Letopisy a iné pramene zachytávajú včasnostredoveké elity z oboch brehov rieky Moravy pomerne stroho. Historické a archeologické bádanie však o nich poznatky spresňuje. Čo vlastne vieme o veľkomoravských elitách?
Vo včasnom stredoveku sledujeme počiatky vzniku stredovekej rodovej aristokracie, pričom v 9. storočí sa tento proces značne zdynamizoval. V písomných latinských prameňoch sa pri panovníkoch na Veľkej Morave stretávame s výrazmi rex/regulus čiže kráľ/králik, dux – knieža, vojvoda, vládca. V súvislosti so Svätoplukom sa objavuje v gréčtine termín archon – vládca, v arabčine malik/raʼis ar-ruʼasāʼ – kráľ/vládca vládcov, v perzštine padišáh – veľkokráľ. O kráľovskej titulatúre na Veľkej Morave sa vedie nekončiaca polemika. Samotní Moravania sa bezpochyby považovali de facto za kráľov, v ich reči vladykov/kňazov, čo však málokedy nachádzalo pochopenie u franských letopiscov. „Miestne kniežatá“ vystupujú v prameňoch ako principes/nobiles viri – poprední/vznešení muži, ktorí patrili k rodine panovníka a k iným významným rodom. Ďalšími boli optimates/primates – veľmoži, ktorí boli najpočetnejšou elitou, prelínajúc sa s „miestnymi kniežatami“. Spomedzi nich zrejme pochádzali župani a im podriadení kmeti, vojenská spáva a panovníkova družina. Elity sa objavovali ako na hradoch, tak i na významných neopevnených sídliskách (v archeologických prameňoch na pohrebiskách ich reprezentujú napr. muži pochovaní s mečmi). Vyčleňovali sa z bežnej spoločnosti, boli vlastníkmi rozsiahlejších majetkov, a stáli mimo tradičnej občiny slobodného obyvateľstva.
Pevnosti, paláce a chrámy
Sídlami veľkomoravských elít boli najmä opevnené centrá, v latinských prameňoch označované rôznymi termínmi (munitio/castellum/castrum/urb/civitas), ktoré sa používali pre slovanské hrady – grady, ktoré v archeológii často označujeme termínom hradiská. Išlo o sídla regionálneho významu, ako aj o hradské mestské aglomerácie. Po mene poznáme významné hrady ako Nitra(va), Dovina (Devín) a Preslava (Bratislava). Pri ďalších moravských lokalitách sa uvažuje o menách Morava (Mikulčice) a Veligrad (Staré Město). V 9. storočí sledujeme na strednom Dunaji výraznú výstavbu hradov, ktorú organizačne zastrešovali vzmáhajúce sa elity. Jej príslušníci budovali i opevnené vlastnícke dvorce, ktoré ležali buď priamo na hrade (Břeclav-Pohansko, Brno-Líšeň, Stachotín), alebo boli samostatnými pevnostnými jednotkami (Ducové, Nitrianska Blatnica, Kopčany?).
Žiaľ, o doloženom pobyte panovníka na dnes známom mieste vieme len v prípade Rastislava, keď sa v roku 864 zdržiaval v meste (civitas) Dovina, na hraniciach s franskou Panóniou. Len z kontextu správ vyplýva, že sídelným miestom Svätopluka, ešte ako vládcu Nitrianska, bola Nitra, predošlé sídlo Pribinu. Rastislav však akiste nevyužíval len toto sídlo (Mikulčice, Staré Město?). Archeologický výskum odkryl na hrade Devín rozsiahlu stavbu (dĺžka 25 m) s tromi apsidami. Budovu krášlili i figurálne fresky, okná boli opatrené sklenou vitrážou s figurálnou výzdobou a nápismi. Stavba sa pre jej členenie hodnotí ako kombinácia svetskej a cirkevnej architektúry. Jej využívanie sa pritom spája s osobou panovníka Rastislava. Nemožno vylúčiť, že svetská časť stavby bola poschodová. Monumentálna stavba mohla slúžiť panovníkovi, ale i kňazstvu. Podľa najstarších hrobov v jej okolí sa ukazuje, že kostol mohol už stáť pred príchodom byzantskej misie, ktorá ho azda navštívila ako prvý veľkomoravský chrám, putujúc po jantárovej ceste z Itálie.
V iných centrách nachádzame kamenné palácové stavby samostatne. Rozsiahly dvojpriestorový palác bol preskúmaný v Mikulčiciach (26 x 10 m). Palác s maltovou dlážkou stál v Starom Měste (18/20 x 10 m). Dvojpriestorovú palácovú stavbu s maltovou dlážkou sa podarilo odkryť i na Bratislavskom hrade (12 x 5,5 m). Zrubovú podobu mala dvoj- alebo trojdielna palácová stavba s maltovou podlahou na dvorci v Ducovom (12,8 x 5 m). Dvojdielna bola budova s omietnutými palisádovými stenami na dvorci v Břeclavi-Pohansku, prepojená s ďalšími stavbami do komplexu dlhého 26 m. Palácom bol zrejme i objekt z Brna-Líšne. Ďalšiu skupinu obydlí pre elitu, zrejme pre veľmožov, predstavujú väčšie zrubové domy. Boli opatrené maltovými podmurovkami a podlahami, ako ich pozorujeme v Břeclavi-Pohansku a v Mikulčiciach, maltovú podlahou mal i zrub v Ducovom. Väčšie zruby však stáli i na jednoduchších podmurovkách bez malty. Poznáme ich z Bratislavského hradu či zo Svätého Jura. Paláce mohli mať podobne ako kostoly zasklené okná, ich vykurovanie zabezpečovali krby, obdobne boli pravdepodobne vybavené i spomenuté zruby. Zdá sa, že obidva typy stavieb mohli byť postavené aj ako dvojpodlažné. Vnútri týchto budov sa bežne nachádzalo sedenie pre porady a hodovanie. Spálne s ležadlami boli akiste v oddelenej miestnosti či na poschodí. Uzamykateľné truhlice slúžili ako odkladacie priestory. Drevený nábytok bol istotne kvalitne spracovaný, zdobený. Nočné osvetlenie zabezpečovali okrem krbu lampy či voskové sviece, luxus dopĺňali i vzácne kožušiny a drahé tkaniny. O tom, čo bolo častou zábavou elít, hovorí správa vo Fuldských letopisoch k roku 870, keď sa v „dome“ konala hostina za prítomnosti Rastislava, Svätopluka a ďalších ľudí.
Popri výstavbe pevností a palácových stavieb elity demonštrovali svoje postavenie i výstavbou kostolov, veľkomoravská elita totiž prijala krst skôr ako bežní ľudia. Výskumy odkryli menšie jednoloďové kostoly s presbytériom či apsidou a rotundy. Časť z nich bola kamenná, časť mala jednoduchšiu konštrukciu z dreva a kamenia. Výzdobu interiéru kostolov tvorili fresky s figurálnymi, geometrickými a rastlinnými motívmi, okná boli zasklené vitrážami. Menšie kostoly boli zrejme vlastníctvom veľmožov, naopak, rozsiahle cirkevné stavby budoval panovník či jeho kniežatá. Kostol z Devína sme si vyššie predstavili, výnimočná bola však aj neďaleká bazilika na Bratislavskom hrade (cca 13 x 20 m). Kostolný komplex s kaplnkou v Uherskom Hradišti-Sadoch (dĺžka 22,6 m) sa spája s prítomnosťou arcibiskupa Metoda. Bazilika z Mikulčíc (dĺžka 35,5 m) predstavuje vôbec najväčší veľkomoravský chrám. Mikulčice reprezentovali mimoriadne významné náboženské centrum, ako dokladá najväčšia koncentrácia kostolov na Veľkej Morave. Výnimočná je v tomto smere i oblasť Starého Města/Uherského Hradišťa. Na druhej strane písomné správy identifikujú takéto významné centrum v Nitre – sídle biskupa (Wiching). V menších kostoloch, ako i v monumentálnych stavbách boli pochovávané významné osoby, čo demonštrovalo nielen spojenie s bohom a s chrámom, ale aj spoločenský status. V prípade niektorých hrobov v Uherskom Hradišti a v Mikulčiciach môžeme dokonca uvažovať o hroboch panovníka a jeho blízkych.
Šperk, vzácne brnenia a kráľovský poklad
Elita svoje postavenie demonštrovala výnimočným odevom a ozdobnými doplnkami z drahých kovov. Z hrobov elít poznáme zvyšky tkanín, medzi ktorými nechýbal ani hodváb. Status zomrelých dokladajú šperky – závesky, prstene, tiež ženské náušnice. Najhonosnejšie ozdoby pritom vyrobili zo zlata a striebra. Honosné boli i niektoré súčasti mužských opaskov. Tieto výrobky zabezpečovali pre elitu klenotníci. Ich dielne sa nachádzali v blízkosti sídiel elity, ktorá im zabezpečila ochranu a stály príjem. Drahé kovy získané napríklad z obchodu klenotníci spracúvali do podoby šperku v individuálnom vyhotovení pre konkrétneho zákazníka. Veľkomoravské klenotnícke dielne poznáme zo Starého Města, ale aj z Mikulčíc. Z nich pochádzajú doklady spracovania drahých kovov, pracovné pomôcky, najmä tégliky, kliešte, kladivká, zo Starého Města i súčasti pecí. Na území Slovenska poznáme jedinú takúto dielňu zo Svätého Jura. Jej výskum prináša doklady pretavovania drahých kovov (napr. strieborný arabský dirham) a využívanie techník granulácie a filigránu.
Okrem šperkov zdôrazňovali výnimočný status jedinca kvalitné zbrane, najmä meče. Výnimočných jedincov vieme identifikovať i v hroboch s jazdeckými ostrohami. Veľká časť kvalitnej výzbroje a výstroje nebola len produktmi západu, ale postupom času i výrobkami miestnych výrobcov. Jednotliví zbrojárski špecialisti, napríklad tí, čo vyrábali damaskové meče, pracovali najmä v hradských mestách pre užšiu elitu. Perzský učenec Ibn Rusta spomína, že Svätopluk „má vynikajúce, pevné a vzácne brnenia“. Zrejme je to odraz mimoriadne kvalitného vystrojenia jeho vojenskej družiny. Bohatstvo panovníka i ďalších elít zaujímavo dokresľuje zmienka z Fuldských letopisov o kráľovskom (Rastislavovom) poklade. Ním mohol byť udržiavaný nákladný životný štýl vládcu a jeho blízkych, výstavba a údržba kostolov, palácov, rovnako i vyzbrojovanie a motivovanie vojenskej družiny. Predstavu o jeho obsahu nám môžu priblížiť Nortumbrijské letopisy, spomínajúce ukoristenie pokladu Avarov (koncom 8. storočia) vojskami Karola Veľkého na pätnástich volských povozoch, odvážajúcich zlato, striebro a hodváb. Kráľovské poklady mohli pochádzať z obchodu, z tribútov a z koristi.
Medzinárodné spojenia
Významnú úlohu mal v krajine diaľkový obchod. Na sútoku Moravy a Dunaja sa krížila Jantárová cesta, vychádzajúca z benátskej oblasti, a Dunajská cesta, napojená na Hodvábnu cestu. S obchodom súviselo organizovanie trhov v priestoroch hradov, ktorých sa zúčastnili i kupci zo vzdialených krajín. Perzský učenec Ibn Rusta spomína, že vo Svätoplukovom sídelnom meste „sa koná trh každý mesiac tri dni. Vtedy Slovania uzatvárajú medzi sebou obchody a predávajú“. Všeobecne trhy spomína i tzv. Raffelstettenský colný štatút. Tie najvýznamnejšie sa zrejme realizovali v Starom Městě, v Mikulčiciach, v Břeclavi-Pohansku, ale istotne i v priestore medzi Bratislavou a Devínom, ktorý bol obchodnou križovatkou, a rozhodne s nimi treba počítať aj v Nitre a na iných hradoch. Na trhoch sa zrejme obchodovalo okrem bežných komodít i s byzantskými a orientálnymi hodvábnymi a inými vzácnymi tkaninami, ktoré si obľúbila veľkomoravská elita, ale aj so striebrom, zlatom a drahými kameňmi, s perlami, mušľami a zaiste aj s vonnými látkami (napr. kadidlo), prípadne s korením. Východný tovar prinášali jednak orientálni obchodníci (najmä Židia, Arabi, Peržania), ale snáď aj kupci z Kyjevskej Rusi, Byzancie či Benátska. Obchodovalo sa aj so západným tovarom, najmä s kvalitnou zbrojou, rovnako aj so soľou, ktorá prúdila aj zo Sedmohradska. Zo západu, ako i z juhu sa k našim elitám dostávali i luxusné sklené nádoby na pitie, sklené lampy, zrejme i kvalitné víno a iné tovary. Cudzí obchodníci nakupovali na tunajších trhoviskách často otrokov, vzácne kožušiny, vosk a iné naturálne produkty. Elity organizáciu trhov radi podporovali, keďže im prinášali nenahraditeľné zdroje z poplatkov, výmeny, a, samozrejme, i luxusný tovar. I keď Moravania mince nerazili, v obchode vedeli využiť napríklad karolínske či byzantské mince. Arabský dirham, nájdený vo Svätom Jure, ktorý prekonal tisícky kilometrov zo Strednej Ázie, je svedkom prúdenia tovarov z východu.
Medzinárodné spojenia Veľkej Moravy dokladajú i písomné pramene spomínajúce posolstvá do Byzancie, Ríma a Franskej ríše. Niektoré boli vedené Konštantínom a Metodom, či diplomatom Jánom z Benátok, spomenúť treba i vyslancov smerujúcich k Moravanom. Vzdialené styky tunajších elít dokladá i tzv. Cividalské evanjelium, do ktorého boli v neznámom kláštore v severnej Itálii zapísaní jeho významní návštevníci na púti do Ríma, ako Rastislav, Svätopluk a ich blízki. Je zaujímavé, že Svätopluk sa stal kmotrom Svätopluka Lotrinského, syna východofranského kráľa Arnulfa, ktorého sestra Gizela zas zrejme bola mladšou Svätoplukovou ženou. Bavorku z rodu Wilhelmovcov si vzal i niekdajší vládca Nitrianska Pribina. Svätoplukove rodinné väzby však siahali i k Přemyslovcom. Aj keď písomné pramene zachytili iba zlomok politicko-mocenských kontaktov tunajších elít, i tak poukazujú na ich významné zapojenie do diania v stredoeurópskom priestore. To bolo spojené i s prijímaním civilizačných výdobytkov vrátane nákladného životného štýlu.
Pramene
- Magnae Moraviae Fontes Historici.
- Pauliny, J.: Arabské správy o Slovanoch (9.-12. storočie). Bratislava 1999.
Použitá literatúra
- Galuška, L./Macháček, J./Pieta, K./Sedláčková, H.: The Glass of Great Moravia: Vessel and Window Glass, and Small Objects. Journal of Glass Sudies 54, 2012, 61–92.
- Galuška, L.: Slované – Stopy předků. O Moravě v 6. – 10. století. Brno 2017.
- Harmadyová, K./Staššíková-Štukovská, D.: Vitrážové sklá s maľbou z hradu Devín. In: P. Bisták/J. Maříková-Kubková/K. Válová: S licenciou 007. Zborník príspevkov k 70. narodeninám Petra Baxu. Bratislava 2020, 87–99.
- Kouřil, P. (ed.): Die frühmittelalterliche Elite bei den Völkern des östlichen Mitteleuropas. Brno 2005.
- Kouřil, P. (ed.): Velká Morava a počátky křesťanství. Brno 2014.
- Vavák, J.: Pevnosť v Malých Karpatoch. Vznik, význam a úloha výšinného centra vo Svätom Jure. Pezinok 2019.
Obrazová príloha: autor, film Cyril a Metod Apoštoli Slovanov, Dwarf digital archaeology, Hradiska.sk, L. Havlík, L. Dungel, V. Kyjovská, L. Galuška, L. Balák, Archeologický ústav AV ČR, Brno, P. Kouřil, K. Harmadyová a D. Staššíková-Štukovská
Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UKF v Nitre, kde pokračoval v rigoróznom a doktorandskom štúdiu archeológie. Pracuje v Malokarpatskom múzeu v Pezinku. Ťažiskovo sa venuje najmä obdobiu včasného stredoveku.