Aktuálne 100. výročie začiatku prvej svetovej vojny prinieslo aj viacero zaujímavých knižných titulov, pripravili sme preto štyri tipy, ktoré by mohli lákať fanúšikov histórie.
Júl 1914 (Červenec 1914)
Zaujímavým vkladom do histórie rozpútania Veľkej vojny prispel americký historik Sean McMeekin (žijúci a akademicky pôsobiaci v tureckom hlavnom meste Istanbule). V českom preklade vo vydavateľstve CPRESS (Albatros Media) vyšla jeho symptomaticky nazvaná kniha Červenec 1914. Prológom knihy je sarajevský atentát, ktorý sa všeobecne považuje za rozbušku Veľkej vojny. Ale skutočne sa ňou musel stať? Nie nevyhnutne, tvrdí vo svojej knihe americký historik. 
Veľa napovedajú už názvy nasledujúcich kapitol: Vídeň: Hněv, nikoli zármutek; St. Petěrburg: Bez soucitu; Paríž a Londýn: Nevítané vyrušení a Berlín: Zármutek a netrpělivost.
Prvé reakcie európskych mocností rozhodne okamžitému rozpútaniu vojny nenasvedčovali, zvlášť, keď sa každá z nich pasovala v tom čase s vlastnými vážnymi problémami (napr. Briti s írskou otázkou, Francúzi s veľkým politicko-sexuálnym škandálom). V priebehu mesiaca po atentáte, ktorý McMeekin podrobne, deň po dni a doslova hodinu po hodine, sleduje predovšetkým z pohľadu najvyšších politických a diplomatických špičiek jednotlivých štátov, sa však situácia radikálne zmenila a svet sa zdanlivo z ničoho nič ocitol na prahu dovtedy najväčšieho vojnového konfliktu vo svojich dejinách.
Kto za to nesie vinu? Otázka zodpovednosti tvorí záver McMeekinovej knihy a ako to už v takýchto prípadoch býva, svoj diel viny nesie každá z relevantných strán budúceho konfliktu, počnúc sarajevskými atentátnikmi, ktorí určite netušili a už vôbec nemali v úmysle rozpútať svetovú vojnu. Ale stalo sa. Ak chcete vedieť, ako k tomu presne prišlo, je McMeekinova kniha, napriek istej náročnosti, spôsobenej podrobným opisom komplikovaných diplomatických manévrov európskych mocností pred vojnou, tou správnou voľbou.
Zvrhnutí orli
Prvá svetová vojna patrila k najkrutejším ľudským konfliktom. Historikov vždy zaujímalo, ako sa to vlastne všetko stalo. Dielo francúzskeho historika Frédérica Mitterranda mapuje pohnuté osudy troch významných európskych dynastií, ktorých krajiny po dlhé obdobie histórie ovládali veľkú časť sveta.
Kniha Zvrhnutí orli je akousi mikrosondou do života európskych kráľovských dvorov, ktoré stáli na čele súperiacich veľmocí a vojna znamenala aj ich pád – Romanovovci, Habsburgovci a Hohenzollernovci. Paradoxne stáli v priebehu prvej svetovej vojny proti sebe rody, ktoré boli príbuzné a spriaznené s anglickou kráľovnou Viktóriou.
Kniha zobrazuje hlavne osudy jednotlivých predstaviteľov panovníckych rodov, pričom autor chce pochopiť aj príčiny ich rozhodnutí. Snaží sa preniknúť do spôsobu, ako rozmýšľali, čo ich viedlo k dôležitým rozhodnutiam atď. Napríklad sa zaoberá tým, prečo mal na cárskom dvore veľkú moc obskúrny mních Rasputin alebo ako synova samovražda a zabitie manželky Sissi ovplyvnilo cisára Františka Jozefa. V knihe sa veľa nedozviete o vojenských operáciách, ale skôr si prečítate o interných záležitostiach panovníckych rodov. Dielo však nesmieme zaradiť k bulváru, pretože autora určite nezaujíma, aké topánky nosila Sissi… Pomocou takéhoto pohľadu do „duše“ sa Frédéric Mitterrand snaží objasniť, čo viedlo k svetovému konfliktu. Niekedy sa zdá, akoby predstavitelia významných rodov vôbec netušili, do čoho „sa pustili“.
Moje skúsenosti za svetovej vojny
Denník Jozefa Klempu, autora a súčasne hlavného hrdinu knihy Moje skúsenosti za svetovej vojny, sa začína pred sto rokmi – 29. júna 1914. Vďaka jeho vnučke, ktorá jeho prepísala zápisky, sa nám tak dostávajú do rúk ojedinelé autentické príbehy vojaka z čias prvej svetovej vojny.
Jozef Klempa musel narukovať ako 20-ročný a jeho denník je o to cennejší, že neexistuje veľa autentických zápisov slovenských účastníkov bojov 1. svetovej vojny na ruskom fronte, ktoré by zaznamenali nielen historické udalosti, ale aj osobné pocity vojakov.
Pri bojoch v Haliči v juhovýchodnom Poľsku ho zajali Rusi a premiestňovali ho z jedného zajateckého tábora do druhého – tak spoznal veľký kus Ruska. Spolu s viacerými väzňami sa mu napokon v roku 1918 podarilo vstúpiť do československých légií a v bojoch prešiel celú Sibír. O dva roky neskôr sa s ostatnými legionármi nalodil vo Vladivostoku na loď, ktorá ich dopravila do kanadského Vancouveru, odkiaľ sa plavili do Brém v Nemecku. Ďalej už cestoval železnicou. Vo chvíľach oddychu si počas celej vojny a tiež na ceste domov písal podrobné záznamy.
Súčasťou publikácie Moje skúsenosti za svetovej vojny : Denník československého legionára z rokov 1914 – 1920 je aj dvanásťstranová príloha fotografií a pohľadníc, ktoré boli súčasťou pôvodného denníka. Na predsádke knihy sú mapy, ktoré ilustrujú strastiplnú cestu vojakov okolo sveta.
Svet včerajška
Slávna autobiografia viedenského rodáka zachytáva spoločenské a politické zmeny od konca 19. storočia až po začiatok 40. rokov minulého storočia, keď autor spolu s manželkou spáchal v emigrácii samovraždu. Kniha inšpirovala aj tvorcov aktuálneho filmu Grandhotel Budapešť.
Nie je to len milostný list starým časom, ako bývajú niekedy označované úvodné časti jeho memoárov, ale aj svedectvo toho, ako sa predvojnová Európa vrhla do náručia zničujúcej prvej svetovej vojny a odniesla si z toho primálo poučenia, aby sa nevyhla ďalšiemu konfliktu. V knihe zachytil nielen nástup nacizmu a to, „koľko ľudskej dôstojnosti zmizlo v tomto storočí“, ale aj pulzujúci intelektuálny život či premeny morálky na prelome storočí, keď práve dospieval.
Stefan Zweig (1881 – 1942) bol rakúsky prozaik, esejista, dramatik, básnik a prekladateľ. Narodil sa vo viedenskej židovskej rodine, študoval v Berlíne a vo Viedni. V medzivojnovom období žil v Salzburgu, krátko po nástupe nacistov k moci sa presťahoval do Veľkej Británie a na začiatku vojny prijal britské občianstvo. Po páde Francúzska sa cez New York dostal až do Brazílie. Jeho dielo ovplyvnila psychoanalýza, známy je predovšetkým ako autor životopisných románov, v medzivojnovom období boli veľmi populárne jeho novely. K Zweigovým vrcholným dielam patrí autobiografia Svet včerajška.
Roman Mocpajchel, Branislav Kovár, Premedia, Slovart
Obrazová príloha: CPRESS, Kalligram, Premedia, Slovart