Východoslovenská galéria vo Viedni 

Na pôde Slovenského inštitútu vo Viedni v dňoch 6. februára až 15. marca 2013 prezentuje Východoslovenská galéria v Košiciach výstavu Košické roky – Eugen Krón. Budapeštiansky grafik Eugen Krón (1882 – 1974) patrí k významným predstaviteľom košickej moderny dvadsiatych rokov, ktorá je kultúrnym prínosom pre slovenskú aj medzinárodnú verejnosť. V roku Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 Košice prezentujú jeden zo svojich umeleckých skvostov.

Spolu 33 grafických listov a kresieb, ako aj jeden politický plagát v skratke podmienenej priestorovými možnosťami predstavia to najzákladnejšie z Krónovho grafického diela, ktoré autor vytvoril počas svojho košického pobytu.

Budapeštiansky grafik Eugen Krón patrí k významným predstaviteľom viacnárodnej umeleckej society poprevratových Košíc, ktorá sa do dejín slovenského výtvarného umenia zapísala avantgardným presadzovaním výbojov európskej moderny a natrvalo v nich našla miesto ako košická moderna dvadsiatych rokov.

Hľadajúc politický azyl po páde Maďarskej komúny zakotvil Krón v roku 1920 v Košiciach. Rozhodol sa tak na základe pozvania Jozefa Poláka, ktorý v rokoch 1919 − 1938 pôsobil ako riaditeľ Štátneho východoslovenského múzea. Vo veciach umenia rozhľadený pražský právnik vedel využiť priaznivé dobové podmienky, charakteristické bohatým kultúrno-historickým zázemím a viacnárodným prostredím, aby z Košíc vybudoval životaschopné umelecké medzinárodné centrum. Z Polákovej iniciatívy zriadil Krón súkromnú grafickú a kresliarsku školu, ktorá na pôde múzea úspešne jestvovala v rokoch 1921 – 1928. Medzi jej najvýznamnejších žiakov patria K. Sokol, Ľ. Feld, J. Jakoby, B. Kontuly, J. Collinásy, I. Oravecz a J. Fabini. Krónova škola a múzeum sa stali miestom intenzívneho intelektuálneho a umeleckého ruchu. Prednášali tu významné avantgardné osobnosti, ako O. Jászi, I. Máca, L. Kassák, L. Moholy-Nagy či B. Bartók.

K dvíhaniu kultúrneho niveau vtedajších Košíc prispeli aj Polákom realizované výstavy výtvarného umenia, ktoré pohotovo reflektovali súdobé prúdy československého a európskeho moderného umenia. Na utváraní mnohorakých podôb košickej moderny sa významne podieľali maďarskí exiloví výtvarníci G. Schiller, S. Bortnyik a český maliar F. Foltýn. Z domáceho okruhu to bol A. Jaszusch a K. Bauer. Krátkodobo tu pôsobili maďarskí avantgardní umelci V. Perlrott-Csaba, B. Uitz, K. Kernstok, J. Kmetty, B. Kontuly a mnohí ďalší. Nová umelecká realita nastolená v tvorbe týchto umelcov bezprostredne reagovala na zmenenú realitu sveta, spôsobenú mohutným vojnovým otrasom.

Vv Košiciach, kam prišiel ako zrelý umelec s domácim i zahraničným ohlasom, vytvoril Eugen Krón najzávažnejšiu časť svojho grafického diela. Prvou jeho košickou prácou bol cyklus litografií Zo starých Košíc z roku 1921, v ktorých s technickou bravúrou vecne zobrazuje architektonické pamiatky a atmosféru mestského života. Odlišný umelecký koncept predstavuje Krón o rok neskôr v cykle rozmernejších litografií Život a pokračuje v sérii svojich vrcholných grafických cyklov Tvorivý duch (1925), Eros (1926 − 1937) a Muž slnka (1927). Ich ústredným námetom je človek. Unifikované, dokonalé, nahé figúry ľudských postáv (mužov) napĺňajú autorove kolektivistické vízie budúceho harmonického usporiadania sveta a súčasne odrážajú autorovu svetonázorovú orientáciu ľavicového intelektuála v dobe povojnových dezilúzií. V týchto cykloch pozmeňuje Krón východiská secesného expresionizmu a symbolizmu prvkami kubizmu. V rokoch 1924 − 1926 vytvoril súbor kresieb zachytávajúcich architektonické pamiatky Prešova, vedutové motívy Košíc a niekoľko pohľadov na slovenské hrady.

Pozoruhodnou súčasťou Krónovho grafického diela bola aj plagátová tvorba. V košických inštitucionálnych zbierkach sa zachovala kolekcia plagátov k výstavám Východoslovenského múzea, divadelné a politické plagáty.

Pre svoje ľavicové zmýšľanie sa časom Eugen Krón stal politicky nežiaducou osobou. Táto skutočnosť a pretrvávajúce existenčné starosti primäli umelca opustiť Košice. Na jar 1928 ukončila Krónova škola svoju činnosť a umelec odišiel za bratom do Milána. Jeho tvorba už potom nedosiahla umelecké vrcholy košického obdobia.

Svojou košickou grafickou tvorbou sa Eugen Krón zaradil medzi významné osobnosti slovenského medzivojnového umenia priekopníkov modernej slovenskej grafiky.

Biografia Eugena Króna

E. K. sa narodil 1. 5. 1882 v Sobranciach v rodine poddôstojníka rakúsko-uhorskej armády. Do Sobraniec sa jeho rodičia prisťahovali z Budapešti, kam sa po čase znovu vrátili. Spolu s bratom Vojtechom sa vyučil v Rieglerovom litografickom ústave. Od roku 1907 bol poslucháčom Vysokej školy výtvarných umení v Budapešti (V. Olgyai, T. Emplényi, E. Ballo). Zúčastňoval sa tiež prázdninových pobytov v maliarskej kolónii v Nagybányi (Baia Mare, Rumunsko) pod vedením I. Rétiho. V roku 1910 vykonal študijné cesty do Mníchova, Paríža a Londýna. Po vypuknutí 1. svetovej vojny bol odvelený na východný front. O rok na to sa dostal do zajatia cárskej armády a zúčastnil sa udalostí ruskej októbrovej revolúcie. V roku 1919 sa vrátil do Budapešti a aktívne sa zapojil do kultúrneho diania Maďarskej komúny. Po jej páde bol nútený opustiť vlasť. Neúspešne sa usiloval o povolenia na pobyt v Nemecku alebo v Rakúsku. V roku 1920 − 1928 pôsobil v Košiciach. Od roku 1928 žil Krón v Miláne. Po vypuknutí 2. svetovej vojny spolupracoval s ilegálnym hnutím, bol prenasledovaný fašistami a internovaný v koncentračnom tábore. V roku 1944 vstúpil do talianskej komunistickej strany. V rokoch 1945 – 1956 pracoval v Ústave pre taliansko-maďarské kultúrne styky v Ríme. V roku 1956 sa vrátil do Budapešti, kde 7. januára 1974 zomrel.

Východoslovenská galéria, Košický samosprávny kraj

Výstava: Košické roky – Eugen Krón

Miesto: Slovenský inštitút vo Viedni, Rakúska republika

Termín: 6. 2. – 15. 3. 2013

Kurátori: Helena Němcová, Miro Procházka

Video tu