Dcéra anglického kráľa Matilda patrila medzi najúspešnejšie ženy stredoveku. Stala sa dokonca nemeckou cisárovnou, ale získať domovskú krajinu sa jej nepodarilo.
Matilda (Maude, 1102 – 1167) bola dcérou Matildy Škótskej a Henricha I., anglického kráľa a normandského vojvodu. Už ako dieťa bola zasnúbená s rímsko-nemeckým kráľom Henrichom V. a v roku 1110 odcestovala do Nemecka. Sobáš sa konal v roku 1114 vo Wormse.
V roku 1117 bola Matilda korunovaná na cisárovnú v Ríme a v Itálii, kde aj vládla ako regentka počas manželovej neprítomnosti. Keďže manželstvo bolo bezdetné, po Henrichovej smrti (1125) nemala dôvod zostávať v Nemecku. Otec ju povolal späť do Normandie a v roku 1128 ju vydal za Geoffreya, grófa z Anjou.
Matildin jediný legitímny brat Viliam Adelin (Aetheling) zahynul ešte v roku 1120 pri stroskotaní lode, preto ju otec vyhlásil za svoju dedičku a donútil šľachtu, aby jej a jej budúcim synom zložila prísahu vernosti. Toto rozhodnutie bolo kontroverzné, lebo v tej dobe sa ženy nepovažovali za schopné samostatnej vlády.
Zmätky v Anglicku
Henrich I. zomrel v roku 1135 a Matilda sa pokúsila ujať moci. Okamžite vyrazila s manželom do južnej Normandie a začali obsadzovať dôležité vojvodské hrady. Odpor normandskej šľachty a zrejme aj jej tretie tehotenstvo jej zabránili pokračovať v obsadzovaní krajiny.
Akonáhle sa o Henrichovej smrti dozvedel jej bratanec Štefan z Blois (syn Henrichovej sestry Adely) vyplával z Boulogne do Anglicka. Obyvatelia Londýna ho vyhlásili za kráľa a vďaka svojmu bratovi biskupovi z Winchesteru mal zabezpečenú aj podporu cirkvi. 26. decembra bol korunovaný.
Po správe o smrti Henricha I. zaútočil na Anglicko škótsky kráľ David (Matildin strýko), Štefan proti nemu vytiahol s vojskom a pri Durhame dohodli dočasné prímerie. Vo Walese vypuklo povstanie, v roku 1138 proti Štefanovi povstal aj nemanželský syn Henricha I. Robert z Gloucesteru a vyhlásil podporu Matilde. Jej manžel Geoffrey z Anjou sa naďalej snažil dobyť Normandiu. V roku 1137 sa Štefan stretol v Normandii so svojím bratom Teobaldom z Blois a s francúzskym kráľom Ľudovítom VI., kde uzavreli spojenectvo proti Matilde a Geoffreyovi. Štefanove pokusy získať späť hrady obsadené Matildou však boli neúspešné a nakoniec s Geoffreyom dohodol prímerie v Normandii (za rok prímeria sľúbil zaplatiť 2000 mariek).
Koncom leta 1139 sa Matilda a Robert z Gloucesteru so 140 rytiermi vylodili v Anglicku. Kým Robert vyrazil s vojakmi na severozápad, Štefan neváhal a začal obliehať Matildu na hrade Arundel. Na základe dohody, ktorej detaily nepoznáme, neskôr Matildu prepustil. Tá sa usadila neďaleko Gloucesteru a ovládala väčšinu juhovýchodného Anglicka. Štefan sa snažil postupne obsadzovať jej územia.
V roku 1141 sa Štefan v bitke pri Lincolne ocitol v obkľúčení nepriateľskej armády a bol zajatý. Matilda ho uväznila na hrade v Bristole a začala pripravovať svoju korunováciu. Biskup z Winchesteru súhlasil s korunováciou len pod podmienkou, že Matilda nebude zasahovať do cirkevných záležitostí a cirkevná synoda jej udelila titul Angliae Normanniaeque domina. Krátko pred korunováciou však obyvatelia Londýna povstali a Matilda musela aj so sprievodom utiecť. Biskup z Winchesteru znovu zmenil názor a Matildino vojsko ho obkľúčilo vo Winchesteri. Štefanova manželka Matilda z Boulogne so svojím vojskom obkľúčila a porazila Matildinu armádu, Robert z Gloucesteru bol zajatý a Matilda utiekla. Nasledovali rokovania, v novembri 1141 si obe strany vymenili zajatcov. Ďalší cirkevný koncil potvrdil legitímnosť Štefanovej vlády.
V roku 1142 pokračovala snaha Geoffreya obsadiť aj zvyšok Normandie na pevnine a Matilda sa ocitla v obkľúčení v Oxforde. Podarilo sa jej potajme uniknúť (vraj vďaka tomu, že krajina bola zasnežená a ona v bielom plášti prešla cez zamrznutú Temžu) a usadila sa na hrade Devizes. Boje v Anglicku pokračovali.
Život v Normandii
V roku 1144 sa Geoffreyovi podarilo dobyť Rouen, hlavné mesto Normandie, následne ho Ľudovít VI. uznal normandským vojvodom. Po rokoch občianskej vojny sa do bojov začal zapájať aj Matildin syn Henrich. V roku 1148 sa Matilda rozhodla pre návrat do Normandie a postupne začala venovať čoraz viac pozornosti správe vojvodstva, uzavrela mier s Ľudovítom VII., ktorý na oplátku uznal nárok jej syna Henricha (II.) na Normandiu.
V roku 1153 podnikol Henrich (II.) ďalšiu výpravu do Anglicka a po neúspechu sa dohodol so Štefanom, ktorému krátko predtým zomrel jediný syn – uznal ho za kráľa a zároveň bol vyhlásený Štefanovým dedičom (zmluva z Wallingfordu). Po Štefanovej smrti a Henrichovej korunovácii zostala Matilda v Normandii, ktorú spravovala. V roku 1165 bola požiadaná, aby pomohla zmieriť Henricha s Thomasom Becketom. Zomrela v roku 1167 a svoj majetok odkázala cirkvi. Bola pochovaná v opátstve Bec-Hellouin. Na jej náhrobku stálo: „Tu leží Matilda, dcéra, manželka a matka Henricha; veľká pôvodom, väčšia sobášom, najväčšia potomstvom.“
Syn dokončil matkinu úlohu
Geoffrey Krásny z Anjou bol o 11 – 12 rokov mladší ako Matilda. Manželia sa údajne nemali príliš radi, Matilda navyše vnímala vydaj za „obyčajného“ grófa ako poníženie jej cisárskej dôstojnosti. Už dva roky po svadbe od neho odišla k otcovi, vrátila sa k nemu na jeho žiadosť až v roku 1131. Už v septembri toho roku bol Henrich I. nútený prerokovať na kráľovskom sneme možnosť ich odlúčenia, čo však snem odmietol. Ich prvý syn Henrich (II.) sa narodil v roku 1133, o rok neskôr sa narodil syn Geoffrey. V roku 1136 počas bojov o dedičstvo sa narodil syn Viliam. Geoffrey neočakávane zomrel v roku 1151.
Nemeckí kronikári ju chválili a označovali ako „dobrú Matildu“. Kronikári opisujúci občiansku vojnu v Anglicku ju, naopak, odsudzovali (napr. Gesta Stephani), ale keď na trón nastúpil Henrich II., výhrady voči nej sa zmiernili. Matilda bola patrónkou spisovateľov a básnikov. Hugo z Fleury jej venoval kroniku Novšie činy francúzskych kráľov (Modernorum regum francorum actus). Kronikár Viliam z Malmesbury sa snažil, aby ho podporovala miesto jej nebohej matky. Philippe de Thaon jej venoval svoje dielo Livre de sybille. Jej záujem o literatúru chválil aj Hildebert z Lavardinu, arcibiskup z Tours a básnik. Štefan z Rouenu, ktorý sa s Matildou osobne poznal, opísal jej dejinnú úlohu v básni Draco Normannicus, pričom nezabudol zdôrazniť jej cisársku dôstojnosť.
Postava Matildy vystupovala a udalosti jej života sa objavili aj vo vynikajúcom románe Piliere zeme od Kena Folletta, z ktorého vznikol nemenej úspešný televízny seriál. Jej boj o dedičstvo opísala Sharon Kay Penman v románe A všichni svatí spali.
Použitá literatúra
- Maurois, A.: Dějiny Anglie. Praha 2000.
- https://thefreelancehistorywriter.com/2012/06/26/empress-maud-lady-of-the-english/
Obrazová príloha: História Anglicka zo St. Alban, wikipedia.org
Mgr. Terézia Vangľová, PhD., vyštudovala odbor archeológia na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Pracuje v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied, v. v. i., v Nitre. Zaujíma sa o históriu, predovšetkým o francúzske a anglické dejiny. Okrem toho je členkou historickej skupiny Psohlavci, ktorá sa venuje rekonštrukcii života Kumánov v Uhorsku.