V Auschwitzi slúžili aj slovenskí občania 

V nacistických koncentračných táboroch skončili desiatky tisíc slovenských občanov. Keď sa spomenú Slováci v Auschwitzi, väčšina ľudí si najčastejšie vybaví mená Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler. Mnoho slovenských občanov však slúžilo aj na druhej strane – v uniformách SS a so zbraňou v ruke stáli na strážnych vežiach, hliadkovali pozdĺž plotov, prípadne v kanceláriách dozerali na hladké fungovanie továrne na smrť.

Poľský Inštitút pamäti národa (IPN) zverejnil doteraz najrozsiahlejší zoznam esesákov, ktorí slúžili v Osvienčime. Nachádza sa v ňom 8 502 mien. V databáze sme našli aj tri desiatky etnických Nemcov, ktorí sa narodili na Slovensku a za druhej svetovej vojny mali slovenské občianstvo. Je veľmi pravdepodobné, že ich bolo viac. Iba malý zlomok ľudí v zozname má totiž uvedené nejaké podrobnosti, prípadne fotografiu. Tisícky esesákov majú v databáze len meno a nanajvýš dátum narodenia, niekedy ani to nie.

Ani najnovší zoznam IPN zrejme nie je úplný, a obsahuje aj niekoľko nezrovnalostí, ktoré môžu byť predmetom ďalšieho skúmania. Doteraz však existovali len menej obsiahle databázy esesákov z Osvienčimu. Jeden starší nemecký zoznam sme porovnali s údajmi IPN, a hoci sa v niečom rozchádzajú, je cenným doplnkom. Nemecký zoznam, napríklad, uvádza povojnové osudy mnohých esesákov. Poliaci zas zverejnili aj súdne dokumenty o tých, ktorých v roku 1948 súdili za členstvo v SS a za zločiny proti ľudskosti.

August Antoni

Pochádzal z obce Sklené (Glaserhau) v okrese Turčianske Teplice, ktorá bola pred druhou svetovou vojnou prakticky celá nemecká. V Osvienčime slúžili hneď traja esesáci z tejto obce. August Antoni bol jedným z nich.

Narodil sa 26. augusta 1910 a pracoval ako elektromechanik. Od 1. októbra 1932 do 28. marca 1934 bol na povinnej vojenčine v Československej armáde. Do jednotiek SS vstúpil 20. marca 1943 a posledný údaj o ňom je z 1. mája 1944, keď ho povýšili. Počas služby získal Bronzový športový odznak SA. Na získanie takýchto odznakov bolo treba dosiahnuť určité fyzické výkony a medzi esesákmi boli pomerne cenené.

Aj Antoniho rodisko sa do dejín zapísalo čiernymi písmenami. Po vypuknutí Slovenského národného povstania prišiel do Skleného partizánsky oddiel, ktorý zobral všetkých nemeckých mužov vo veku od 16 do 60 rokov. Z nich 187 21. septembra 1944 popravili, iba malá časť unikla smrti. Po vojne väčšinu Nemcov zo Skleného vysťahovali.

Adolf Achs

Narodil sa 17. apríla 1921 v Bratislave a civilným povolaním bol obchodník. Do jednotiek SS vstúpil skôr ako väčšina ostatných slovenských občanov – už 18. júla 1941. Posledný záznam v databáze IPN o ňom je z 30. októbra 1943.

Starší nemecký zoznam uvádza aj istého Rudolfa Achsa, narodeného tiež v Bratislave, ale 17. novembra 1908. Ide očividne o dve rôzne osoby. Ten bol v posádke koncentračného tábora Osvienčim od 10. júla 1942. Potom ho preložili do koncentračného tábora Stutthof (Sztutowo, približne 30 km východne od Gdanska), kde slúžil od 19. augusta 1944 do 12. januára 1945 ako pomocný zdravotník. Zomrel 12. mája 1976 v Ludwigsburgu. V databáze IPN sa žiadny Rudolf Achs nenachádza.

Rudolf Branse

Prvá väčšia nezrovnalosť sa týka štátnej príslušnosti tohto muža. Narodil sa 16. apríla 1921 v Rosenbergu. Podľa IPN bol etnickým Nemcom zo Slovenska a Rosenberg je teda Ružomberok. Starší nemecký zoznam ho identifikuje ako Čecha a Rosenberg je podľa neho český Rožmberk nad Vltavou. Chyba môže byť v oboch databázach, ale treba povedať, že nemecký zoznam uvádza ako miesto narodenia Česko aj pri ďalších slovenských občanoch, napríklad pri Martinovi Lumnitzerovi zo Švedlára.

Branseho súdne dokumenty uvádzajú, že sa narodil v „Rozomberku“ v Československu, takže ani tie záhadu nerozlúskli. Jeho rodičia boli Otto a Antonína, rodená Letzelová, v onom „Rozomberku“ bývali na Novej ulici č. 191. Rudolf Branse vychodil päť tried základnej školy, dve triedy učňovky a stal sa holičom.

Do jednotiek SS vstúpil 10. februára 1943 a v tom istom mesiaci ho pridelili do strážneho oddielu v koncentračnom tábore Buchenwald. Od augusta 1943 do augusta 1944 bol strážcom v Osvienčime. Krajský súd vo Wadowiciach mu 11. mája 1948 vymeral trest štyri roky väzenia. Zomrel 20. februára 1957 v bavorskom Kulmbachu.

Elemér Brunner

Niekedy sa uvádza aj ako Elemír. Narodil sa 12. júna 1907 v Orkucanoch pri Sabinove. Jeho otec sa volal Joan (Johann), mama bola Mária. Brunner po základnej škole absolvoval štyri ročníky na gymnáziu. Presťahoval sa do Turčianskeho Svätého Martina, stal sa poštovým úradníkom a bol ženatý.

V jednotkách SS bol od 30. marca 1943. Od začiatku až do 19. januára 1945 bol v osvienčimskej posádke, potom bol strážcom v Mauthausene a v Ebensee. Krajský súd vo Wadowiciach ho 20. apríla 1948 odsúdil na tri roky odňatia slobody.

Mathias Dax

Pochádzal z Bratislavy, narodil sa 9. mája 1912. Bol mäsiarom a od 1. októbra 1934 do 1. októbra 1936 si odkrútil vojenčinu v československej armáde. Do jednotiek SS vstúpil 10. februára 1943. Posledný záznam v databáze (týkajúci sa jeho povýšenia) je z 26. augusta 1944.

Karl Denk

Narodil sa 17. februára 1925. Ako rodisko má uvedený Oberufer, čo je nemecký názov Prievozu. V tom čase to bola samostatná obec, dnes je súčasťou Bratislavy. Jeho rodičmi boli Karl a Teresa, rodená Binderová. Vychodil päť tried základnej školy a tri triedy stredného odborného učilišťa a stal sa obchodným úradníkom.

Od roku 1938 bol členom Karpaten-Deutsche-Partei, do jednotiek SS vstúpil 10. februára 1943, teda tesne pred dovŕšením 18 rokov.

Strážcom koncentračných táborov bol od júna 1943, od augusta 1944 bol pridelený na strážne veže tábora Brzezinka (nemecký názov Auschwitz II – Birkenau). Krajský súd v Krakove mu 25. februára 1948 vymeral osem rokov väzenia. Neskôr žil v Bádensku-Württembersku.

Johann Drobny

Narodil sa 10. decembra 1925 v Spišskej Novej Vsi. Absolvoval osem tried základnej školy a ako povolanie má uvedené obchodník. Do jednotiek SS však vstúpil už 10. februára 1943, keď mal ešte len 17 rokov a dva mesiace. Posledný záznam o povýšení je zo 4. septembra 1944, ďalšie údaje v databáze nie sú.

August Durkowitsch

Niekedy sa uvádza aj ako Djurkowitz. Aj on pochádzal zo Skleného, databáza IPN ho však eviduje ako sudetského Nemca. V dokumentoch z krakovského súdu sa uvádza, že mal československé občianstvo, okrem Skleného tam iné bydlisko uvedené nemá.

Narodil sa 20. októbra 1909, jeho rodičmi boli Ján a Alžbeta, rodená Franzová. Vychodil tri triedy základnej školy a živil sa ako poľnohospodársky robotník. V jednotkách SS bol od 20. marca 1943 a až do januára 1945 slúžil v Osvienčime. Na starosti mal strážnu službu na vežiach a eskortovanie pracovných kománd väzňov mimo tábora. Krajský súd v Krakove ho súdil 25. februára 1948 spolu s Denkom, a tiež mu naparil osem rokov väzenia.

Josef Eckhardt

Uvádza sa aj ako Eckhard. Narodil sa 22. decembra 1918 v Bratislave a bol pomocným robotníkom. Do jednotiek SS vstúpil už 1. apríla 1939. Do decembra 1940 bol v posádke tábora Dachau, potom bol až do mája 1944 veliteľom Bunkra V v Osvienčime. Od mája do decembra 1944 viedol krematórium v Osvienčime a od 20. decembra 1944 do 17. januára 1945 bol veliteľom pomocného tábora Hubertushütte pri Bytome, ktorý spadal pod Osvienčim a pracovalo v ňom 200 väzňov.

V roku 1944 ho povýšili na SS-Unterscharführera, čo je piaty hodnostný stupeň vo Waffen-SS a zodpovedá nášmu čatárovi.  Zomrel 17. novembra 1991 v Traune pri Linzi v Rakúsku.

Johann Karl Franz

Ďalšia nezrovnalosť. Narodil sa 19. júla 1907 v Červenom Kostelci pri Náchode. Jeho rodičia sa volali Johann a Augusta. Bol textilným farbiarom a v roku 1939 vstúpil do Sudetonemeckej strany. V zozname IPN je však uvedený ako etnický Nemec zo Slovenska. Potvrdzujú to aj dobové záznamy zo súdu, podľa ktorých mal počas vojny slovenské občianstvo. Je možné, že sa presťahoval na Slovensko, z dokumentov však nevyplýva, kde býval.

Zato jeho služba v SS je zmapovaná veľmi podrobne. Členom bol od 15. apríla 1943, keď sa stal aj strážcom v Brzezinke. Okrem hliadkovej služby sprevádzal pracovné komandá väzňov pri pochodoch mimo tábora. Neskôr „povýšil“ a stal sa pisárom v kancelárii v hlavnom tábore Auschwitz I. V Osvienčime bol až do konca, do januára 1945. Potom nastúpil do posádky tábora Sachsenhausen. Krajský súd v Krakove ho za to 12. marca 1948 „odmenil“ štyrmi rokmi väzenia. Zomrel 28. augusta 1976 v bavorskom Günzburgu – čo bolo, mimochodom, rodisko Josefa Mengeleho.

Karl Fischer

Narodil sa 8. júna 1910 v Bratislave. O jeho civilnom živote nie sú v databáze žiadne údaje. Do jednotiek SS vstúpil 28. mája 1943, mal pridelené číslo 211 591. Posledný záznam o povýšení je zo 16. decembra 1944.

Zoltán Greb

Narodil sa 9. januára 1915 v Spišskej Belej rodičom Deziderovi a Malgorzate (Margaréte). Jeho krstné meno sa niekedy uvádza aj ako Soltan. Absolvoval základnú i strednú školu a živil sa ako výrobca likérov. Spomedzi známych slovenských občanov slúžiacich v Osvienčime dosiahol najvyššiu hodnosť – SS-Oberscharführer. Je to siedmy hodnostný stupeň vo Waffen-SS a zodpovedá slovenskému ekvivalentu rotný. Väčšina ostatných Slovákov v Osvienčime mala hodnosť iba radového vojaka, maximálne slobodníka.

Greb vstúpil do jednotiek SS 20. marca 1943. Podľa súdnych dokumentov slúžil až do januára 1945 v Osvienčime a v Brzezinke. Bol pisárom strážnej roty, neskôr dozorným roty. Ako veliteľ čaty viedol výcvik nových esesákov a na starosti mal aj inšpekciu plotov a strážnych postov. Krajský súd v Krakove ho 19. apríla 1948 odsúdil na šesť rokov väzenia.

Ladislaus Gura

Narodil sa 27. júna 1918 v Bratislave, v civilnom živote sa živil ako vodič aj ako úradník. V jednotkách SS bol od 15. apríla 1943 a od začiatku pôsobil v posádke tábora Osvienčim. Podľa nemeckej databázy ho súd SS potrestal dvoma rokmi väzenia, pretože pil alkohol spolu s väzňami. 

Géza Harsanyi

Pochádzal zo Spišskej Novej Vsi a uvádza sa aj ako Harsany. Narodil sa 4. septembra 1914 a pracoval ako tlačiar. V jednotkách SS slúžil od 2. marca 1943, posledný záznam o povýšení je z 21. júna 1944. Zomrel 27. augusta 1981 v bavorskom Oberviechtachu.

Narodil sa 15. októbra 1922 v Handlovej (nemecký názov Krickerhau). Jeho rodičia boli Josef a Rozália, rodená Hickelová. Vyštudoval obchodnú akadémiu a stal sa účtovníkom.

Podľa súdnych dokumentov bol členom SS už od 28. apríla 1940, databáza IPN to ale opravuje na 28. apríla 1943. V Osvienčime bol strážcom až do januára 1945. Krakovský krajský súd ho 15. apríla 1948 poslal na tri roky do väzenia. Po prepustení žil istý čas v Bavorsku.

Jeho meno sa uvádza vo viacerých podobách aj ako Wenzel, Weltzl alebo Welzl. Pochádzal z Rače, ktorá je dnes mestskou časťou Bratislavy. Narodil sa 3. júna 1928 Gustavovi a Elisabeth, rodenej Tietzovej. Vychodil osem tried základnej školy a bol cukrárskym učňom. V jednotkách SS slúžil od 20. marca 1943 a do 30. augusta 1944 bol strážcom v Osvienčime. Na krajskom súde v Krakove sa priznal, že do SS vstúpil dobrovoľne. Súdili ho spolu s Josefom Madayom 15. apríla 1948, dostal trest dva roky väzenia.

Internetové zdroje:

• a) http://pamiec.pl/pa/form/60,Zaloga-SS-KL-Auschwitz.html
• b) http://www.tenhumbergreinhard.de/1933-1945-taeter-und-mitlaeufer/personal-auschwitz-i–ii.html
• c) http://www.bbc.com/news/world-europe-38797727
• d) https://www.wprost.pl/historia/10040818/85-tys-nazwisk-esesmanow-upublicznionych-IPN-udostepnil-baze-o-zalodze-Auschwitz.html
• e) http://ipn.gov.pl/

Obrazová príloha: IPN / AMA-B