávnych čias. J. Červenák totiž svojim fanúšikom už dávnejšie oznámil, že má nápady na niekoľko kníh, a tak sa s Roganom jedného dňa vyberieme napríklad aj na druhý koniec vtedajšieho stredovekého európskeho sveta a stretneme sa možno aj s byzantským cisárom…
V porovnaní s románmi o kapitánovi Báthorym je Zlato Arkony (ako aj celá séria o černokňažníkovi) viac historická fantasy. Napriek väčšej miere fantastického ozvláštnenia (alebo možno aj vďaka nej) je tento príbeh dostatočne atraktívny aj pre záujemcov o dejiny, veď historických príbehov so slovanskou tematikou je stále ako šafranu.
Pripravili Branislav Kovár a Roman Mocpajchel
Červenák, J.: Zlato Arkony, cyklus Čierny Rogan. Artis Omnis : Žilina 2012. 264 strán, pevná väzba. ISBN 978-80-89341-37-5.
Obrazová príloha: Michal Ivan, Artis Omnis, www.cervenak.sk