V dnešnej dobe je moderné používať v archeologickom aj v historickom bádaní analýzu DNA. Okrem určenia pohlavia sa používa aj na zistenie genetických chorôb. Na základe výskumu DNA môžeme identifikovať aj patogény moru, brucelózy či lepry. Prítomnosť takejto DNA však neznamená, že jej nositeľ bol chorý. Niekto môže, napríklad, prenášať baktériu spôsobujúcu tuberkulózu celé roky bez toho, aby ochorel.
Pri najnovšom výskume juhoamerických múmií, ktoré sa už dávnejšie našli pri sopke Llullaillaco na hraniciach Argentíny a Chile, sa zistilo, že jedna z nich, známa aj ako „Panna z Llullaillaca“ (stará 500 rokov), trpela infekciou pľúc. Vzorky jej DNA už boli skúmané, išlo však o degradované segmenty a výskum nebol ukončený.
Nedávno si súdna lekárka A. Corthals z Univerzity v Stonybrooku všimla niečo, čo pripomínalo stopy krvi a hlienu okolo úst dievčaťa. S kolegami odobrali stery a dúfali, že určia, odkiaľ krv pochádza. Tím využil techniku nazvanú „shotgun proteomics“, zahŕňajúcu oddelenie a identifikovanie špecifických proteínov, ktorá sa používa v modernej medicíne na hľadanie biomarkerov, napríklad pri rakovine.
Vzorky z tela dievčaťa ukázali prítomnosť niekoľkých proteínov spojených s vážnym chronickým zápalom pľúc. Popri DNA a iných testoch ukázal proteínový profil, že dievča trpelo infekciou pľúc, spôsobenou baktériami tuberkulózy.
Identifikovanie proteínov má pri určovaní dávnych chorôb niekoľko výhod oproti testovaniu DNA. Proteíny sa degradujú pomalšie než DNA. Technika je tiež lacnejšia a menej náchylná na kontamináciu z okolia. A keďže identifikovanie proteínov ukazuje aj imunitnú odpoveď pri Identifikovanie proteínov má pri určovaní dávnych chorôb niekoľko výhod oproti testovaniu DNA. Proteíny sa degradujú pomalšie než DNA. Technika je tiež lacnejšia a menej náchylná na kontamináciu z okolia. A keďže identifikovanie proteínov ukazuje aj imunitnú odpoveď priaktívnych chorobách, môže byť v niektorých prípadoch použitá na stanovenie príčiny smrti.
V prípade „Panny z Llullaillaca“ teda vieme, že bola nositeľkou nákazy. No príčina jej smrti bola známa už dávnejšie – spolu s ďalšími sa počas rituálov stala obetou pre neznámych bohov.
Použitá literatúra
http://www.archaeology.org/1211/trenches/llullaillaco_maiden_argentina_dna_proteomics.html
vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v.v.i. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených 1 a 2, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách. Napísal aj knihu Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.