Naozaj našli nacistický poklad? Asi pred dvoma týždňami, 13. augusta 2015, oznámili prostredníctvom svojho právnika úradom v Sliezsku dvaja muži, Poliak a Nemec, že našli nacistický vlak plný zlata, po ktorom sa pátra už od konca druhej svetovej vojny. Jeho presnú polohu prezradia, ak im poľská vláda sľúbi 10 % hodnoty nákladu ako nálezné. Kde tento vlak našli?
Nájdený poklad
150 metrov dlhý obrnený vlak mal podľa rôznych správ niesť až 300 ton zlata a ďalších cenností a umeleckých predmetov. Podľa niektorých zdrojov náklad obsahoval i tajne vyvíjané zbrane, a dokonca nemeckú obdobu atómovej bomby. Tento vlak sa „vyparil“ v máji 1945, keď sa k oblasti Sliezska približovala Červená armáda. Podľa miestnych sa stratil pri zámku Książ tri kilometre od mesta Wałbrzych ležiaceho asi 70 kilometrov od Vroclavu. Teraz ho údajne našli.
Na tlačovej konferencii tlmočil slová právnika nálezcov i Zygmunt Nowaczyk, zástupca primátora v mestečku Wałbrzych. Potvrdil, že „nález sa nachádza v našom katastri. Samozrejme nemôžem prezradiť presné miesto.“ Na miesto malo nálezcov priviesť priznanie neznámeho muža, ktorý mal údajne na smrteľnej posteli prezradiť, kde presne bol vlak ukrytý. Keď sa na určenú lokalitu hľadači dostali a pomocou špeciálneho radaru preskúmali terén, zakopaný vlak skutočne našli. Nowaczyk povedal, že si je „na viac ako 99 % istý, že vlak existuje, ale informácie o jeho obsahu sú neoveriteľné.“ Dodal tiež, že nález je majetkom štátu.
Stanovisko k veci zaujalo aj poľské ministerstvo kultúry. Námestník ministra Piotr Zuchowski potvrdil nález a dodal, že nemá žiadne pochybnosti o jeho existencii a že „takmer s istotou môžeme tvrdiť, že celý, zatiaľ ukrytý vlak, je od vojny zamínovaný. Preto vyzývam všetkých, ktorý by sa pokúšali ho nájsť, aby prestali, pretože ich životy sú v ohrození.“
Kde sa teda tento vlak nachádza a ako sa tam mohol dostať?
Tajný komplex Obor
Podľa legendy mal vlak niekedy v máji 1945 vojsť do tunela pri zámku Książ a nikdy z neho nevyjsť. Tento tunel bol súčasťou ohromného podzemného komplexu budovaného nacistami od roku 1943. Plán na vybudovanie tohto komplexu (a neskôr aj komplex samotný) dostal krycí názov „Obor“ (nem. Riese) a vznikol na Hitlerov rozkaz. Pozostával prinajmenšom zo siedmich väčších podzemných stavieb a zo siete tunelov budovaných približne od novembra 1943 do apríla 1945 v Sovích horách a pri zámku Książ neďaleko Wałbrzychu (nem. Waldenburg) v Dolnom Sliezsku. Toto územie na hraniciach s Českou republikou patrilo pôvodne Nemecku, dnes je časťou Poľska.
Účel, na ktorý mal tento komplex slúžiť, dodnes nie je celkom jasný. V nemeckých i poľských archívoch sa zachovalo len minimum dokumentácie a prameňov. Údaje boli buď zničené, alebo nikdy ani neexistovali. Niektoré nemecké zdroje ale naznačujú, že po dokončení malo ísť o obrovský podzemný kryt s plochou až 35 kilometrov štvorcových s osobným bunkrom Adolfa Hitlera uprostred. Ďalšie časti mali slúžiť ako skrýša pre ďalších nacistických pohlavárov (svoje kancelárie tu mali mať ríšsky vodca SS a tiež minister zahraničných vecí) a pre Najvyššie velenie nemeckej armády (OKH, Oberkommando der Heeres) i Najvyššie velenie vojenského letectva (OKL, Oberkommando der Luftwaffe). Súčasťou komplexu mali byť tiež podzemné továrne, aké sa ako reakcia na spojenecké bombardovanie budovali po celom Nemecku (známa je napríklad továreň Mittelwerk, 1,6 km dlhý tunel v hore Kohnstein, kde sa vyrábali rakety V-2, V-1 a lietadlové motory). Budovanie komplexu „Obor“ bolo zrejme časťou plánu nacistov na presun strategickej výroby zbraní do Sudet, kde mali byť lepšie chránené pred spojeneckým bombardovaním.
Myšlienka na vybudovanie „Obra“ bola zrejme staršia, konkrétne plány však priniesol minister zbrojného priemyslu Albert Speer na stretnutí s vrcholnými predstaviteľmi Organizácie Todt v septembri 1943. Organizácia Todt (Organisation Todt, známa tiež pod skratkou OT) vznikla ešte v roku 1938 a jej úlohou bola výstavba strategických objektov na území Tretej ríše. Pomenovaná bola po svojom zakladateľovi Fritzovi Todtovi a ku koncu vojny (už pod velením jednotiek SS) využívala ako pracovnú silu predovšetkým väzňov z koncentračných táborov. Podľa plánu mala byť celá stavba dokončená do augusta 1945. Predpokladaná cena sa stanovila na ohromných 130 miliónov ríšskych mariek. Na stretnutí sa dohodlo, že bude vytvorená Sliezska priemyselná spoločnosť (Schlesische Industriegemeinschaft AG), ktorá bude poverená výstavbou. Zároveň sa urobili prípravy na vytvorenie nového pracovného tábora, do ktorého mali byť privlečení väzni z okupovaných krajín i vojnoví zajatci.
Išlo skutočne o megalomanský projekt. Podľa kalkulácií historikov, ak by komplex skutočne mal byť dobudovaný podľa plánu (august 1945), denne by si vyžadoval prácu 9500 robotníkov a dohromady malo byť použitých 359 100 kubických metrov betónu. Obrovský podzemný protilietadlový bunker mal byť schopný poskytnúť útočisko viac ako 27 tisícom ľudí. Konkrétne plány a detailné architektonické nákresy sa však nezachovali, presná rekonštrukcia preto nie je možná. Veľa informácií, ktoré o plánoch máme, je len v rovine dohadov. Väčšina údajov o projekte pochádza od Siegfrieda Schmelchera, jedného z architektov projektu. Jeho zložku pod názvom „Tajné záležitosti Ríše 91/44“ (Geheime Reichssache 91/44) sa podarilo vypátrať dvom historikom – Franzovi W. Seidlerovi a Dieterovi Zeigertovi.
Predstavitelia Organizácie Todt sa takmer okamžite po rokovaniach so Speerom presunuli na zámok Książ (nem. Fürstenstein), ktorý sa stal hlavnou základňou a strediskom operácií celého projektu. Ešte pred začatím projektu samotného sa rozhodlo o „rekonštrukcii“ zámku pre potreby nacistického velenia. Bolo najatých 35 architektov, ktorí postupne nenávratne zničili viacero častí zámku z 13. storočia: terasy, vodné potrubia, stredoveké brány zo žuly. Odstránená bola i štukatúra a všetok nábytok. Izby dostali hrubý, drsný vzhľad, charakteristický pre nacistickú architektúru. Do skaly pod hradom vyhĺbili 2 kilometre dlhý tunel, ktorý mal byť pravdepodobne súčasťou železničnej trate do Lubiechowa. Pred zámkom bola vyhĺbená 50 metrov hlboká výťahová šachta, výťah samotný však nikdy nebol nainštalovaný. Deštrukciu zámku potom dokončila Červená armáda, ktorá ho v máji 1945 obsadila a jeden rok „spravovala.“
Na prácu boli Organizáciou Todt najatí aj špecialisti na výbušniny a inžinieri z Nemecka, Talianska, Ukrajiny i Čiech. Tí mali dohliadať predovšetkým na technickú stránku veci – hora, v ktorej bol komplex budovaný, bola z veľmi tvrdej horniny – ruly. Tá síce poskytovala výbornú ochranu pred spojeneckými náletmi, zato však bolo extrémne ťažké do nej hĺbiť tunely. Práce preto postupovali pomaly. V decembri 1943 sa navyše medzi väzňami pracujúcimi na „Obrovi“ rozšíril týfus. Nacisti ich držali v nehygienických podmienkach, boli vyčerpaní a vyhladovaní. Nebolo preto prekvapením, že významná časť z nich ochoreniu podľahla. To znova významne spomalilo práce. Hitler, nespokojný s progresom, rozkázal v apríli 1944 prideliť na práce väzňov z koncentračných táborov, predovšetkým Židov.
Aussenlager Riese (AL Riese)
Hlavnú pracovnú silu pri budovaní komplexu tak približne od polovice roka 1944 tvorili väzni z koncentračných táborov. Dohromady bolo vytvorených 13 táborov, niektoré priamo v susedstve tunelov. Všetky vznikli ako satelitné tábory neďalekého väčšieho tábora Groß-Rosen a pomenovali ich „Pracovný tábor Obor“ (Arbeitslager Riese, AL Riese). Tábor Groß-Rosen založili vo východnej časti Dolného Sliezska ešte v roku 1940 ako satelitný tábor koncentračného tábora Sachsenhausen. V máji 1941 sa ale osamostatnil. Väzni pracovali v neďalekom kameňolome, nikdy ich však nebolo viac ako niekoľko stoviek. K rozšíreniu tábora došlo až začiatkom roka 1944, a to predovšetkým v súvislosti s výstavbou „Obra“. Všetkým táborom velil Hauptsturmführer SS (ekvivalent armádnej hodnosti kapitán) Albert Lütkemeyer. Jeho sídlom bol jeden z 13 táborov, AL Wüstegiersdorf (dnešná Głuszyca).
Presné čísla a informácie o táboroch sa nezachovali, vieme však, že medzi decembrom 1944 a januárom 1945 strážilo tábory celkom 853 členov SS a že na „Obrovi“ pracovalo minimálne 13 tisíc väzňov, z ktorých sme na základe dokumentov schopní presne identifikovať 8995. Všetci boli Židia, väčšina pochádzala z Maďarska, ale niekoľko i z územia Slovenska (pozrite napríklad výpoveď tejto ženy z Košíc). Koncom roku 1944 vypukla v táboroch ďalšia epidémia týfusu, údaje o počte mŕtvych sa však nezachovali.
Evakuácia táborov i celého komplexu sa pre približujúci sa front začala vo februári 1945, verí sa však, že časť prác pokračovala až do apríla 1945. Ani jedna časť projektu „Obor“ nebola nikdy dokončená. Celý projekt zrušili (podľa dostupných informácií) po vykopaní približne 9 kilometrov tunelov a vyhĺbení 25 000 kilometrov štvorcových podzemných priestorov.
Mýty a legendy
Správa o nájdení vlaku z 13. augusta tohto roku vzbudila ohromný ohlas, aj keď o jeho existencii (zatiaľ) neexistujú žiadne hmatateľné dôkazy. V nemeckých ani poľských archívoch sa doteraz nenašiel jediný hodnoverný dokument, ktorý by jasne dokázal, že Nemci takýto vlak skutočne naložili zlatom a cennosťami a vyslali na cestu. Viacerí historici jeho existenciu spochybňujú. Tadeusz Slowikowski, známy poľský „hľadač pokladov“, pre varšavské rádio upozornil, že aj keby sa stratený vlak skutočne našiel, ešte to neznamená, že v ňom skutočne bude zlato. Novinárka Joanna Lamparská sa vyjadrila rovnako skepticky: „Po tomto poklade sa pátra už celé desaťročia a zatiaľ nikto spoľahlivo nedokázal jeho existenciu“ (zdroj: SME). Aj keby skutočne išlo o „zlatý vlak“, náklady na jeho vyslobodenie z podzemia by podľa nej dosiahli gigantické hodnoty a celá akcia by trvala veľmi dlho. Informácie o nájdení vlaku sa objavujú v tlači pravidelne, zatiaľ sa ale vždy ukázali ako nepotvrdené.
Niekoľko legiend a mýtov vzniklo i ohľadom samotného komplexu Riese. Jedna skupina takýchto nepotvrdených teórií sa týka rozsahu komplexu. Koncom roka 1944 totiž Speer poslal Hitlerovi správu, ktorá sa dodnes zachovala v archíve. V tejto správe Speer Führera informuje o konštrukčných prácach – a v snahe udržať si vodcovu priazeň ich progres pravdepodobne značne nadhodnotil. To stačilo na to, aby sa na základe tejto správy množstvo historikov i amatérskych bádateľov domnievalo, že komplex je omnoho väčší, než si myslíme, a že ďalšie tunely a podzemné priestory sú ukryté v horách.
Niekoľko teórií sa objavilo i v súvislosti s otázkou, na čo mal komplex slúžiť. Najznámejšia je zrejme tá, ktorá hovorí o tajnom výskumnom laboratóriu a o príprave „zázračnej zbrane“. Podľa rôznych verzií malo ísť o chemickú alebo biologickú zbraň, alebo dokonca o atómovú bombu. V niektorých publikáciách sa dokonca objavila informácia, že v komplexe pracovalo približne 120 dánskych a nórskych vedcov.
Ďalšou populárnou teóriou je, že komplex slúžil ako úschovňa nacistických pokladov, zlata a ulúpených umeleckých diel z celej Európy. Rovnako sa hovorí, že by tu mohla byť umiestnená legendárna Jantárová komnata zhotovená začiatkom 18. storočia a darovaná ruskému cárovi Petrovi I. Z ruského mesta Puškin (bývalé Carskoje Selo) ju nacisti počas vojny odniesli do Kaliningradu (nem. Königsberg) a od tej chvíle je jej osud neznámy. Do tejto kategórie teórií, legiend a mýtov spadá i „zlatý vlak,“ ktorý sa nedávno našiel a ktorý možno potvrdí, že niektoré z teórií predsa len môžu byť pravdivé.
Treťou kategóriou mýtov sú teórie ohľadom nacistických pohlavárov, ktorí sa po vojne mali skrývať práve v tomto komplexe. Mali tu pôsobiť mnohí členovia Organizácie bývalých príslušníkov SS (ODESSA, Organisation der ehemaligen SS-Angehörigen), ako aj jednotky nemeckých záškodníkov Werwolf. Ide však samozrejme len o dohady.
Či vlak plný zlata skutočne existuje, alebo ide len o ďalší falošný poplach, sa ukáže v najbližších týždňoch alebo mesiacoch. Existencia tajného nacistického podzemného komplexu bunkrov a tunelov je však faktom. Rovnako ako sú faktom tisícky väzňov koncentračného tábora Groß-Rosen a jeho satelitných táborov, ktorí pri stavbe tejto gigantickej a giganticky nezmyselnej stavby zomreli.
Použitá literatúra
- Aniszewski, M./Zagórski, P.: Podziemny Świat Gór Sowich – Riese – Zamek Książ – Rüdiger. Kraków 2006.
- Cera, J.: Tajemnice Gór Sowich. Kraków 1998.
- Kruszyński P.: Podziemia w Górach Sowich i Zamku Książ. Wałbrzych 1998.
- Owczarek, R.: Zagłada Riese. Klęska Organizacji Todt w Górach Sowich. Kraków 2014.
- Projekt „Complex Riese“. The Krzyzowa Foundation for Mutual Understanding in Europe. 2006.
- Seidler, F. W./Zeigert, D.: Die Führerhauptquartiere. Anlagen und Planungen im Zweiten Weltkrieg. München 2000.
Internetové odkazy:
- http://www.theguardian.com/world/2015/aug/20/fortune-hunters-flock-to-polish-town-after-alleged-find-of-nazi-gold-train
- http://www.dailymail.co.uk/news/article-3216741/A-family-brutally-murdered-secret-police-threats-deathbed-confession-Treasure-hunter-spent-40-years-searching-Nazi-gold-train-reveals-dark-secrets.html
- http://tech.sme.sk/c/7984918/nemecky-vlak-so-zlatom-ukryty-v-polsku-je-zrejme-skutocny.html
Fotografie: wikipedia, stránka Múzea Gross-Rosen Museum v Rogoźnici
Vyštudoval históriu a v roku 2014 získal na Ústave svetových dejín Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe titul Ph.D. Vo svojom výskume sa zaoberá komparatívnym štúdiom fašizmu (predovšetkým britského a českého fašizmu) a vybranými otázkami československých dejín. Absolvoval študijné a výskumné pobyty na Oxford Brookes University (2012/2013), Uniwersytet Wrocławski (2014), Central European University (2017/2018), Universität Wien (2021) a ďalších inštitúciách. Momentálne pracuje v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a na Masarykovej univerzite v Brne. Je autorom monografií Mýtus o znovuzrození (2014), Fašista (2017) a Fašizmus (2019). Je členom International Association for Comparative Fascist Studies (ComFas) a Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV.