„Miliardy a miliardy hviezd,“ „Výnimočné tvrdenia si vyžadujú výnimočné dôkazy,“ „Vesmír je všetko, čo bolo, všetko, čo je, a všetko, čo bude,“ „Bledá modrá bodka“. To sú niektoré z jeho pamätných vyjadrení. Dnes je to presne 20 rokov, čo nás 20. decembra opustila jedna z najpútavejších postáv 20. storočia.
Carl Sagan (1934 – 1996) síce nebol príbuzný nášho slávneho cyklistu, ale jeho život bol takisto jazdou plnou úspechov a neustávajúceho vplyvu. Carl bol zanietený astronóm, no bol viac ako „len vedec“ – bol autor, popularizátor a hľadač náboženského dialógu. Pre mnohých bol životnou inšpiráciou. Ak ste o ňom ešte nepočuli, nebude to zrejme jeho chyba. Pravdepodobne patríte buď do tej mladšej generácie, alebo o vesmíre nečítate každý druhý deň. Carl je však natoľko vedecky, nábožensky a kultúrne zaujímavou osobou, že by mal o ňom vedieť každý z nás. Poďme teda stretnúť Carla Sagana (opäť) po prvý raz.
Malý Carl sa narodil v Brooklyne v New Yorku. Bol synom židovského imigranta z Ukrajiny, ktorý pracoval v textilnom priemysle. Jeho syn však nežil v textilnom, ale doslova v celkom inom vesmíre. Od malička ho zaujímala astronómia a zvlášť ho fascinovali sci-fi príbehy a cestovanie v čase. Zmaturoval už ako šestnásťročný a dostal štipendium na Chicagskej univerzite, kde sa venoval predovšetkým fyzike (študoval aj humanitné predmety). Doktorát z astronómie a astrofyziky získal v roku 1960. Po univerzitných potulkách (Berkeley, Harvard) nakoniec v roku 1968 zakotvil na Cornellovej univerzite v New Yorku. Od tejto dekády začal pracovať na niekoľkých svojich veľmi vplyvných nápadoch, ktoré by mu „závidel“ každý astronóm či iný vedec.
SETI: Hľadanie mimozemšťanov
Sagan sa venoval mnohým úspešným projektom. Zmenil napríklad pohľad na atmosféru Venuše, vyvíjal vesmírne sondy a bol priekopníkom v astrobiológii, skúmajúcej možnosti existencie života mimo našej Zeme. Veľkou mierou sa podieľal na výskume SETI (Search for Extraterrestrial Intelligence), teda na hľadaní mimozemskej inteligencie. Začiatky programu SETI siahajú do 60. rokov minulého storočia a Carl v ňom zohrával veľkú úlohu. Ako konzultant pre americkú vesmírnu spoločnosť NASA v spolupráci s kolegami (a s jeho prvou manželkou) zostavil zlatú plaketu s rôznou symbolikou, ktoré niesli do vesmíru družice Pioneer 10 (v roku 1972) a 11 (1973). Boli na nich i nahý muž a žena, štruktúra vodíka a naša poloha v slnečnej sústave.
Niečo podobné zostavil aj pre sondy Voyager 1 a 2 (obe 1977), z ktorých každá dodnes (už za hranicami našej slnečnej sústavy) so sebou nesie 30-centimetrovú pozlátenú medenú platňu obsahujúcu 116 obrázkov z našej planéty, zvukov (vrátane Bacha, Mozarta, či Chucka Berryho) a tiež 55 pozdravov v rôznych svetových jazykoch.
Téma hľadania mimozemského života prenikla aj do jeho kníh či na filmového plátno. Aby ste získali predstavu o jeho typicky pokojnom a uváženom prejave, vypočujte si nasledovný rozhovor s ním o mimozemšťanoch (videá v tomto článku sú so slovenskými titulkami).
Veľdiela
Carl bol talentovaný a produktívny autor. Jeho knihy Draci z Edenu (1977) sa predalo viac ako milión kusov a získala Pulitzerovu cenu. Jej podtitul znel – Špekulácie o evolúcii ľudskej inteligencie, Carl v nej využíval poznatky z rôznych vedeckých disciplín. Krátko nato sa podujal na zostavenie projektu, ktorý bol veľmi úspešným míľnikom v oblasti popularizácie vedy. V roku 1980 vyšla jeho kniha Kozmos zároveň s rovnomenným 13-dielnym televíznym seriálom, v ktorom sa skúmali vedecké poznatky a záhady Zeme a vesmíru. Obsahovo sú rovnaké. Išlo o najúspešnejšiu knihu vo svojom žánri a predajom bola prekonaná až o necelých 10 rokov, keď Stephen Hawking vydal svoju Krátku históriu času. Táto televízna séria zažila svoj prerobený zrod v roku 2014, keď sa úlohy rozprávača ujal astronóm Neil deGrasse Tyson, ktorého ľudia považujú za Saganovho nástupcu.
Kniha Bledá modrá bodka (1994) je inšpirovaná fotografiou zhotovenou sondou Voyager 1 v roku 1990 pri odchode z našej slnečnej sústavy, zo vzdialenosti 6 miliárd kilometrov. Je akýmsi pokračovaním jeho úvah z diela Kozmos. Pozrite si video, kde číta jednu z pasáží otejtonašej „bledej modrej bodke“ z rovnomennej knihy.
Inou pútavou knihou nesúcou jeho posolstvo je Svet plný démonov : Veda ako sviečka v tme (Demon-Haunted World : Science as a Candle in the Dark, 1996). Sagan si niekedy v mladosti myslel, že existujú lietajúce taniere mimozemšťanov a veril v existenciu vykopaných kanálov na Marse. Netrvalo dlho, kým tieto myšlienky opustil a jeho život bol charakterizovaný taktiež argumentačným bojom proti rôznym pseudovedám, za ktoré považoval napríklad ufológiu a kreacionizmus. (Priaznivci kreacionizmu zastávali okrem iného myšlienku, že Zem nie je stará 4,5 miliárd, ale len 6000 rokov). V knihe však nájdete aj témy, ako sú vnemové ilúzie, halucinácie, rady pre kritické myslenie a únosy mimozemšťanmi. Rovnako i niečo o bosorkách a ako napovedá názov i o démonoch, v ktorých aktivitu vo svete dodnes mnohí veria.
Kontakt a Saganov Boh
Mnohí ste mohli vidieť film Kontakt (1997), v ktorom hlavné úlohy hrali Jodie Fosterová (Ellie) a Matthew McConaughey (Palmer). Film je založený na Saganovej rovnomennej knihe z roku 1985, scenár pre film napísal Sagan so svojou (treťou) manželkou Ann Druyanovou. Ústrednou témou je snaha kontaktovať mimozemské civilizácie pomocou zachytávania rádiového signálu. Spomenuté dve hlavné postavy vytvorené Saganom symbolizujú dve rôzne nazerania sa náš svet – Ellie zastupuje čisto vedecký pohľad a Palmer náboženský. Hoci konkrétne náboženstvo vo filme nevystupuje, jedným z hlavných posolstiev filmu je, že náboženský fanatizmus musí byť odmietnutý, ale „duchovný“ pohľad na vesmír a na svet navôkol môžu byť úplne kompatibilné s „vedeckou optikou“. Týmto témam sa však nevenoval len na stránkach kníh či v televízii.
Sagan sa snažil nielen o kontakt s mimozemskou civilizáciou, ale tiež o dotyk vedy a náboženstva. Táto snaha poznačila nielen mnohé jeho diela, ale aj jeho celoživotné zamýšľanie nad týmito dvoma témami. Saganove myšlienky boli najviac „vyleštené“ v roku 1985, keď bol pozvaný do Glasgowa predniesť svoje úvahy na prestížnych Giffordových prednáškach. Od konca 19. storočia pozývajú organizátori významné osobnosti na sériu príhovorov o dialógu medzi vedou a náboženstvom v prírodnom svete (tzv. prirodzená teológia, aj keď ja navrhujem „prírodovedná teológia“), a to bez ohľadu na ich náboženský svetonázor. Tieto prednášky boli po Saganovej smrti vydané pod titulom Rôznorodosť vedeckej skúsenosti : Osobný pohľad na hľadanie Boha (The Varieties of Scientific Experience : A Personal View of the Search for God, 2005). Podľa Carlovej manželky Anny Druyanovej môžeme opísať jej manžela ako osobnosť podobnú starozákonnému Jozuemu: …keď prišiel na zdanlivo neprekonateľnú hradbu, chcel ju všetkými spôsobmi zvaliť. Myšlienku Boha bral tak vážne, že Boh musel prejsť cez tie najprísnejšie štandardy kritického uvažovania. Považoval za divné, prečo by všemocným Bohom inšpirovaná Biblia mala obsahovať toľko základných faktických chýb. Zvlášť bolo pre neho ťažké milovať a mať pochopenie pre ľudí čítajúcich biblický príbeh stvorenia doslova. Dávalo mu zmysel, že ak vieme o našom svete a vesmíre tak málo, musíme vedieť ešte menej o Bohu. Ten sa však na stránkach Biblie a vo viere ľudí zdá byť príliš zastaraný a závislý na ľudskom kontexte. Nebol však nábožensky negramotný a študoval živé aj zaniknuté svetové náboženstvá s rovnakým hladom po vedomostiach, ktorý mal aj po vedeckých témach. Mnohokrát prekvapil náboženských predstaviteľov svojou schopnosťou citovať z ich posvätných textov. Neuspokojil by sa však len s vierou. Chcel nielen „veriť“, ale aj „poznať“. Nechcel nás vidieť ako padlé ľudstvo, ale ako vysoko povýšené atómy uvarené v jadrách hviezd, schopné uvažovať o fungovaní a kráse sveta okolo.
Uvedený opis stačí ako ilustrácia toho, že Sagan asi nebol najväčším „fanúšikom“ náboženstva. To je však len čiastočná pravda. Skôr nevidel svoje vlastné naplnenie v kresťanstve či v inom svetovom náboženstve. Moje vnímanie Sagana je v tomto ohľade asi takéto: ľudské náboženstvá sa mu zdali byť intelektuálne príliš nepresvedčivé, a hlavne „malé“. Jedným z dôvodov nepresvedčivosti je pritom práve táto malosť, ktorou mám na mysli, že teologické uvažovanie „nestíhalo“ podľa Sagana držať krok s vedou. Teológovia pre neho len málo brali do úvahy vedecké zistenia a veľkoleposť vesmíru, ktorý bol pre Sagana vedecky, ale aj duchovne inšpirujúci.
Napriek všetkému sa sám za ateistu nikdy neoznačil a bol v podobných vyjadreniach uvážlivo opatrný. V rozhovoroch naznačil, že je agnostik, teda „nevediaci“. Carlova vdova Ann sa vyjadrila, že si takéto označenie osvojil, ale už nie nálepku ateistu. V jednej svojej kapitole zhodnotil šesť používaných argumentov pre Božiu existenciu a zhrnul, že „nie sú veľmi pôsobivé [impressive]“. Zakončil ju však slovami: „Čo sa týka božstiev, nemám ako vedieť, či existujú, alebo nie, alebo ako vyzerajú. Veľa vecí mi zabraňuje, aby som to vedel“ (Sagan 2007). V jednej svojej knihe tiež napísal: „Medzi vedou a náboženstvom neexistuje žiadny nevyhnutný konflikt. V istom zmysle, ich ciele sú podobné či zhodné, a navzájom sa potrebujú“ (Sagan, 1995). Pre mňa osobne obraz, ktorý najvýstižnejšie zachytáva Saganovo životné dielo, je fotografia zo stretnutia s Dalajlámom v roku 1991.
Jedným z jeho cieľov bol boj za zachovanie a zveľaďovanie nášho sveta. Bol napríklad odporcom vojenského raketového výskumu, ktorý ohlásil prezident Ronald Reagan. Rovnako bojoval za skvalitňovanie životného prostredia, čo je zjavné aj zo štvrtej epizódy jeho Kozmosu. Pri environmentálnych snahách a apeloch videl náboženstvo ako svojho spojenca. Najviac však zostane v pamäti jeho špecifická osobnosť, v ktorej sa kombinovala ľudskosť, slušnosť, zvedavosť, inšpirácia a hľadanie vecí, ktoré by nás mali spájať, a nie rozdeľovať. Nemôžeme sa čudovať, že vďaka svojej snahe bol hviezdnou osobnosťou, ale ako sám vravel, všetci sme „starstuff“.
Teraz už asi každý pochopí, prečo svet zareagoval na Saganovu smrť pred 20 rokmi nasledovne:
Použitá literatúra
Sagan, C.: Cosmos. New York 1980.
Sagan, C.: Pale Blue Dot : A Vision of the Human Future in Space. New York 1997.
Sagan, C.: The Demon-Haunted World : Science as a Candle in the Dark. New York 1997.
Sagan, C.: The Dragons of Eden : Speculations on the Evolution of Human Intelligence. New York 1986.
Sagan, C.: The Varieties of Scientific Experience : A Personal View of the Search for God. Ed. Ann Druyan . New York 2007.
Obrazová príloha: wikipedia.org, timewheel.net, www.davidreneke.com
Vyštudoval religionistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Získal magisterské tituly z biblistiky na University of London a z historicko-filozofických štúdií vedy a náboženstva na University of Edinburgh. Dlhoročne spolupracuje na archeologických projektoch v Izraeli. Zameriava sa hlavne na históriu kresťanstva a interakciu vedy a náboženstva, čomu sa aj ako spolutvorca venuje v podcaste Pravidelná dávka.