Cesta časom približuje dejiny sveta do detailov prepracovanými, premyslenými, zábavnými a hravými veľkoplošnými obrazmi.
Čo je to vlastne história? Skamenené obrazy dávnych príbehov, ktorý nás majú poučiť do budúcnosti? Prehliadka ľudských vzostupov a pádov? Či stále živá súčasť našej podstaty, ktorá nám, podobne ako korene rastlinám a stromom, dáva potrebný základ a živiny, bez ktorých by sme nevedeli fungovať a rásť? Všetko z toho a určite aj oveľa viac. O histórii už toho bolo napísaného veľa a veľa ešte aj napísaného bude. Jednou z najťažších vecí na nej však je, ako ju priblížiť a ako pre ňu zaujať deti. Pre mnohé z nich nepatrí dejepis na škole práve medzi najzaujímavejšie predmety, a nie je to vždy iba chyba učiteľov. Ani doma nebývajú príliš častým predmetom rozhovorov, diskusií a hádok medzi rodičmi a deťmi práve dejiny. Jednou z ciest, ako vzbudiť u detí záujem a snáď aj nadšenie pre históriu, je určite dobrá a atraktívna kniha. Práve takú vydalo už pred časom aj slovenské vydavateľstvo Artforum, známe možno skôr ako sieť kníhkupectiev, ktoré z holandského originálu nechalo preložiť knihu belgického autora a ilustrátora detských príbehov Petera Goesa. Jeho knihu Cesta časom (v orig. Tijdlijn) neváhal britský Financial Times označiť za „nesmierne poučnú a nesmierne zábavnú“. Nie je žiadny dôvod, aby taká nemohla byť aj pre slovenské deti.
Od veľkého tresku až po sociálne médiá
Čo na knihe hneď zaujme, je, že je skutočne veľká. Musí byť, pretože obsahuje naozaj veľké množstvo drobných kresbičiek, ktoré by inak nevynikli. Celú knihu tvorí v podstate jedna obrovská ilustrácia, ktorá je však natiahnutá na osemdesiatich stranách. Jej autor prevedie svojich čitateľov dejinami nášho sveta od veľkého tresku až po dnešnú dobu sociálnych médií. Pred zvedavými očami malých i veľkých objaviteľov histórie tak defilujú dinosaury, prví ľudia, prvé civilizácie a prvé ríše, starovekí Gréci, Kelti a Rimania, ktorých vystriedajú Huni, Byzantínci, obyvatelia stredovekej Európy, Vikingovia (oceňujem, že s prilbami bez rohov) a križiaci, Osmani, Číňania z dynastie Ming, Inkovia a Aztékovia, reformovaní kresťania, objavitelia všetkých čias, osvietenci, kolonizátori, vojaci bojujúci vo veľkých vojnách 19. a 20. storočia, revolucionári otriasajúci celými spoločnosťami, pričom zvlášť podrobne je zmapované 20. storočie plné veľkých, prevratných zmien a letov do vesmíru, ktoré prechádza do stále otvorenej budúcnosti.
Vydarené a vtipné ilustrácie ľudí, zvierat, miest, hradov, pevností, lodí a lietadiel, ktoré sa hmýria, obkolesujú, prekračujú, bežia, cválajú, plávajú a letia okolo rieky dejín, vinúcej sa cez celú knihu, dopĺňajú kratučké informačné glosy a niekoľkoriadkový, veľmi stručný hlavný text, ktorý približuje predstavované obdobie na každej strane. Kniha sa teda dá čítať a prezerať postupne, tak ako plynie čas, ale dá sa v nej aj skákať, pristavovať a ponárať sa tak hlboko, že pri nej na čas takmer zabudnete. Samozrejme, v knihe nie sú úplne všetky historické udalosti, historky a osobnosti, ktoré spoluvytvárali náš svet. Na druhej strane možno neprekvapí, že tam autor prepašoval aj niekoľko historických udalostí z jeho národných dejín. Kniha tak môže byť poučná a zábavná dokonca aj pre historikov, ktorí sa bežne v belgických dejinách neorientujú, teda pokiaľ majú zmysel pre humor a budú vedieť autorovi odpustiť občasné malé prehrešky, ako napríklad zobákovité masky morových doktorov v 14. storočí, hoci tie sa začali používať až o niekoľko storočí neskôr. Pokojne preto nechajte svoje deti strhnúť touto cestou dejinami, určite sa poučia i zabavia (fakt, skúsil som na vlastných), a vy s nimi.
Peter Goes: Cesta časom. Dejiny sveta v obrazoch. Bratislava : Artforum,2018, 80 strán, pevná väzba. ISBN 978-80-8150-199-9.
Študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami. Je autorom knihy Bitky a bojiská - Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (Slovart 2021).
Mohlo by sa vám páčiť
Najčítanejšie články za 7 dní
#VtentoDeň
- 0042 Roku 42 pred n. l. sa odohrala prvá z dvoch bitiek pri Filippách, ohlasujúcich koniec Rímskej republiky. V druhej, ktorá nasledovala o dvadsať dní neskôr, zomrel Caesarov vrah Brutus.