Obľúbená, skoro „rozprávková“ metafora hovorí, že mávnutie motýlích krídiel v Brazílii môže spôsobiť tornádo v Texase. Existuje v dejinách udalosť, o ktorej by sme mohli uvažovať, že efekt celosvetový motýlích krídiel existuje? V našich dejinách sa vyskytli traja hráči, ktorí mohli zmeniť podmienky tak, aby zmenili planétu – klíma, oheň a pandémie. Nie náhodou títo traja „skutoční jazdci apokalypsy“ často prichádzali spolu a vyvolal ich efekt motýlích krídiel.

Pojem „efekt motýlích krídiel“ vymyslel americký matematik a meteorológ Edward Norton Lorenz vo svojej štúdii s názvom  Predvídateľnosť: Môže trepot motýlích krídiel v Brazílii spôsobiť tornádo v Texase? (Predictability: Does the Flap of a Butterfly’s Wings in Brazil Set Off a Tornado in Texas?) Koncept efektu je pomenovaný podľa predstavy, že mávnutie motýlích krídel v Brazílii môže spôsobiť tornádo v Texase. Efekt motýlích krídiel je založený na teórii chaosu, ktorá skúma správanie zložitých systémov. Tieto systémy sú charakterizované tým, že ich správanie je citlivé na počiatočné podmienky. To znamená, že aj malé zmeny počiatočných podmienok môžu mať veľký vplyv na vývoj systému v priebehu času. Táto myšlienka sa aplikuje najmä v prírodných vedách, napríklad sa používa v meteorológii.

Efekt motýlích krídiel je založený na teórii chaosu, ktorá skúma správanie zložitých systémov (Zdroj: Wikimedia Commons).

Môžeme však efekt motýlích krídiel aplikovať aj pre výskum dejín? Mnohí bádatelia sa venujú kontrafaktuálnej histórii a špekulujú nad alternatívnymi cestami dejinného vývoja, využívajúc práve efekt motýlích krídiel pre svoje hypotézy. Niektorí sa zamýšľajú, čo by sa bolo stalo, ak by boli Adolfa Hitlera prijali  na umeleckú školu, alebo čo by sa bolo stalo, ak by bol Abraham Lincoln unikol atentátu. Tieto úvahy sú však v lepšom prípade intelektuálnou zábavou, v horšom variante škodlivou konšpiráciou. Existovali však v našej histórii sily, ktoré dokázali niekedy menšou, inokedy nečakane väčšou zmenou ovplyvniť príbeh dejín? Existujú tri sily, ktorým sa to podarilo dokonca globálne – oheň, klíma a pandémie (vírusy a baktérie).

Oheň

Oheň je sila, ktorá menila ľudské dejiny od začiatku. Ovládnutie ohňa zmenilo „hru“ o prežitie a umožnilo slabým hominidom dostať sa až na vrchol potravinovej pyramídy. Zároveň oheň priniesol teplo, čo umožnilo expanziu našich predkov aj do menej pohostinných oblastí. Priniesol i svetlo, čo umožňovalo hľadať úkryty v jaskyniach. Okrem toho sa oheň ukázal veľmi efektívny v ochrane pred veľkými predátormi. Vďaka vareniu a pečeniu sa mnohé rastliny, ktoré boli dovtedy nepožívateľné, stali lepšie konzumovateľné a nutrične efektívnejšie.

Ovládnutie ohňa pomohlo našim predkom prežiť, pomocou ktorého dokázali ľudia meniť krajinu (Zdroj: Wikimedia Commons).

Súčasne bol oheň prvým „nástrojom“, pomocou ktorého dokázali ľudia meniť krajinu. Či je to amazonský dažďový prales, alebo eukalyptové lesy Austrálie, ide o biotopy, ktoré už tvaroval oheň založený ľuďmi. Pomocou ohňa pretváral človek krajinu rovnako, ako ju neskôr zmenil objav poľnohospodárstva. Naši predkovia si nemohli nevšimnúť, ako oheň transformuje ich okolie. Keď požiar spálil starú vegetáciu, na uvoľnené miesto sa ihneď „natlačili“ trávy a kríky. Medzi kríkmi nachádzali ľudia mnohé zdroje svojej obživy – semená, bobule, ovocie a orechy. Oheň zároveň vyháňal zver z úkrytov, odhaľoval nory a hniezda. Oheň bol tromfom, na ktorý mali naši predkovia v kartovej hre dejín monopol.

Vírusy a baktérie

Epidémie zasiahli ľudstvo už v praveku. Tuberkulóza sa pravdepodobne vyskytovala u neandertálcov a prvých Homo sapiens. Na viacerých lokalitách z neskorej doby kamennej a z doby bronzovej sa potvrdil výskyt baktérie Yersinia pestis, ktorá spôsobuje mor. Bola to však ešte „pôvodná“ baktéria pred kľúčovou mutáciou, vďaka ktorej sa jej prenášačmi stali blchy.

Väčšina chorôb sa na ľudí preniesla zo zvierat. Tuberkulóza zrejme pochádza od hovädzieho dobytka alebo od jeho divokých predkov, lepra od byvolov, nádcha je od koní, chrípkové vírusy od vtákov a netopierov atď. Pandémie vypukali väčšinou na miestach, kde sa zintenzívnili kontakty ľudí so svetom zvierat.

Väčšina chorôb sa na ľudí preniesla zo zvierat.

Epidémie sa šírili spolu s ľudskou migráciou. Karavány a lode obchodníkov často viezli aj „čiernych pasažierov“ v podobe vírusov a baktérií. Veľkým šíriteľom rôznych chorôb (chrípka, cholera, mor alebo týfus) bola v minulosti armáda.

Jednou z príčin minulých pandémií mohli byť aj klimatické zmeny. Napríklad malária sa v Rímskej ríši šírila počas tzv. rímskeho klimatického optima. Rovnako mohli mať zmeny klímy vplyv na pandémiu čiernej smrti v stredoveku.

Klíma

Oheň a pandémie dokážu meniť dejiny, ale klíma je možno jediný faktor, ktorý dokáže pôsobiť aj samostatne a mať globálny vplyv. Klíma je jediná sila na našej planéte, ktorá dokázala zmeniť smer dejín naprieč tisícročiami, kontinentmi a spoločnosťami. Či už priamo, alebo nepriamo, neštandardné zmeny počasia a klímy vždy vplývali na rozvoj či úpadok, alebo dokonca aj na holé prežitie ľudstva – ako napríklad asi pred 75 000 rokmi, keď na celej planéte zostalo možno len 2 000 ľudských jedincov (Homo sapiens). Podľa interpretácie časti bádateľov to boli práve postupné environmentálne zmeny, ktoré priviedli ľudstvo na pokraj vyhynutia. Podľa iných hypotéz bol dôvodom smrti veľkej časti vtedajšej ľudskej populácie výbuch supervulkánu Toba v Indonézii. Výbuch mohol mať okrem bezprostredných tragédií zároveň niekoľkoročný vplyv na celosvetovú klímu.

K vyhubeniu ľudstva našťastie nakoniec nedošlo, ale práve klíma bola často určujúcim faktorom pre kolaps mnohých historických spoločností (staroveký Egypt, mayské mestské štáty, juhoamerické staroveké spoločnosti).

Klíma je jediná sila na našej planéte, ktorá dokázala zmeniť smer dejín naprieč tisícročiami, kontinentmi a spoločnosťami (Zdroj: NASA/Wikimedia Commons).

Klíma, pochopiteľne, nevplývala na spoločnosti len negatívne. Práve vďaka priaznivým podmienkam sa mohli rozvíjať a rásť mnohé staroveké a stredoveké ríše – Čína, Rímska ríša, Franská ríša. Vďaka vhodnej klíme mohli Vikingovia osídliť Grónsko a zároveň sa ako prví  „Európania“ doplaviť do Ameriky. Rovnako migrácia Hunov, vznik starovekého Egypta, a dokonca aj krížové výpravy boli zásadným spôsobom ovplyvnené prírodnými faktormi.

Raz v dejinách určite nastala konštelácia, keď sa všetky tri faktory spojili – a vďaka efektu motýlích krídiel stačilo, že sa jeden fanatický katolícky veriaci rozhodol plaviť na západ.

Kolumbus a desivé dôsledky objavenia Ameriky

V roku 1492 lode Santa Maria, Pinta a Niña pod vedením silne veriaceho moreplavca Krištofa Kolumba zakotvili na Bahamách a následne sa plavili aj na ostrovy Hispaniola a Kuba. Neústupný moreplavec, ktorý sa chcel doplaviť do „Indie“, aby tu žijúce národy priviedol do náručia kresťanskej cirkvi a spolu s nimi opätovne dobyl Jeruzalem, spustil efekt motýlích krídiel s obrovskými dôsledkami. Spolu s Európanmi prichádzali do Nového sveta aj baktérie a vírusy, ktoré spôsobili katastrofu.

V Amerike neexistovali veľké cicavce, ktoré by boli vhodné na domestikáciu, preto sa tu odohral len čiastočný prechod na poľnohospodárstvo. Ako sme už uviedli, práve zo zvierat často „preskočili“ na ľudí baktérie a vírusy spôsobujúce epidémie a pandémie. Pôvodní obyvatelia Ameriky neboli dostatočne odolní proti európskym chorobám. Z baktérií a vírusov sa tak stala skrytá biologická zbraň európskych kolonistov.

Epidémie zohrali dôležitú úlohu aj pri dobytí Aztéckej ríše.

Prvá pandémia vypukla už v dôsledku založenia prvej kolónie v Novom svete na ostrove Hispaniola (dnešné Haiti) v roku 1494. Už na palubách lodí vypukla medzi Španielmi neznáma choroba, ktorá sa okamžite po príchode na Hispaniolu začala šíriť aj v domácej populácii. Práve domáce obyvateľstvo bolo zasiahnuté najsilnejšie, väčšina nákaze podľahla. Dodnes nie je isté, čo bolo pôvodcom tejto epidémie – najpravdepodobnejším kandidátom je prasacia chrípka. Jej devastačný účinok je však zrejmý – z pôvodných 1 100 000 obyvateľov ostrova (v roku 1492) bolo v roku 1517 nažive len približne 10 000.

Epidémie zohrali dôležitú úlohu aj pri dobytí Aztéckej ríše. Pri páde Aztékov pôsobilo viacero faktorov (európske zbrane, charakter vojenstva, indiánski Cortézovi spojenci atď.), ale baktérie a vírusy uľahčili Hernandovi Cortézovi dobývanie mocnej ríše. Španielski dobyvatelia pravdepodobne priniesli do Ameriky vírus pravých kiahní, ktorý sa medzi aztéckym obyvateľstvom rozšíril veľkou rýchlosťou s ničivými dôsledkami.

Epidémie chorôb neobišli ani ďalšie národy Ameriky – napríklad Mayov a Inkov. V roku 1520 sa cez guatemalské vysočiny prehnala epidémia pravých kiahní, pravdepodobne v kombinácii s pľúcnym morom alebo chrípkou, ktorá sa šírila z Mexika. Epidémia pravých kiahní zohrala dôležitú úlohu aj pri páde ríše Inkov v Južnej Amerike. Keď sa v roku 1531 Francisco Pizarro vydal na svoju výpravu do Južnej Ameriky, ríša Inkov sa zmietala v občianskej vojne, ktorá bola dôsledkom epidémie z roku 1527. Počas tejto epidémie zomrel panovník Inkov, ktorý po sebe zanechal dvoch znepriatelených synov. Španieli teda dobývali nejednotnú ríšu, poznačenú nedávnou ničivou epidémiou.

Aztékov zasiahla epidémia pravých kiahní (Zdroj: Wikimedia Commons).

Pandémie sa nešírili len v husto osídlených oblastiach Aztékov, Inkov a Mayov, ale zasiahli celý americký kontinent. Odhady počtu amerických obyvateľov pred prvým kontaktom s Európanmi sa pohybujú medzi 40 až 100 miliónmi osôb. Dnes sa podľa knihy, ktorú editoval americký geograf William M. Denevan, akceptuje číslo 60 miliónov pôvodných obyvateľov. Väčšina tejto populácie sa sústreďovala v Strednej Amerike a v juhoamerických trópoch. Po príchode Európanov nastali dve tragické udalosti – pokles pôrodnosti pôvodných obyvateľov, a to až o 90 percent a zníženie populácie zo 60 na 10 miliónov. V 16. storočí to mohlo znamenať smrť 10 až 20 percent ľudí z celosvetovej populácie! Správy o tom, že dobyvatelia Ameriky nachádzali prázdne oblasti a mŕtve mestá a dediny potvrdzujú, aká veľká apokalypsa sa odohrala v Novom svete.

Malá doba ľadová

Také masívne vymretie obyvateľstva Ameriky malo celosvetový vplyv. Ekonomiky Mayov a Aztékov pomerne výrazne klčovali lesy, a tým vplývali na množstvo CO2 v atmosfére. Dnes pokrýva mnohé mayské oblasti Ameriky prales, ale nebolo to vždy tak. Starí Mayovia a ostatné etniká Ameriky nežili v pralese, ale stromy klčovali, či už v záujme zakladania nových polí pre kukuricu a iné rastliny, alebo pre rozsiahlu stavebnú činnosť.

Najmä na území Severnej Ameriky sa rozvinulo tzv. ohňové hospodárstvo. Založenie požiaru sa ešte pred objavom luku a šípov používalo najmä pri vyháňaní zveri – pri love jeleňov, losov, ale aj pri chytaní menších zvierat, ako sú zajace, bobry, dikobrazy alebo moriaky, prepelice či hniezdiace husi. Lov pomocou ohňa sa mohol aplikovať aj pri zvieratách žijúcich vo veľkých stádach, s jeho pomocou ich dokázali naši predkovia nahnať na miesta (močiare, strmé zrázy), kde sa dali ľahšie uloviť. Smrť mnohých obyvateľov severnej Ameriky v dôsledku šírenia zhubných vírusov a baktérí spôsobilo zníženie vypaľovania rozsiahlych plôch krajiny, čo malo opäť vplyv na množstvo CO2 v atmosfére.

Viacerí bádatelia (napríklad prírodovedci Richard J. Nevle, Dennis K. Bird, William Ruddiman, Robert A. Dull) si na základe rozsiahlych štúdií o výskyte uhlíkov (vznikajú pálením biomasy) na amerických archeologických lokalitách všimli ich úbytok po príchode Európanov, čo korelovali so znížením výskytu CO2 v atmosfére. To mohlo mať za následok zmeny klímy na celom svete. Dáta potvrdili aj vrty v grónskych ľadovcoch. Ľudské osídlenie v minulosti vždy zanecháva stopy v podobe výskytu uhlíkov, ktoré vznikli či už pri hospodárskej činnosti, alebo pri požiaroch. Zároveň ľudia krajinu odlesňovali, čo malo takisto priamy vplyv na výskyt CO2 v atmosfére. Po kolapse osídlenia sa redukuje množstvo nájdených uhlíkov na archeologických lokalitách (čo bolo spozorované v Amerike po príchode Európanov) a zároveň sa zmenšuje aj množstvo CO2 a metánu v atmosfére (ktorý tiež súvisí s použitím ohňa) – to môžeme pozorovať napríklad vo vrtoch z grónskych ľadovcov.

Stredoveké teplé obdobie a malá doba ľadová (zdroj: E. Hawkins, údaje z PAGES2k).

Približne od 14. storočia nastala na severnej pologuli tzv. malá doba ľadová. Ide o zaužívaný výraz pre obdobie medzi 14. a 19. storočím, keď došlo k ochladeniu globálnej klímy. Malú dobu ľadovú spôsobilo určite viacero faktorov. Dnes sa uvažuje hlavne o poklese slnečnej činnosti (Wolfovo až Daltonovo minimum) a o zosilnení sopečnej aktivity. Okrem priemerného ochladenia píšu pramene aj o extrémnych výkyvoch počasia, ako napríklad o vysokom množstve zrážok v zime s následnými rozsiahlymi povodňami, ktoré ničili úrodu a spôsobovali hlad obyvateľstva. Zimy sa stali drsnejšie a letá chladnejšie. Odhaduje sa, že priemerné ročné teploty dosiahli hodnoty o 0,6 až 1 stupeň Celzia nižšie ako napríklad priemerné ročné teploty zaznamenané v 20. storočí. V mnohých oblastiach sa skrátilo aj vegetačné obdobie rastlín, a to až o niekoľko týždňov. Zmena klímy pôsobila aj v oblastiach bližšie k rovníku, kde sa častejšie vyskytovalo sucho (napríklad sa rozširovala Sahara).

Zmeny klímy často spôsobovali hladomory a celkovo „vlčie časy“. Vystrašení a zbedačení ľudia hľadali „vinníkov“. Hon na čarodejnice dosiahol vrchol v ranom novoveku na prelome 16. a 17. storočia (1560 – 1660), teda v počiatočných rokoch najchladnejšieho cyklu celej epochy. Čarodejniciam bola prisudzovaná priama zodpovednosť za dôsledky zlého počasia – za neúrodu, ako aj za šírenie rozličných chorôb. Podľa spomínaných prírodovedcov R. J. Nevlea a D. K. Birda bolo ochladenie v rámci malej doby ľadovej najvýraznejšie od roku 1550 až do roku 1750 po Kr. Nastalo práve v dôsledku zníženia množstva CO2 v atmosfére, čo bolo spôsobené menej frekventovaným používaním ohňa v Severnej Amerike a opätovným zalesňovaním vyklčovaných oblastí v ostatných častiach kontinentu.

Kritika

Hypotéza však vyvoláva aj niektoré otázky. Samotní autori priznávajú, že niektoré americké lokality, kde skúmali výskyt uhlíkov, sú pomerne široko datované, preto treba byť opatrný pri korelácii historických udalostí a pri interpretácii výsledných rádiokarbónových dát. Ak napríklad dnes postavíte drevený zrub z dreva mohutného stromu, a zrub o 50 rokov zhorí, rádiouhlíkové datovanie vám „neprezradí“ presný dátum požiaru, ale skôr čas zoťatia stromu, z ktorého ste zrub postavili. A aj to nemusí byť pravda, ak odoberiete vzorky na datovanie zvnútra kmeňa stromu, a nie z vonkajších letokruhov, keďže len tie prijímali atmosférický uhlík až do momentu zoťatia stromu (v archeológii sa tomuto metodologickému problému hovorí „efekt starého dreva“ – „old wood effect“).

Pyramída zvaná Chrám 1 na mayskej lokalite Tikal, ktorý na vrchole zdobila socha kráľa Jasan Chan K´awiila z roku 734 n. l., ktorému bol zasvätený. Bol to posledný panovník obdobia mayskej prosperity (foto: B. Kovár).

Vyššie spomínané výraznejšie celosvetové ochladenie v rámci malej doby ľadovej mohla spôsobiť aj výraznejšia sopečná činnosť práve v Amerike alebo iné dnes neznáme faktory.

Na druhej strane, indíciou, že hypotéza o znížení produkcie CO2 a o klimatických zmenách v dôsledku vypuknutia strašlivých pandémií v Amerike je pravdivá, je to, že bádatelia spozorovali rovnaké odchýlky v globálnej teplote pri predpokladanom klasickom kolapse starých Mayov v 9. a v 10. storočí po Kr. Možno by sa podobné klimatické anomálie dali pozorovať aj po pandémii čiernej smrti alebo po kolapse Rímskej ríše? Týmto smerom by sa mohlo uberať ďalšie bádanie.

Príchod Krištofa Kolumba do Ameriky v každom prípade spôsobil celosvetový tragický domino efekt. Priplávanie Santa Márie, Niñy a Pinty na Bahamy bolo povestným mávnutím krídiel motýľa, ktoré vyvolalo také tragické javy ako smrť miliónov ľudí v Amerike a upaľovanie nevinných žien a mužov v Európe pre zlé počasie.

Za odbornú konzultáciu ďakujem v abecednom poradí Mgr. Lucii Benedikovej, PhD.,  prof. Mgr. Milanovi Kováčovi, PhD., a prof. RNDr. Milanovi Lapinovi, PhD.

Použitá literatúra:

Denevan, W. M. (ed.): The Native Population of the Americas in 1492. Madison 1992.

Dobyns, H.: Estimating Aboriginal American population: an appraisal of techniques with a new hemispheric estimate. Current Anthropology 7, 1966, 395–416.

Dull, R. A./Nevle R. J./Woods, W.  I./Bird, D. K./Avnery, S./Denevan, W. M.: The Columbian Encounter and the Little Ice Age: Abrupt Land Use Change, Fire, and Greenhouse Forcing. Annals of the Association of American Geographers, Vol. 100, No. 4, 2010, 755–771.

Henige, D.: Numbers from Nowhere. Oklahoma 1998.

Homoľa, T.: Ako ovplyvnila malá doba ľadová dianie v Európe? In: B. Kovár/L. Benediková/O. Zajac (eds.):  Klíma v dejinách. Ako ľudí ovplyvňovala príroda a klimatické zmeny. Bratislava 2022,  244–253.

Horáková, L.: Pôvodných obyvateľov Ameriky vyvraždili skryté biologické zbrane Európanov. In: B. Kovár/O. Zajac/L. Benediková (eds.): Epidémie v dejinách.  Ľudstvo v boji s neviditeľnými nepriateľmi. Bratislava 2020, 121–127.

Kovár B./Zajac, O./Benediková, L. (eds.): Epidémie v dejinách. Ľudstvo v boji s neviditeľnými nepriateľmi. Bratislava 2020.

Kovár B./Zajac, O./Benediková, L.: Môže štúdium historických pandémií pomôcť v boji proti tej aktuálnej? HistoryWeb.sk, 2/2021.

Kovár B./Benediková, L./Zajac, O. (eds.): Klíma v dejinách. Ako ľudí ovplyvňovala príroda a klimatické zmeny. Bratislava 2022.

Nevle, R. J./Bird, D. K.: Effects of syn-pandemic fire reduction and reforestation in the tropical Americas on atmospheric CO2 during European conquest. Palaeogeography, Palaeoclimatology, Palaeoecology 264 (2008) 25–38

Rudima, W. F.: Plows, Plagues, and Petroleum. How Humans Took Control of Climate. Princeton 2005.

Scott, J. C.: Against the Grain. A Deep History of the Earliest States. Yale 2017.

Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk (HistoryLab.sk). Je autorom knihy Sila zániku : Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách.