Americká novinárka Isabela Wilkersonová napísala úspešnú knihu o kastách medzi ľuďmi. Hľadá v nej paralely medzi rasizmom v Spojených štátoch amerických, indickým kastovým systémom a nacistickým Nemeckom. Kniha dostala Pulitzerovu cenu a mnohí o nej hovoria ako o knihe roka. Zaslúži si takéto ocenenie?
Kniha Kasta na konci minulého roka ovládla slovenský intelektuálny priestor. Viacerí knižní „influenceri“ a recenzenti písali o „knihe roka“, prípadne o „veľmi dôležitom a zásadnom texte“. Vzhľadom na tému ide v dnešnom svete o naozaj potrebnú a dôležitú knihu. Aj v našej spoločnosti sa každodenne stretávame s nenávisťou, xenofóbiou alebo rasizmom. Je úplne jedno, či sa terčom nenávisti stanú americkí černosi, sexuálne menšiny alebo ukrajinskí utečenci, pretože zlo je len jedno.
Isabela Wilkersonová bola prvou Afroameričankou, ktorá získala prestížnu Pulitzerovu cenu, a to už za svoju reportáž k povodniam na americkom stredozápade v roku 1993. Vo svojej prvej knihe The Warmth of Other Suns písala o veľkej migrácii Afroameričanov v USA, ktorí hľadali prácu a slobodu. Kvôli tejto knihe urobila rozhovory asi s tisíckou Afroameričanov. Práve pri týchto rozhovoroch so stigmatizovanými ľuďmi začala rozmýšľať nad témou svojej poslednej knihy o kastách.
Experiment na základnej škole
V roku 1968 spravila americká učiteľka Jane Elliottová v reakcii na vraždu známeho černošského aktivistu Martina Luthera Kinga a následné občianske nepokoje vo farmárskom meste Riceville (štát Iowa) slávny experiment s deťmi v treťom ročníku. Do jej triedy chodili „len biele deti“. Učiteľka separovala modrooké deti z triedy od tých s hnedými očami a povedala im, že deti s hnedými očami nie sú také dobré ako modrooké. Tvrdila, že nie sú rovnako bystré a zároveň im nechcela dovoliť piť vodu z fontánky a hrať sa s ostatnými deťmi.
Chcela urobiť experiment a napodobniť prostredie, ktoré afroamerické deti zažívali prakticky každý deň svojho života. Negatívne výsledky na seba nedali dlho čakať. Hnedooké deti boli vyčlenené zo spoločnosti, cez prestávku boli napadnuté na ihrisku. Následne sa počas vyučovania tvárili skleslo a porazene, dokonca začali mať horšie študijné výsledky, keďže im fonetické cvičenia trvali dvakrát dlhšie ako predtým.
Autorka knihy Kasta, ktorá vyšla vo výbornom slovenskom preklade Ivany Krekáňovej vo vydavateľstve Absynt, Isabela Wilkersonová píše, že špecifické rasové alebo triedne kategórie v procese vytvárania umelých hierarchií môžu spôsobiť podriadenie ľudí v akejkoľvek kultúre. Jedna skupina sa snaží stigmatizovať a dehumanizovať druhú, aby ospravedlnila stav svojej nadvlády. Novinárka sa zamerala na kastový systém, ktorý vznikol v Spojených štátoch amerických, keď sa Afroameričania ocitli na spodku spoločenskej hierarchie.
Kastovanie malo viacero podôb, od tých násilných až po tie psychologické, ktoré spôsobili, že sa veľká časť obyvateľov demokratického štátu cítila menejcenná a dostala sa do bludného kruhu, z ktorého nedokázali uniknúť ani pomocou vlastnej inteligencie alebo pracovitosti.
Inšpirácia pre nemeckých fašistov
Novinárka sa snažila porovnávať americký kastový systém so situáciou v Indii a v Nemecku. V prípade kastového systému v Indii však nebola úplne zorientovaná a vo svojej knihe ako zdroj informácií využívala skôr rozhovory s indickými intelektuálmi miesto analytickej práce s archeologickými, s písomnými a s ďalšími prameňmi. Pre porovnanie amerického kastového systému viac použila paralely s fašistickou Treťou ríšou. Správne uvádza, že keď v Tretej ríši fašisti rozmýšľali, ako inštitucionalizovať rasizmus, začali sa pýtať, ako to vlastne robia Američania na segregovanom juhu.
Veľká časť knihy Isabely Wilkersonovej sa týka americkej segregácie Afroameričanov. Storočia zotročovania afroamerického obyvateľstva, následné segregačné zákony, verejné lynčovania a popravy za obskúrne a často nedokázané prehrešky voči dominantnej bielej kaste, zasiali ohavné stereotypy, ktoré sa, žiaľ, dedia z generácie na generáciu až dodnes. Na „americký sen“ môžete zabudnúť, ak ste len trochu odlišný od vládnucej majority. Kasta však nie je vždy len o farbe pokožky, rozdiely sa v ľudských spoločnostiach vytvárajú neustále – na základe pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženstva, bohatstva atď.
Wilkersonová je v prvom rade novinárka, čo sa prejavuje aj v systéme jej práce. Kniha síce obsahuje desiatky strán zdrojov, z ktorých čerpala, ale nie vždy pri práci postupovala prísne vedecky. Informácie, ktoré získala určite namáhavou prácou v knižniciach a s mnohými rešeršami, použila skôr ako novinárka, a nie ako historička. Na druhej strane práve žurnalistický štýl písania môže knihu dostať k širšiemu okruhu čitateľov.
V knihe je obrovské množstvo strašidelných príbehov o utrpení hlavne na americkom juhu, ale vyskytuje sa tu málo skutočnej odbornej analýzy. Autorka namiesto analýzy použila esejistickú formu, ktorá sa síce dobre číta, ale niekedy čiastočne skresľuje naše pohľady na udalosti. Príkladom takejto práce je aj príbeh učiteľky z Iowy, ktorý som opísal na začiatku recenzie. Tento príbeh až príliš nápadne pripomína tzv. stanfordský väzenský experiment (hra na väzňov a dozorcov), kde príčinou zlého správania jednej skupiny voči inej neboli fyziologické rozdiely, ale moc, ktorú jedna sledovaná časť ľudí dostala do svojich rúk. Nemohol v triede Iowe prebehnúť rovnaký proces? (Pre objektivitu dodám, že stanfordský experiment je takisto kritizovaný.)
Porovnanie politiky segregácie na americkom juhu s prenasledovaním rôznych skupín obyvateľstva vo fašistickej Tretej ríši je síce odôvodnená historická hypotéza, ale bez toho, aby sa uviedlo, že v Nemecku sa xenofóbne zákony vyvinuli až do obludného holokaustu, môže autorka u niektorých čitateľov vyvolať subjektívne a skratkovité reakcie.
Piliere kasty
Autorka sa snaží v knihe kombinovať dejiny, osobnú skúsenosť a žurnalistiku. Vyčlenila osem pilierov kasty, ktoré siahajú od tvrdení „o Božej vôli“ a o „prirodzenom práve“ až po xenofóbne stratégie typu „teror ako donucovací prostriedok“ a „krutosť ako prostriedok kontroly“.
Wilkersonová vložila to textu viacero vlastných skúsenosti s rasizmom, čo dodalo jej knihe ešte viac na aktuálnosti. V súčasnosti, keď nielen sociálne siete a populistickí politici hyperbolizovali zlo v nás, je Wilkersonovej kniha viac ako potrebná. Je dlhou reportážou, alebo skôr obžalobou rasistickej segregácie v Spojených štátoch amerických. Americká novinárka pravdepodobne nechcela napísať vedecké dielo o vznikoch kastového systému, ale skôr chcela upozorniť na negatívne javy v ľudskej spoločnosti. Kastový systém, ktorý dáva moc jednej skupine ľudí proti druhej, sa nemusí týkať len farby pokožky.
Kniha Kasta : Korene našej nespokojnosti je rozsiahla a dobre napísaná reportáž o zle, ktoré sa pravdepodobne skrýva v každom z nás. Možno práve pre pochopenie tohto zla by sme si knihu mali všetci prečítať.
Isabel Wilkerson: Kasta. Korene našej nespokojnosti. Žilina : Absynt, 2022, 510 strán, mäkká väzba. ISBN 978-80-8203-360-4.
vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v.v.i. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených 1 a 2, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách. Napísal aj knihu Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.