V histórii remesla výroby fajok, ľudovo tiež nazývaného fajkárstvo, majú nezastupiteľné miesto výrobky z morskej peny. Viac ako 150 rokov si vďaka týmto rezbárskym skvostom získavali renomé zruční remeselníci, aby svojimi prepracovanými výrobkami uspokojili aj tých najnáročnejších zákazníkov. Aj napriek tomu, že zlatá éra fajok z morskej peny je už dávno minulosťou, vybrané exponáty zo zbierkového fondu Stredoslovenského múzea vzbudzujú zvedavosť a záujem návštevníkov dodnes. Už tento utorok 16. mája 2017 o 17-tej hodine návštevníci Matejovho domu prostredníctvom prednášky s názvom Biele striebro v zbierkach SSM spoznajú túto netradičnú pomôcku pre fajčiarov, ktorú si v minulosti nemohol každý dovoliť.
Príchod fajok z morskej peny na starý kontinent je dodnes opradený legendami a zahalený rúškom tajomstva… Podľa bádateľa Filipa Glocka existuje viacero verzií o existencii fajok z morskej peny v Európe. Viaceré z nich sú dnes považované skôr za legendy, než reálne príbehy doložené historickými faktami. Spomína sa, že pri obliehaní Viedne sa tureckí dobyvatelia posilňovali dúškami dymu z fajok, ktoré boli vyrobené z morskej peny. Keď potom porazení opúšťali mesto, niekoľko v zmätku zabudnutých fajok sa stalo vojnovou korisťou viedenských obrancov.
Ďalšia z legiend uvádza, že v roku 1760 veľvyslanec Márie Terézie v Turecku získal od istanbulského sultána dar v podobe bloku morskej peny. Keď sa neskôr vrátil do Budapešti, zveril ho jednému remeselníkovi, ktorý bol známy tiež svojím rezbárskym umením. Ten sa rozhodol z podivuhodného nerastu vyrobiť okrem iných dekoračných predmetov a aj dve fajky.
Nielen Filip Glocko, ale aj ďalší historici sa domnievajú, že najbližšie k pravde má historka o peštianskom šustrovi, ktorému sa pripisujú zásluhy objavenia morskej peny ako materiálu, ktorý je vhodný aj pre fajkárstvo. Na spiatočnej ceste z misie v Turecku v roku 1723 vystavoval kus morskej peny a dal zhotoviť z tohto jedinečného materiálu dve fajky.
Fajkárom poskytuje morská pena v rozvíjaní rezbárskych schopností ešte väčšie možnosti ako drevo.
Proces ťažby morskej peny je však nielen časovo, ale aj finančne náročný. Aby bol získaný skutočne kvalitný materiál, musí sa veľmi pozorne oddeliť minerál od horniny, pričom vzniká veľké množstvo odpadu. Morská pena nevykazuje rovnaké vlastnosti a kvalitu, a preto by mali fajnšmekri rozoznať i jej umelé varianty, zdôrazňuje rozdiel medzi laikom a skutočným odborníkom historik Filip Glocko.
Na opätovné stretnutie s históriou v Matejovom dome pozýva všetkých priaznivcov, ktorí majú zmysel pre detail a vedia oceniť krásu, riaditeľ Stredoslovenského múzea Roman Hradecký.
Pozývame vás na ďalšie odkrývanie tajomstiev nášho depozitu:
20.6. 2017 s kustódom Vladimírom Klemaničom na tému Pivovarníctvo v Banskej Bystrici
