William Bernice Clark patril medzi tých Američanov, ktorých životná púť sa 6. júna 1944 skončila na pobreží Normandie. Jeho rodina nemala šancu sa s ním naposledy rozlúčiť. Až 63 rokov po jeho smrti sa im niečo po Clarkovi vrátilo.

Omaha bolo krycie označenie pre jeden z piatich úsekov pláže, na ktorej sa vylodili spojenecké vojská. Pri pohľade zo západu na východ bola druhá v poradí, medzi najzápadnejšou plážou Utah a ďalším úsekom Gold. Zvyšné dve pláže ďalej na východ mali kódové označenie Juno a Sword.

Úsek Omaha meral osem kilometrov a vylodil sa na ňom 16. pluk skúsenej 1. pechotnej divízie a 116. pluk z nováčikovskej 29. pechotnej divízie Blue and Grey. Jej príslušníci nosili na pleci nášivku v podobe modro-šedého symbolu jing-jang. Okrem nich mali ešte špeciálne jednotky Rangers dobyť delostreleckú batériu na Pointe du Hoc. Palebnú podporu inváznym jednotkám na tomto úseku poskytovali bitevné lode Texas a Arkansas, tri krížniky a osem torpédoborcov.

Chaos na pláži

Clark n1 - Psia známka zacelila rany po 63 rokoch
Vojak William Bernice Clark mal v čase smrti 20 rokov

Na pláži Omaha utrpeli spojenecké jednotky vôbec najväčšie straty. Vylodenie totiž napriek starostlivému plánovaniu dopadlo úplne chaoticky. Pre navigačné problémy takmer všetky jednotky skončili na iných miestach, než mali pôvodne určené. Navyše čelili omnoho silnejšej obrane, než s akou počítalo velenie. Dokonca hrozilo, že sa vylodenie na Omahe nepodarí. Do večera sa ale na dvoch miestach podarilo postúpiť ďalej. Cenou za to však bolo okolo 4000 mŕtvych, zranených a nezvestných na americkej strane.

Jedným z padlých bola aj 20-ročný vojak William Bernice Clark, ktorého familiárne volali Bernie. Patril k rote E, 116. pluku. Cez kanál La Manche ju previezla 150-metrová loď USS Samuel Chase a na pláž ju prepravovalo šesť člnov LCVP. Každé z týcho 11-metrových plavidiel malo kapacitu 36 vojakov. Rota E sa mala vylodiť v sektore Easy Green oproti Les Moulins, ale jej vyloďovacie člny ju zaniesli takmer o míľu východnejšie, ďaleko od ostatných jednotiek 116. pluku. Navyše, aj samotná rota sa rozdelila. Dva člny pristáli bez problémov a vojaci sa z nich rýchlo vylodili. Ostatné štyri člny sa však dostali do ťažkej paľby a vojaci z nich utrpeli veľké straty. V prvej vlne boli z boja vyradené dve tretiny príslušníkov roty E.

Pri jej vyloďovaní vznikla aj jedna z najznámejších fotografií z celého dňa D. Urobil ju fotograf Robert F. Sargent pridelený k posádke USS Samuel Chase. Snímka zachytáva mužov z roty E brodiacich sa na pláž a je nazvaná Do čeľustí smrti. Momentálne sa nachádza v Knižnici Franklina D. Roosevelta v New Yorku.

Roky nemali skoro nič

Omaha2 - Psia známka zacelila rany po 63 rokoch
Fotografia Do čeľustí smrti zachytáva vylodenie roty E, 116. pluku 29. pechotnej divízie

Smutnú správu o Clarkovej smrti oznámili jeho blízkym, telo však ostalo vo Francúzsku. Pochovali ho na americkom vojenskom cintoríne v Colleville-sur-Mer. Rodine po ňom ostali len dve fotografie, pár zažltnutých listov a vyznamenanie Purpurové srdce.

Až v roku 2002 hľadal britský zberateľ na pláži Omaha vojenské artefakty. V piesku našiel aj Clarkovu „psiu známku“ – pravdepodobne stále ležala na mieste, kde padol. Aj po 58 rokoch bolo dobre čitateľné Clarkovo meno, číslo 34736752, krvná skupina 0 a označenie vierovyznania (bol protestant).

Zberateľ si známku nenechal, ale poskytol ju svojmu americkému kolegovi Billovi Santorovi z New Jersey. Ten kontaktoval pracovníkov Pamätníka dňa D v Bedforde vo Virgínii. V roku 2007 sa im podarilo vypátrať Clarkovu rodinu v Huntingdone v Tennessee. Presne 63 rokov po Bernieho smrti, 6. júna 2007, odovzdali známku dvom sesterniciam, ktoré si ho ešte pamätali. Lota Park mala v čase jeho smrti 16 a Ava Smothers 21 rokov.

„Pamätám si na deň, kedy prišli vojaci a povedali jeho mame, že zomrel. Nikdy sa s tým nezmierili, pretože nebolo telo, nebol žiadny dôkaz,“ povedala vtedy Lota Park pre agenútru AP. „Je to, akoby sa to konečne uzavrelo,“ dodala, keď prevzala známku. „Boli sme ako brat a sestra,“ spomínala ďalšia sesternica Ava Smothers. Obe sa zhodli, že ceremónia bola veľmi peknou spomienkou na Bernieho, ktorého smrť vytrhla z rodiny v takom mladom veku.

Slávnosť sa konala v parku v Huntingdone, odkiaľ Clarka a ďalších regrútov z okresu odviezli vlakom do vojny. Pripomenuli si na nej aj ďalších padlých.

„Celý čas som si kládol otázku, kto to bol,“ citovala AP Billa Santoru, ktorý sa na odovzdaní známky rodine tiež zúčastnil. Malý kúsok kovu bol pre neho najcennejším kúskom v zbierke, no aj tak sa ho rád vzdal. „Cítim sa teraz viac prepojený s vojakom, trochu spojený aj s jeho rodinou a myslím si, že sú šťastní, že majú túto pamiatku späť,“ uzavrel.

Internetové odkazy:

Obrazová príloha: National Archives and Record Administration a archív rodiny W. B. Clarka

Baric Miroslav - Psia známka zacelila rany po 63 rokoch

Absolvent žurnalistiky a pedagogiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako redaktor zahraničných oddelení v agentúre SITA a v denníkoch Národná Obroda, Plus Jeden Deň a Nový Čas. Zaujíma sa o vojenskú techniku a o históriu druhej svetovej vojny. Publikoval aj v časopisoch Obrana a Hobby Historie.