Koncentračný tábor pri poľskom Osvienčime vydáva svoje tajomstvá aj po sedemdesiatich rokoch.
V utorok 17. mája 2016 pracovníci múzea Auschwitz-Birkenau informovali o zaujímavom náleze. Jeden zo smaltovaných hrnčekov v stálej expozícii múzea mal dvojité dno! Okrem iných cenností, ktoré Nemci odoberali väzňom počas internácie v tábore neďaleko mestečka Osvienčim, boli aj desaťtisíce predmetov používaných v kuchyni. Mnohé z hrnčekov, zo šálok, z tanierov, misiek či čajníkov sú dnes vystavené v tamojšom múzeu alebo uložené v depozitári. Auschwitz-Birkenau vlastní viac ako dvanásťtisíc takýchto predmetov.
Pri jednej z pravidelných obhliadok exponátov, ktoré mali návštevníci možnosť vidieť na vlastné oči, zostali sami pracovníci múzea prekvapení. Hrnček mal tak dokonale vypracované dvojité dno, že si to sedemdesiat rokov nikto nevšimol. Postupom času a starnutím materiálu sa však falošné dno oddelilo od zvyšku hrnčeka. „Pod ním bol ženský prstienok vyrobený zo zlata a zlatý náhrdelník zabalený v kuse látky,“ informuje pracovníčka múza Hanna Kubik. „Objekty sme podrobili špeciálnym testom, medzi nimi röntgenovým snímkam a testu XRF metódou (RTG-fluorescenčná analýza, pozn. JH),“ dodáva Hanna Kubik. Oba predmety majú razené rýdzostné číslo 583 – v tom čase najpoužívanejšie hlavne v Rusku – a boli vyrobené v Poľsku v rokoch 1921 až 1931. Testy zistili presný pomer medi, zlata a striebra, hodnota nálezu je však z historického uhla pohľadu nevyčísliteľná.
Počas deportácií Židov zámerne klamali. Bolo im povedané, že sa presúvajú na iné miesto, kde budú žiť a pracovať. So sebou si mohli vziať len malú batožinu, o zvyšok sa mali postarať úrady. „Nemci si boli istí, že v batožine popri oblečení a drobnostiach potrebných na každodenný život nájdu aj posledné cennosti deportovaných rodín,“ hovorí riaditeľ štátneho múzea Auschwitz-Birkenau Dr. Piotr M. A. Cywiński. Bohužiaľ, majiteľka prsteňa a náhrdelníka zostane navždy anonymnou.
Náhodný nález má aj ďalšiu výpovednú hodnotu. Ukrývanie cenností je známe z mnohých memoárov a ústnych výpovedí tých, ktorí prežili hrôzy holokaustu. Na jednej strane dokazuje, že Židia si uvedomovali fakt, že ich Nemci môžu pripraviť aj o posledný majetok. Cennosti zo zlata, striebra, ale aj mnohé bezcenné drobnosti, ku ktorým mali citový vzťah, si zašívali do šatstva, skrývali v tajných vreckách kufrov či nechávali v podlahách a v stenách domov. Mnohí si skôr či neskôr uvedomovali, že ich čaká istá smrť. Na druhej strane nález vypovedá o tom, že ukrývaním cenností v sebe židovské rodiny živili nádej, že prežijú hrôzu, ktorá ich postihla, a že im ukrytá cennosť v budúcnosti pomôže vrátiť sa k normálnemu životu.
Nález bude uložený v múzeu Auschwitz-Birkenau tak, ako ho pracovníci našli – v tajnej skrýši vo falošnom dne, odhalený očiam návštevníkov. Poslúži ako ďalší zo svedectiev desivého osudu Židov deportovaných do nacistických vyhladzovacích táborov.
Internetový odkaz:
Obrazová príloha: auschwitz.org
Vyštudoval odbor história na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, ďalej študoval na European Institute for Jewish Studies in Sweden (Európsky inštitút pre židovské štúdiá vo Švédsku) aj na International School for Holocaust Studies (Medzinárodná škola pre výskum holokaustu) pri Jad Vašem v Jeruzaleme. V roku 2019 obhájil titul M.A. na Hochschule für Jüdische Studien (Vysoká škola pre židovské štúdiá) v nemeckom Heidelbergu. Doktorát obhájil na Historickom ústave SAV, kde sa zameral na Československo-Izraelské vzťahy po druhej svetovej vojne.