Krutosť a bojovnosť Vikingov je povestná. Keď sa na konci 8. storočia vybrali na svoje výpravy za korisťou, zasiali strach a žiaľ v mnohých ľudských dušiach. Kto viedol týchto v danom čase neohrozených bojovníkov?

Vikingom vládlo mnoho kráľov a do boja ich viedli rôzni velitelia. Ktorí z nich boli tí najväčší? Najslávnejší? Môžeme ich úspech merať vojenskými víťazstvami? Alebo máme hľadať niečo viac? Ako vždy uvádzam pri historických rebríčkoch – objektívny výber neexistuje a často víťazí autorov subjektívny názor. Ak by vytváral zoznam najväčších Vikingov niekto iný, možno by do rebríčka zaradil aj Erika Červeného, Ivara bez kostí alebo Svena Rozčesnutú bradu, ktorí sa do toho môjho nedostali.

Do výsledného zoznamu som nezaradil len najväčších dobyvateľov, ale aj schopných vladárov či odvážnych moreplavcov. Rovnako som nezabudol na Vikingov, ktorí sú známi skôr z legiend ako z overených historických informácií. V rebríčku dominujú severania, ktorí pôsobili v západnej Európe a v oblasti Atlantiku, ale objavuje sa v  ňom i zástupca východných Varjagov.

1. Knut Veľký – dobyvateľ Anglicka

1y7 - Sedem najväčších Vikingov
Knut Veľký ako anglický kráľ.

Knut (1016 – 1035 po Kr.) sa zúčastňoval dánskych vojenských výprav do Anglicka so svojím otcom Svenom I. (Sven Rozčesnutá brada) ešte ako „teenager“. Jeho matka mala slovanský pôvod. Po otcovej smrti bojoval v Anglicku proti anglosaským kráľom Ethelredovi II. Nerozvážnemu (978 – 1016 po Kr.) a Edmundovi II. Udatnému (kráľ 1016 po Kr.). V roku 1016, po víťaznej bitke pri Ashigdone, takmer získal Anglicko. Málokto vie, že tejto vikinskej výpravy sa zúčastnili aj vojaci Knutovho spojenca poľského kráľa Boleslava Chrabrého, ktorý na prelome 10. a 11. storočia ovládal aj Nitrianske kniežatstvo. Knut sa stal neskôr aj dánskym a nórskym kráľom. Ovládal aj časť územia dnešného Švédska. Viedol niekoľko ničivých výprav proti pobaltským Slovanom. Jeho vláda sa všeobecne považuje za úspešnú a po bojových ťaženiach zavládol na jeho územiach viac-menej mier. Podporoval kresťanstvo a bol prvým severským panovníkom, ktorý vykonal púť do Ríma.

2. Riurik I. – prvý panovník Rusov

2y2 - Sedem najväčších Vikingov
Riurik I. a jeho bratia prichádzajú medzi Slovanov.

Riurik (Rurik, Hrorekr, zomrel 878/879) bol čiastočne legendárny zakladateľ najstaršej ruskej panovníckej dynastie Riurikovcov (Rurikovcov). Patril medzi švédskych Variagov (Varjagov) a bol vládcom Novgorodu. Žiaľ, o jeho vláde nás informuje len jeden prameň, najstarší ruský letopis – Povesť dávnych liet (Povesť vremennych let). Podľa tohto zdroja ho v roku 862 pozvali východní Slovania, aby sa stal ich vládcom v Novgorode. Pravdivosť tohto tvrdenia nemôžeme overiť, existuje aj možnosť, že mesto dobyl. Prví slovanskí panovníci sú podľa prameňov často cudzieho pôvodu (Samo, Asparuch, Riurik). Švédski Vikingovia (Variagovia) prichádzali do východnej Európy za obchodom a výbojmi. Zakladali si opevnené základne pozdĺž obchodných ciest vedúce zo severu až do Byzancie. Príkladom obchodnej stanice je napríklad lokalita Aldeigiuborg (Stará Ladoga), kde pôvodne sídlil aj Riurik. Jeho nástupca Oleg dobyl od iných severanov Kyjev. Spojením Novgorodu s Kyjevom vznikol štátny útvar Kyjevská Rus.

3. Ragnar Lothbrok – nesmrteľná legenda

8y1 - Sedem najväčších Vikingov
Ragnar Lothbrok – nesmrteľná legenda.

Ragnar Lothbrok (Lodbrok) patrí dnes medzi najpopulárnejších Vikingov. Táto čiastočne mytologická postava sa objavila v televíznom seriáli Vikingovia, kde ho hral charizmatický austrálsky herec Travis Fimmel. Seriál plný boja, intríg a milostných pletiek Ragnara výrazne spopularizoval a akékoľvek ďalšie historické bádanie o ňom bude ovplyvnené berserkovskou filmovou postavou. Historicky je však Ragnar výrazne horšie uchopiteľná postava. Ak by sme dali dohromady všetky správy a mýty spojené s jeho menom, vyšlo by z nich, že by musel aktívne žiť viac ako storočie! Podľa tradície opisovanej nórskym ságami bol Ragnar pohromou pre obyvateľov Anglicka a Francúzska v 9. storočí. Za jeho synov sa považovali mnohí vikinskí hrdinovia, ako Ivar bez kostí, Björn Udatný, Halfdan Ragnarsson, Sigurd s hadom v oku a Ubba. Každý z nich by mohol mať samostatné miesto v tomto rebríčku. Slávna bola aj jedna z Ragnarových manželiek (Björnova matka) – Lagertha Štítonosička. Prísne historicky sa Ragnarova postava javí ako zmiešanina viacerých historických postáv, jeho výskyt v historických prameňoch je v každom prípade tak častý, že nejaký slávny bojovník s takýmto menom musel existovať. Televízny seriál stále pokračuje, autor textu videl len prvé dve série, preto hádam nič nepokazí, ak tu uvedie aj legendu o Ragnarovej smrti. Podľa niektorých zdrojov ho dal kráľ Aella z Nothumbrie zhodiť do jamy plnej vreteníc (podobná jama sa objavila aj v prvej sérii televízneho seriálu). Podľa iných zdrojov zomrel na choleru počas invázie do Paríža.

4. Harald Sigurdson Tvrdý – posledný Viking

3y2 - Sedem najväčších Vikingov
Harald Sigurdsson Tvrdý – posledný Viking.

Harald III. Hardrada (Tvrdý, Sigurdson, 1046 – 1066) patril medzi nórskych kráľov. Mladosť prežil v exile v Kyjevskej Rusi na dvore panovníka Jaroslava Múdreho (1019 – 1054 po Kr.), kam ho vyhnal Knut Veľký (prvé miesto rebríčka). Neskôr odišiel hľadať šťastie do Byzancie. Vstúpil do elitnej variažskejgardy cisára Michala IV. (1034 – 1041). Svoju udatnosť prejavil v bojoch so Saracénmi na východe a s Normanmi v južnom Taliansku a na Sicílii. Stal sa veliteľom preslávenej elitnej jednotky. Neskôr po dvorských intrigách z Byzancie utiekol. Niekedy v tomto období začala jeho sláva narastať. Po opätovnom pobyte na kyjevskom dvore sa vrátil do Nórska, kde medzitým začal vládnuť jeho synovec Magnus (1035 – 1047). Príbuzní sa o moc podelili. Po Magnusovej smrti nastúpil Harald na nórsky kráľovský stolec ako samostatný panovník. S obdobím jeho vlády sa spája založenie nórskeho hlavného mesta – Osla. Chcel ovládnuť aj Dánsko, ale napriek častým vojenským vyprávam sa mu to nepodarilo. Ako posledný severský panovník sa pokúsil dobyť Anglicko, ale v bitke pri Stamford Bridge ho porazil anglický kráľ Harald II. (1066). Smrťou slávneho Vikinga Haralda Sigurdsona symbolicky končí obdobie vikinských výbojov. Víťazný anglický kráľ Harald II. sa zo svojho víťazstva netešil dlho, pretože niekoľko týždňov nato podľahol Viliamovi Dobyvateľovi v bitke pri Hastingse (pozrite piate miesto v zozname).

5. Rollo – vládca Normandie

411 - Sedem najväčších Vikingov
Rollo – pán Normandie.

Oddiely Dánov pod vedením nórskeho (niektoré zdroje uvádzajú dánsky pôvod) náčelníka Rolla (846 – 932 po Kr.) sa preslávili plienením Západofranskej ríše. Karol III. Prostoduchý ich v bitke pri Chartres porazil a zároveň v roku 911 udelil Rollovi územie okolo Rouenu a ústia Seiny. Karol III. chcel využiť Vikingov v boji proti iným severanom. Rollo sa dal pokrstiť a vazalský sľub aj dlho dodržiaval. Neskôr  však pokračoval v lúpežných výpravách. Jeho potomkovia rozšírili územia na celú dnešnú Normandiu, ktorej názov je odvodený práve od Rollových Vikingov. Z jeho rodu (aj keď bol ľavoboček) pochádzal aj Viliam Dobyvateľ (anglický kráľ 1066 – 1087 po Kr., pozrite štvrté miesto v našom zozname). Časť Normanov neskôr presídlila do južného Talianska a na Sicíliu. Boli dôležitou súčasťou prvej krížovej výpravy.

6. Leif Eriksson – objaviteľ Ameriky

- Sedem najväčších Vikingov
Leif Eriksson objavuje Ameriku.

Rovnako známy ako Leif Eriksson (970 – 1020 po Kr.) bol jeho otec Erik Červený (Hrdzavý). Erik skúmal územia západne od Islandu. V roku 982 pristál na pobreží Grónska. Jeho syn Leif Eriksson nadviazal na rodinnú tradíciu. Podľa kusých správ sa niekedy okolo roku 1000 po Kr. vybral po stopách Islanďana menom Bjarni Herjolfsson, ktorý sa vraj na západ od Grónska doplavil k neznámej pevnine, ale nevystúpil na jej breh. Leif Eriksson sa rozhodol záhadnú pevninu preskúmať. Po prekonaní Davisovho prielivu zbadal skalnaté pobrežie – Helluland (zjavne Baffinov ostrov). O pár dní neskôr počas plavby južným smerom vzhliadol krajinu lesov – Markland (pravdepodobne Labrador). V priebehu ďalších dní dorazil k územiu, kde videl lúky, lesy i množstvo viniča – Vinland (asi Newfoundland). Na novom kontinente aj prezimoval a pravdepodobne sa pokúsil založiť osadu.

7. Olaf Tryggvason – krutý kresťan

6y2 - Sedem najväčších Vikingov
Olaf Tryggvason chcel zaviesť v Škandinávii kresťanstvo.

Olaf Tryggvason bol kráľom v Nórsku (995 – 1000 po Kr.). Založil dnešný Trondheim, ktorý určil aj za centrum svojej moci. Stal sa jedným z prvých vikinských vládcov, ktorý presadil kresťanstvo medzi svojimi súkmeňovcami. Pokrstený bol počas bojovej výpravy do Anglicka. Žiaľ, nástup kresťanstva v Nórsku a na Islande (v Olafovej dobe patril Nórsku) bol násilný. Kto nechcel prestúpiť na novú vieru, bol často zavraždený alebo zmrzačený. Pohanské svätyne boli ničené Olafovými misionármi. Likvidovali sa aj celé obce, ktoré nechceli prijať Krista. V tomto období bol pokrstený aj šiesty Viking v našom zozname – Leif Eriksson, ktorý priniesol kresťanstvo do Grónska. Nórsky kráľ chcel pod novým náboženstvom zjednotiť Škandináviu. Olafovu vládu ukončila koalícia vedená dánskym kráľom v námornej bitke pri Svoldere (pravdepodobne ostrov pri Rujane). Olaf bojoval do „poslednej lode“, potom vraj skočil cez palubu a nik ho už nikdy nevidel.

Text je inšpirovaný článkom na webe televíznej stanice History. Televízna stanica History je aj tvorcom populárneho seriálu Vikingovia.

Literatúra

  • Brink, S./ Price, N.: The Viking world. New York 2008
  • Brooke, Ch.: Evropa v středověku v letech 962 – 1154. Praha 2006.
  • Duczko, W.: Ruś Wikingów. Warszawa 2006.
  • Múcska, V./Daniš, M./Ševčíková, Z.: Dejiny európskeho stredoveku I. Raný stredovek. Od 5. storočia do polovice 11. storočia. Prešov 2006.
  • Roesdahl, E.: The Vikings. New York 1998.

Internetové odkazy

Obrazová príloha: History, A. Vasnetsov, Ch. Kohg,  P. N. Arbo

Branislav Kovar - Sedem najväčších Vikingov

vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v.v.i. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk. Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených 1 a 2, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách. Napísal aj knihu Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.