Staré grécke báje obsahujú veľa zaujímavých, podnetných a dobrodružných príbehov. Nemôžeme sa diviť, že inšpiráciu v nich hľadá množstvo tvorivých ľudí od hollywoodskych štúdií až po maliarov obrazov. Rovnakú inšpiráciu používa pri svojej tvorbe aj americká autorka Madeline Millerová. Jej najnovší román Kirké zatiaľ nespravodlivo unikol recenzentom a blogerom v hlavných slovenských médiách.

Historicko-mytologický román dostal v zahraničí viacero výborných recenzií. Sú tieto hodnotenia pravdivé? Najjednoduchšie by bolo odpovedať „áno, Kirké je vynikajúci román“. Naozaj, americkej spisovateľke sa podarilo vytvoriť kvalitný historický a mytologický príbeh.

Autorka prerozprávala viacero antických mýtov, pričom ich pospájala do komplexného celku a nemala pri tom strach použiť aj vlastné autorské nápady. Tam, kde napríklad Neil Gaiman (Severská mytológia) nenabral odvahu na viac autorského vkladu, dokázala Madeline Millerová vytvoriť inšpirujúci príbeh, v ktorom sa dobre prepojili jej nápady s pôvodným antickým mýtom.

Čarodejnica Kirké

Román rozpráva príbeh o čarodejnici Kirké (rovnako Kirka alebo Kirke), ktorá bola dcérou boha slnka Hélia a jeho manželky – nymfy (oceánidy) Perséis. Kirké podľa mytológie žila na ostrove Aiaia niekde na západe známeho sveta. Čitateľom sú známe najmä dva mýty o Kirké – prvý rozpráva o návšteve argonautov na jej ostrove, keď sa vracali z výpravy za zlatým rúnom; druhý mýtus je o príchode a živote Odysea a Kirké, keď sa slávny hrdina blúdil po svete na ceste domov z trójskej vojny.

Autorka však do svojho príbehu dokázala zakomponovať aj ďalšie antické mýty – o Prometeovi, Skylle a Charybde, Daidalovi a Ikarovi, Minotaurovi a iné. V niektorých mýtoch čarodejnica Kirké síce pôvodne nevystupovala, ale ich využitie by nemuselo prekážať ani ortodoxným fanúšikom antickej mytológie.

Bohovia vystupujú v románe ako márnivé a mocné bytosti, zatiaľ čo ľudia sú aj napriek svojim chybám opisovaní pozitívnejšie. Môžeme si myslieť, že autorka propaguje myšlienku historickej sekularizácie ľudskej spoločnosti.

Román je často prirovnávaný k literárnemu magickému realizmu. Podľa editorky novín Guardian Aidy Edemariamovej rieši Madeline Millerová dilemu nepodobnú spomínaným magickým realistom – „ak sa doslova môže stať ‚čokoľvek‘, ak sa vždy objaví nejaké nové monštrum alebo boh s novými mocnosťami, prečo sa potom starať o to ‚čokoľvek‘?“ Podobnú dilemu má aj historik alebo archeológ, keď sa spätne pozrie na dejiny a snaží sa cez ne hľadieť na budúcnosť.

Madeline Millerová.

Prirovnanie Kirké k tvorbe autorov magického realizmu vôbec nie je náhodné. Naozaj preberá viaceré prvky tvorby románu a príbehu, ktoré sme si už mohli všimnúť v knihe Sto rokov samoty od Gabriela Garcíu Márqueza. Rozdiel je však v tom, že zatiaľ čo magickí realisti nechávajú svoj často historický príbeh pomaly „plávať“ storočiami, Madeline Millerová zvolila skôr plynulejší a trochu akčnejší dej. Kým Gabriel Márquez často pridá do deja až magickú (fantastickú) absurdnosť, príbeh Kirké sa drží viac „pri zemi“ a v medziach mýtov a histórie.

Hlavná postava síce čiastočne patrí medzi antických bohov, ale napriek tomu možno román chápať ako ľudský príbeh hľadania vlastnej podstaty plynúci storočiami dejín. Vyjadruje to už prvá veta románu: „Keď som sa narodila, nik nevedel, čo som vlastne.“

 

Ženy v dejinách

Príbehu dominuje ženský pohľad na dejiny, ale aj na strasti bežného ľudského života. Mytologickú Kirké by sme mohli bez prikrášľovania prirovnať k silným (a zároveň zraniteľným) ženským hrdinkám, ako bola Virginia Woolfová z románu Hodiny (autor Michael Cunningham) alebo Jana Eyrová z rovnomenného diela (autorka Charlotte Brontëová).

V knihe sa však nevyskytujú len čisto „ženské“ témy, práve naopak. Všimneme si to na príbehu Odysea, ktorému chýba boj, rovnako ako sme to často videli v dejinách pri slávnych vojvodcoch, ktorí sa neustále púšťali do nového vojnového dobrodružstva a nemohli prestať. Darmo, vojna je veľmi žiadostivá milenka. Príbeh Minotaura zasa vnáša do knihy hororové prvky a ukazuje, ako niektorí ľudia nemajú problém využiť existujúcu beštiu pre svoje vlastné malicherné a nízke ciele.

Ak pôjdete náhodou na dovolenku k Stredozemnému moru, prostredie by mohlo dodať knihe ešte zážitok navyše, pretože príbeh Kirké  je spätý s dejinami tohto priestoru. Na jeseň chystá vydavateľstvo Tatran autorkinu prvotinu (Kirké je až jej druhý román) o Achillovi, každopádne po prečítaní Kirké sa môžeme len a len tešiť.

Madeline Millerová: Kirké. Bratislava : Tatran, 2019. 304 strán, tvrdá väzba s prebalom. ISBN 978-80-222-0995-3.

Internetové odkazy

Obrazová príloha: Tatran,  madelinemiller.com

Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk (HistoryLab.sk). Je autorom knihy Sila zániku : Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách.