Výpravná a bohato ilustrovaná encyklopédia od autorskej trojice slovenských vojenských historikov ponúka prehľad vyše dvesto vojen a takmer sedemdesiat bitiek od najstarších čias až po súčasnosť, pričom zvláštny dôraz kladie na naše dejiny.
O vojenských dejinách vychádza každoročne obrovské množstvo literatúry. Slovenský čitateľ má tú výhodu, že pri svojom záujme o túto oblasť dejín môže čerpať najmä z bohatej produkcie českých vydavateľstiev. Už o niečo horšie je to s vydávaním kníh o slovenských vojenských dejinách. Komplexné Vojenské dejiny Slovenska, ktoré vyšli v siedmich dieloch medzi rokmi 1994 a 2016, sú v komplete prakticky nedostupné. Podobný problém by mal prípadný záujemca aj so staršími knihami o protitureckých vojnách na území Slovenska či o stavovských povstaniach, ktoré patria z vojenského hľadiska k najturbulentnejším a k najzaujímavejším obdobiam našich dejín a len vzácne sa objavujú v ponukách antikvariátov. Novšie a jednodielne prierezové Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov sa už tiež pomaly dopredávajú. Podobná situácia je aj s poslednou, skutočne monumentálnou knihou, medzitým už zosnulého nestora slovenskej vojenskej historiografie Vojtecha Dangla Bitky a bojiská v našich dejinách, ktorá ale končí ešte pred prvou svetovou vojnou.
Situáciu do istej miery zachraňuje slovenský Vojenský historický ústav, ktorý veľkú časť svojich inak len ťažko dostupných publikácií (a tiež časopis Vojenská história) dáva pre záujemcov voľne k dispozícii v elektronickej podobe na svojich webových stránkach. Čo však v slovenskej vojenskej historiografii doteraz úplne chýbalo, bolo prehľadné a integrálne spojenie našich vojenských dejín s tými svetovými. Napraviť by to mohla výpravná a veľkoryso poňatá Encyklopédia vojen od trojice slovenských vojenských historikov Vladimíra Segeša, Tomáša Kluberta a Mateja Medveckého, ktorú práve vydalo vydavateľstvo Ikar v spolupráci s Vojenským historickým ústavom.
Od bitky pri Megidde po druhú vojnu v Perzskom zálive
Encyklopédia je rozdelená na šesť hlavných častí a zahŕňa celé obdobie vojenských dejín od najstaršej známej bitky pri Megidde (1457 pred n. l.) až po druhú vojnu v Perzskom zálive (2003–2011) z nedávnej minulosti. Autorom prvých štyroch častí, ktoré zaberajú najväčší úsek dejín od staroveku (od najstarších čias po rok 476) cez stredovek (476–1526) a novovek (1526–1792) až po modernú dobu (1792–1900), je jeden z našich najznámejších vojenských historikov Vladimír Segeš. Jeho mladší kolegovia Tomáš Klubert a Matej Medvecký spracovali posledné dve kapitoly – vojny v prvej polovici 20. storočia, resp. vojny od roku 1945 po súčasnosť. Najpodrobnejšie sú v rámci možností spracované staršie vojenské dejiny. Len veľmi výberovo sú spracované obe svetové vojny, ktoré by však samotné zabrali niekoľko takýchto publikácií. Každú časť uvádza prehľadná časová os a všeobecný náčrt predstavovaného obdobia, jeho hlavných charakteristík, kľúčových vojen, strategických, taktických a v neposlednom rade technologických aspektov bojových činností.
Štruktúra encyklopédie je veľmi jednoduchá a prehľadná, ničím nevybočujúca z rámca podobných kníh. Po spomínanom stručnom úvode každej časti nasleduje encyklopedický prehľad jednotlivých vojen v chronologickom poradí, ktorý je prekladaný opisom vybraných bitiek. Samotné texty hesiel väčšinou nie sú rozsiahle (pri modernejších konfliktoch o niečo viac ako pri tých starších) a snažia sa byť čo najvýstižnejšie. Veľkým plusom publikácie je naozaj obrovská a veľmi kvalitná sprievodná obrazová príloha, ktorá zahŕňa nielen reprodukcie a fotografie, ale aj prehľadné mapy a úhľadne dizajnovo zjednotené situačné plániky bitiek. Vizuálny dojem z encyklopédie je naozaj výborný a z tohto hľadiska patrí v rámci podobnej literatúry, ktorá vyšla v niektorom zo slovenských vydavateľstiev, rozhodne medzi to najlepšie. Knihu dopĺňa slovník vybraných pojmov, funkcie a hodnosti príslušníkov armád našej minulosti (čo môže byť zvlášť pri tých starších stálych armádach veľmi praktické), niekoľko registrov, zoznam použitej literatúry a medailóniky autorov.
Výber vojenských konfliktov
Autorská trojica sa, prirodzene, sústredila najmä na vojny a bitky, ktoré sa odohrali na európskom kontinente, pričom zvláštnu pozornosť venovala hlavne tým vojnovým udalostiam, ktoré súvisia s našimi dejinami. V takejto integrálnej podobe, keď o slovanských, uhorských a (proti)habsburských vojnách až po tie, ktoré spojili a rozkmásali Československo, možno čítať pomedzi tie všeobecne známejšie z európskych a svetových dejín, snáď ešte viac vynikne, že naše územie a naši predkovia boli v minulosti konfrontovaní s vojnami minimálne rovnako často a intenzívne ako ktokoľvek a kdekoľvek inde. Je dobré si to pripomenúť aj takto, pretože napriek snahe našich historikov a už relatívne veľkému množstvu literatúry má stále pomerne dosť veľa Slovákov pocit, akoby sa nás staršie dejiny (Uhorska, habsburskej monarchie) okrem Veľkej Moravy a národnostných otázok z 19. storočia ani netýkali. Nič pritom nemôže byť vzdialenejšie pravde. Nevraviac len o obyčajných vojakoch, ale aj o významných veliteľoch slovenského pôvodu, ktorí bojovali za svojho kráľa či kráľovnú, ale aj v službách cudzích monarchov. Medzi najvýznamnejších, najschopnejších a najúspešnejších vojvodcov habsburskej monarchie v 18. storočí patril napríklad poľný maršal Andrej Hadik, ktorý pochádzal zo slovenského zemianskeho rodu v Turčianskej stolici.
Encyklopédia vojen teda spĺňa svoj hlavný účel, poskytuje slovenskému čitateľovi prehľad svetových a národných vojenských dejín v zjednotenej a vizuálne príťažlivej podobe. Pravdaže, nie je to prehľad kompletný ani vyčerpávajúci, a nie je ani bez chýb, niekedy možno zbytočných, ako napr. keď pri situačnej trojmapke najvýznamnejšej bitky uhorských dejín pri Moháči (1526) pri uhorskom vojsku svieti meno kráľa Vladislava II. namiesto jeho syna Ľudovíta (v texte je to, samozrejme, správne). Niekomu budú možno chýbať niektoré známe vojny a bitky zo svetových, ale aj z našich dejín. 
V tomto smere je veľmi nedostatočne spracovaná napríklad 1. svetová vojna, kde úplne chýba čo i len zmienka o dovtedy vôbec najväčšej námornej v dejinách – bitke pri Jutsku (1916), ale napríklad aj o legendárnej bitke československých legionárov pri Zborove (1917), čo už je zarážajúce. Naopak, našlo sa miesto pre trójsku vojnu, ktorá nepochybne patrí k tým najslávnejším, ale legendou je predsa len trochu iným spôsobom, hoci o jej reálnom pôvode nemôže byť vďaka archeologickým nálezom pochýb. Autori však hneď v úvode s istou ľútosťou priznávajú, že vzhľadom na stanovený rozsah bol istý výber nevyhnutný a nemohol reflektovať úplne všetko. Určite však neoľutuje nikto, kto má záujem o vojenské dejiny a rozhodne sa touto naozaj peknou a vydarenou encyklopédiou vylepšiť a skrášliť svoju domácu knižnicu.
Obrazová príloha: Ikar
Študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami. Je autorom knihy Bitky a bojiská - Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (Slovart 2021).