Kniha je stále najlepším vianočným darom. Rovnako ako minulé roky, aj tento vám prinášame knižné tipy, ktoré by mohli zaujať každého priaznivca histórie.
Starovek
Už od najstarších čias sa odvážni muži a ženy vydávali na ďalekú cestu, ktorá mala ich spoluobčanom priblížiť vzdialený svet. Slovenský historik Michal Habaj napísal knihu Objavné cesty v staroveku, ktorej zámerom je vyrozprávať práve príbehy starovekých objaviteľov.
Afrika je stále kolískou ľudstva, a to napriek snahe niektorých vedcov presunúť miesto zrodu človeka na iný kontinent. Od objavenia sa prvých predkov človeka na africkom kontinente uplynuli už milióny rokov. Kontinent prešiel za taký dlhý čas obrovskými zmenami, a práve tie sa čiastočne snaží zachytiť najnovšia kniha o Afrike od českých bádateľov.
Marc Van de Mieroop búra jeden zo zažitých mýtov histórie, že starovekí Gréci boli prví, ktorí pestovali filozofiu. Jeho publikácia Philosophy before the Greeks prináša čitateľom prehľad filozofických prameňov zo starovekej Mezopotámie, ktoré dokladajú, že v starovekom Babylone bola realita skúmaná systematicky a racionálne už tisícročia pred Sokratom a Platónom.
Stredovek
Jarmilu Bednaříkovú veľmi dobre poznáme ako autorku kvalitných publikácií z obdobia sťahovania národov. Vo svojej novej knihe Stěhování národů a sever Evropy podáva obraz o bojachtivých a o lúpežných Vikingoch zo severu Európy. Prostredníctvom analýzy neskoroantických prameňov a stredovekých kronikárov sa dozviete, ako títo bojovníci žili, hospodárili, obchodovali, a hlavne ako objavovali svet.
Jedna z kľúčových publikácií svetovej medievistiky Svatá hostina a svatý půst bola konečne preložená aj do češtiny. Caroline Walker Bynumová sa v nej venuje fenoménu postiacich sa zbožných žien v neskorom stredoveku a ich neobvyklému vzťahu k jedlu, ktorý sa zdá byť atribútom svätých žien, ale takmer nikdy mužov. Môžeme v príbehoch týchto svätíc vidieť najstaršie zdokumentované prípady anorexie a iných porúch príjmu potravy, ktoré aj dnes postihujú v nepomerne väčšej miere ženy než mužov?
Môže nám jeden hrob povedať niečo o páde Veľkej Moravy? Kniha Pád Velké Moravy aneb Kdo byl pohřben v hrobu 153 na Pohansku u Břeclavi (zostavili Jiří Macháček a Martin Wihoda) sa práve na základe archeologického a historického bádania pokúša zodpovedať túto zásadnú otázku.
Mesto v lagúne – Benátky – sa stalo jednou z najväčších veľmocí stredoveku. Ak by ste o ňom chceli vedieť viac, určite siahnite po knihe Bernarda Doumerca Benátky a jejich impérium ve Středomoří. Monografia dobre opisuje stredoveké obchodné pomery v Stredomorí. Predchádzal jej rozsiahly archívny výskum.
Novovek
Knihy českého historika Jiřího Kovaříka sú populárne predovšetkým medzi priaznivcami vojenských dejín a napoleonskej éry. Pútajú rozprávačským štýlom, faktografickým bohatstvom, dôrazom na detail a v neposlednom rade sprostredkovaním pohnutých historických a vojnových udalostí prostredníctvom bohato citovaných spomienok a správ ich priamych účastníkov. Tento rok mu vyšlo viacero kníh, ale najambicióznejší je projekt životopisu slávneho francúzskeho vojvodcu a cisára, z ktorého vyšiel prvý diel – Napoleon I. : Generál Bonaparte (1769 – 1804).
Generál Laudon bol jeden z najlepších a najslávnejších vojvodcov v rakúskych, a teda i v našich dejinách, ale všeobecné povedomie o ňom je na Slovensku s výnimkou odborníkov a záujemcov o vojenské dejiny veľmi nízke. Kniha autorskej dvojice Pavel Bělina a Jiří Kaše Generál Laudon Slavný vojevůdce a pán na Bečvárech predstavuje tohto skvelého vojaka nielen prostredníctvom jeho úspechov na bojovom poli, ale aj z jeho ľudskej stránky.
V tomto roku sme si pripomínali 100 rokov od boľševického prevratu v roku 1917, preto by v našom výbere nemali chýbať publikácie o ňom. Na našom trhu sa tento rok objavili dve zaujímavé knihy. Ide o preklady starších prác, teda nie o úplné novinky, ale i tak stoja za vašu pozornosť. Jedna je od Richarda Pipesa (Dějiny ruské revoluce), druhá od Sheily Fitzpatrickovej (Ruská revoluce).
Pipes je známy svojím nekompromisným prístupom k ZSSR ako k expanzionistickému totalitnému „impériu zla“ snažiacemu sa o svetovládu. Fitzpatrickovú zas radíme skôr medzi revizionistických historikov, ktorí majú k sovietskym dejinám „zhovievavejší“ prístup a sústreďujú sa skôr na sociálne hnutia a dejiny „zdola“. Ich prístup sa, pochopiteľne, odrazil i na týchto ich knihách a na ich interpretácii Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie.
Rozsiahle dielo o panovníckom rode Romanovovcov od Simona S. Montefiora zachytáva vládu dvadsiatich cárov od nástupu Ivana Hrozného až po úpadok ríše v časoch Rasputina. Pútavý príbeh čerpá z najnovšieho archívneho výskumu a zároveň je doplnený podrobným rodokmeňom a fotografiami členov dynastie.
Druhá svetová vojna
Po skvelej knihe Martina Pollacka Americký cisár vydáva Absynt knihu Smrť v bunkri, ktorá je oveľa osobnejšia. Autor sa v nej vyrovnáva s minulosťou vlastnej rodiny, predovšetkým otca, príslušníka jednotiek SS.
Krutou bodkou za prvou Československou republikou bola Mníchovská dohoda (1938). Okrem straty územia znamenala pre obyvateľov Československa aj pocit zrady, beznádeje a psychologickú traumu. Spoločnosť druhej republiky, ktorá trvala len 167 dní, rýchlo podľahla fašizácii.
Kolektívna monografia Rozpad židovského života (167 dní druhej republiky) sa snaží pochopiť myslenie a konanie Čechov a českých Židov v neľahkých podmienkach antisemitizmu a antijudaizmu. Editori Marcela Zoufalá a Jiří Holý zostavili publikáciu desiatich štúdií, ktoré tvoria akýsi sociologický exkurz do vtedajšej spoločnosti. Analýza historických javov minulosti nám umožňuje lepšie poznať javy odohrávajúce sa v súčasnosti. Ako rýchlo sa môže situácia v spoločnosti zmeniť z neprípustného na „normálne”?
Keith Lowe je jedným z najvýznamnejších a najznámejších súčasných historikov, ktorí sa etablovali i na slovenskom knižnom trhu. Vo svojej najnovšej knihe Strach a sloboda : Ako nás zmenila druhá svetová vojna dokázal zmapovať vývoj povojnového sveta tak objektívne a tak zaujímavo, ako sa to podarí len málokomu. Jeho dielo pritom nie je „len“ kvalitnou historickou prácou, ale aj intímnym portrétom ľudskej duše a schopnosti ľudí prežiť katastrofu a pokračovať ďalej vo svete, ktorý už nikdy nebude ako predtým. Na slovenskom trhu pravdepodobne najlepšia historická kniha roka 2017.
Publikácia Eduarda Nižňanského Politika antisemitizmu a holokaust na Slovensku v rokoch 1938 – 1945 prináša súhrn najdôležitejších informácií o príčinách a prejavoch antisemitizmu, ako aj o realizácii a dôsledkoch protižidovských opatrení na Slovensku. Výnimočnosť knihy spočíva aj v rozsiahlej obrazovej prílohe (dobové fotografie, ukážky protižidovskej propagandy) a v množstve dokumentov, ktoré dotvárajú mimoriadne plastický obraz opisovaného obdobia.
Moderné dejiny
Životnú drámu ruskej poetky Mariny Cvetajevovej na pozadí ideologickej mašinérie Sovietskeho zväzu zobrazuje kniha Náš všední život. Riika Pelová mapuje pohnuté osudy poetky a jej dcéry a turbulentnú dobu, v ktorej žili a ktorá mohla aj za tragický koniec talentovanej autorky.
Kniha publicistu a historika Jaroslava Fialu Jak se zbavit Castra je sondou do veľmocenskej politiky a priebehu „karibskej studenej vojny“, ktorej kľúčovou postavou bol práve Fidel Castro. Vedľajšiu úlohu si tu zahralo aj Československo, a to najmä vo vojenskej, spravodajskej a ekonomickej oblasti. Fiala predstavuje faktami nabitý, ale zároveň ľahko čitateľný a pútavý obraz modernej Kuby, ktorej porevolučný vývoj sa zdá byť oveľa zložitejší, než ako často prezentovaný schematický súboj dobra a zla.
Studená vojna bol zvláštnym stretom mocností, počas ktorého sa konflikt medzi vojenskými zoskupeniami NATO a Varšavskej zmluvy neodohrával v otvorenej vojne, ale skôr v ideologickom, politickom, propagandistickom, hospodárskom a vedecko-technickom súperení. Najnovšia kniha riaditeľa Historického ústavu SAV Slavomíra Micháleka Rivali a partneri studenej vojny sa sústreďuje na aktérov tohto konfliktu: od významných mien, ako Kennedy, Churchill, Stalin, Reagan, Thatcherová či Brežnev, po menej známe postavy, ako Dean Acheson či Anatolij F. Dobrynin.
Kniha Co byla normalizace? (autori Pavel Kovář a Michal Pullman) predstavuje výber predovšetkým publicistických textov, ktoré autori, poprední českí historici a v súčasnosti pravdepodobne aj najaktívnejší boriči predstáv o neskorom socializme, napísali k téme v priebehu rokov 2007 až 2015. Cieľom esejí je historizovať normalizáciu, narušiť jej romantizujúcu predstavu a tematizovať politicky účelové a zjednodušené narábanie s touto historickou etapou.
Čo vieme o tzv. Islamskom štáte? Médiá sa zvyčajne predbiehajú v tom, kto prinesie väčšiu senzáciu z tohto kúta Blízkeho východu. Tie nedávne oznamovali koniec tejto teroristickej organizácie, ktorá má na svedomí vražedné útoky po celom svete. Rainer Hermann, autor knihy Konečná stanice – Islámský stát? Selhání státu a náboženská válka v arabském světě, vyštudoval islamské štúdiá a pôsobil ako zahraničný spravodajca na Blízkom východe. Vo svojej publikácii sa snaží pochopiť podmienky, za ktorých tzv. Islamský štát vznikol, vyvíjal sa a ako sa stal súčasťou politického života regiónu. Triezvo analyzuje rozpad štátnosti a zlyhanie vládnucich elít arabského sveta.
Naprieč dejinami
Úspešná autorská (editorská) dvojica Miroslav Bárta a Martin Kovář priniesla ďalšiu spoločnú monografiu Lidé a dějiny, ktorá nadväzuje na dve predchádzajúce knihy – Kolaps a regenerace : Cesty civilizací a kultur a Civilizace a dějiny : Historie světa pohledem dvaceti českých vědců. Viacerí autori sa na konkrétnych príkladoch snažia poukázať na úlohu jednotlivca v dejinách a na jeho vplyv na vývoj udalostí. Každý z autorov sa zameral na menej alebo väčšmi známu osobnosť, ktorá podľa neho výrazne zmenila tok dejín.
Kniha V zajatí geografie od Tima Marshalla by mala byť povinným čítaním pre všetky skupiny obyvateľstva, pretože jednoducho a atraktívne vysvetľuje, ako geografia vplýva na minulosť aj na súčasnosť sveta. Kniha sa oprávnene stala bestsellerom, škoda však, že nevzbudila väčšiu diskusiu v slovenskej odbornej obci, ktorú si zaslúži.
Kniha od historika vedy a technológie Jona Agara Science in the Twentieth Century and Beyond je veľmi dobrým zhrnutím histórie vedy od roku 1900. Text kladie dôraz zvlášť na prepojenie vedy so spoločnosťou a ich vzájomné ovplyvňovanie. Ak vás zaujíma pútavo spracovaná história posledných vyše sto rokov vedy, siahnite po tejto knihe.
Oceňovaná vedecká žurnalistika od Karin Bojsovej – My European Family : The First 54,000 Years – podáva ucelenú syntézu najnovších poznatkov o veľkých migráciách, ktoré formovali obyvateľstvo Európy. Táto mimoriadne pútavá kniha vychádza okrem vedeckých štúdií aj z desiatok rozhovorov s poprednými archeológmi a genetikmi.
Historické romány
Odporúčať knihy Juraja Červenáka na tomto mieste je už pomaly ako nosiť drevo do lesa, ale opakovanie je „matka múdrosti“ a v tomto prípade aj skvelého čitateľského zážitku. Ďalší Červenákov príbeh zo série Stein a Barbarič – Vlk a dýka – čitateľov zavedie do prostredia hradu Sitno. Hlavným hrdinom je tentoraz notár Barbarič, ktorý rieši záhadný zločin sám. 
Napínavý detektívny príbeh, vhodne vsadený do historických reálií záveru 16. storočia, poteší nielen fanúšikov tohto autora či histórie. Autorovi nedávno vyšli prvé dve časti historicko-fantastickej trilógie – Oceľové žezlo a Dračia cárovná, ktorá po desiatich rokoch od svojho pôvodne iba českého vydania vychádza konečne v prepracovanej podobe aj v slovenčine.
Rímska ríša je častou témou historických románov. Väčšina autorov sa zameriava na udalosti spojené s rímskymi vojskami – légiami. Novým autorom na našom trhu je Ben Kane. Jeho trilógia nás zavedie do obdobia záveru Rímskej republiky, kde sa odohráva príbeh dvoch súrodencov – dvojičiek. Chlapec najskôr skončí ako gladiátor, ale neskôr sa z neho stane úspešný rímsky legionár. Jeho sestra musí najskôr slúžiť ako kurtizána, ale postupne sa prebojuje na pozíciu silného hráča na rímskom politickom nebi.
Niečo navyše
Jak cestovat s lososem je kniha návodov, kde Umberto Eco s nadhľadom a s poriadnou dávkou inteligentného humoru ponúka riešenia, ako sa vyrovnať s rôznymi nečakanými, ale i štandardnými situáciami, ktoré život prináša. Vizuálne atraktívna novinka vydavateľstva Argo, pôvodne napísaná v roku 1992, je súborom štyridsiatich krátkych esejí, ktoré ponúknu zamyslenie nad tým, prečo sú humanitní vedci považovaní za lenivcov, alebo návod, ako možno rozoznať porno film od filmu večerného.
Spracoval Branislav Kovár, svojimi tipmi prispeli Martina Benčuríková, Jakub Drábik, Jozef Hyrja, Lucia Kovárová, Helena Markusková, Roman Mocpajchel, Lucia Nezvalová, Evina Stein, Dušan Valent a Andrej Zeman.
Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.