Svetové médiá po čase opäť zaplavili informácie o papyruse spomínajúcom Ježišovu manželku. Vďaka tejto referencii začal byť označovaný ako Evanjelium Ježišovej manželky (EJM), aj keď je to názov čisto pracovný, nie oficiálny. V skutočnosti je prehnané vravieť o akomsi evanjeliu, ide skôr o Fragment Ježišovej manželky. Keďže sa však názov uchytil, budem ho používať aj ja. V súvislosti s týmto objavom sa vynorilo mnoho otázok týkajúcich sa Ježišovho manželského statusu i diskusií o celibáte vo všeobecnosti. Mnohé z týchto dobre mienených implikácií sa však zakladajú buď na nepochopení významu daného objavu, alebo na čítaní mediálnych správ robiacich z neho nafúknutú bublinu. Tento spravodajský príbeh sa začal pred 18 mesiacmi, a preto začneme práve vtedy.
Čo je Evanjelium Ježišovej manželky?
Prvýkrát sa EJM dostalo do centra pozornosti v septembri 2012. Vtedy profesorka Karen L. Kingová z Harvardovej univerzity ohlásila existenciu tohto textu, v ktorom Ježiš vysloví pred učeníkmi slová „moja manželka“. Vlastníkom papyrusu je anonymná osoba, ktorá ho poskytla univerzite na účely dlhodobého skúmania. Hneď zo začiatku však musím zahnať akékoľvek mylné predstavy o tom, že papyrus snáď potvrdzuje fakt, že Ježiš bol predsa len ženatý – aj keď práve z tohto dôvodu Vatikán nedlho po objave ohlásil, že ide o falzifikát. Najskôr sa však pozrime na diskusiu o samotnom EJM a na to, do akej miery je text relevantný pre poznanie historického Ježiša.
EJM je text na značne poškodenom papyruse s veľkosťou asi 4 x 8 cm, napísaný v tzv. sahidskej koptštine (dialekt starovekej egyptčiny). Jeho riadky nie sú kompletné a pochádza z väčšieho kusa papyrusu. Zachovaný text sa nachádza na obidvoch stranách fragmentu a znie nasledovne:
Predná strana (verso, jednotlivé riadky):
1. „… nie mne. Moja matka mi dala život … ”
2. učeníci povedali Ježišovi: „
3. zaprieť. Mária toho (nie?) je hodná …”
4. Ježiš im povedal: „Moja manželka
5. [ona] môže byť mojím učeníkom
6. nech sa zlí ľudia nafúknu
7. čo sa týka mňa, som s ňou, aby som
8. obraz
Zadná strana (recto):
1. moja matka
2. tr(i)
3. …
4. vpred
5.-6. (nepreložiteľné)
Pre a proti
Krátko po ohlásení objavu sa začali ozývať protichodné hlasy: jedny vyhlasujúce text za falzifikát, iné zastávajúce možnosť jeho autentickosti. Papyrus sa začal skúmať a prvé výsledky sa objavili v týchto dňoch.
Na náleze sa postupne vykonala papyrologická (papyrusu a atramentu) a paleografická analýza (štýl písania). Kingovej pôvodný odhad datovania bol 4. storočie, no vďaka novým zisteniam ho teraz posunula o štyri storočia neskôr. Najnovšie zistenia uhlíkovou metódou totiž ukazujú na pôvod niekedy v 7. až 9. storočí. Tu narážame na hlavný problém informácií v médiách: je pravda, že pri ohlásení EJM predbežne podporili autentickosť papyrusu dvaja významní odborníci (Roger Bagnall a Anne Marie Luijendijková). Zároveň sa však vyskytlo mnoho námietok, ktoré reagovali na túto údajnú autentickosť. Z výsledkov testov, ktoré pred pár dňami (10. 4. 2014) zverejnila Harvardova univerzita, sa autentickosť EJM zdá byť relatívne neohrozená. V zverejnenej správe sa spomína len jedna námietka, ktorá je vyriešená tým, že ju Kingová označila za „nepresvedčivú“. Ozvali sa však mnohí ďalší, ktorým sa doteraz nedostalo reakcie na ich argumenty, respektíve tvrdia, že ani najnovšie výsledky testov nič nedokazujú. O čo teda ide?
Odborník na koptskú paleografiu (Malcolm Choat) upozorňuje na dôvody, prečo nové výsledky ešte nedokazujú autenticitu EJM. Ďalší poukazujú na to, že text obsahuje niekoľké závažné gramatické chyby – mohol preto vzniknúť poskladaním fráz z tzv. Tomášovho evanjelia (tiež v koptštine), a to dokonca z jedného jeho moderného tlačeného vydania (Francis Watson).
Egyptológ Leo Depuydt je vo svojej kritike oveľa ráznejší a aj po najnovších zisteniach tvrdí, že si je na sto percent istý, že ide o podvod. Vyjadril sa, že zistenia sú pre neho aspoň v súčasnej forme nepresvedčivé: keby text falšoval on, použil by presne rovnaký typ atramentu, starovekosti papyrusu nepripisuje veľký význam (aj falšovatelia obrazov maľujú na staré drevo) a sám vedúci odborník na datovanie papyrusu uhlíkovou metódou (Greg Hodgins) spomína, že hodnoty niektorých stabilných izotopov spochybňujú dané merania. Ku kritike sa pridali aj ďalší poprední vedci.
Všimnime si, že názory mnohých spomenutých odborníkov sa do médií vôbec nedostali. Pre marketing správ je to však pochopiteľné, lebo správa s nadpisom „Evanjelium Ježišovej manželky: Výsledky testov sú rozporuplné“ neznie až tak senzačne.
Peter Málik, slovenský doktorand na Univerzite v Cambridgei zaoberajúci starovekou textovou kritikou a paleografiou, zhŕňa celú diskusiu nasledovne:
Vytvoriť „moderný podvrh“ à la EJM by bol síce náročný, no nie neuskutočniteľný počin: „falšovateľ“ by si musel zadovážiť papyrusový fragment z 8. (?) stor. n. l., vyrobiť tuš s autentickým zložením (zmes sadze a arabskej gumy), napísať naň typologicky vhodným písmom text v kopštine, ktorá by pôsobila gramaticky i štylisticky hodnoverne. Osobne si myslím, aj na základe daných testov, že autentickosť samotného papyrusového materiálu, ako aj zloženie uhlíkového tušu sú pravdepodobne dokázateľné. Paleograficky však autentickosť samotného textu dokázať ani vyvrátiť nemožno, keďže neprofesionálne, na súkromné účely vyrobený rukopis nemusí a priori spĺňať typologické normy bežne používaného typu písma (napr. alexandrijská majuskula) známeho z literárnych rukopisov. Ak by sa však na základe iných zistení ukázalo, že EJM je podvrh, istá nemotornosť a chabá fluidita písma by mohli zohrať úlohu poradného hlasu. Domnievam sa však, že silnou kartou v neprospech autentickosti textu je (paradoxne) kuriózna skladba EJM. Napokon, nato, aby sme zaplnili jeden útly fragment koptským textom, netreba dlhý, súvislý text, a preto koláž z „náhodných“ pasáží, ako napr. z Tomášovho a z Filipovho evanjelia, by bola vcelku logická možnosť. Ako obzvlášť silný argument v prospech tejto hypotézy sa mi javí to, že EJM v jednom bode obsahuje zalomenie textu totožné s Tomášovým evanjeliom 49, 35–36. Nech je, ako chce, je viac než zaujímavé, že podobné senzácie sa takmer vždy týkajú textov s náboženskou tematikou, a to nielen zo strany tých, ktorí sa k náboženským hodnotám nejakým spôsobom hlásia.
Ženatý Ježiš?
Čo môžeme povedať o Ježišovom manželskom stave? Mal azda vzťahy so ženami, ktoré sa niekto snažil scenzurovať? Je za týmito snahami Vatikán alebo iná konšpirácia? Mal za manželku Máriu Magdalénu, odišiel s ňou na juh Francúzska, kde s ňou splodil dieťa (téma začatá už politikom Louisom Martinom v roku 1886)? Posledné tri otázky sú založené len na veľmi vyvinutej, no ničím nepodloženej fantázii a sú odmietané každým odborníkom. Jedinou dôstojnou otázkou ostáva, či bol ženatý, podobne ako mnoho iných Židov v jeho dobe.
Najpesimistickejšou odpoveďou na ňu bude, že jednoducho o tom nemôžeme nič s určitosťou povedať (čo je napríklad aj pohľad Kingovej). To je, samozrejme, pravda, keďže znalosť histórie nie je založená na matematickej istote, ale na miere pravdepodobnosti.
Optimistickejší záver znie, že Ježiš pravdepodobne nebol ženatý. Odrazový mostík k tomuto záveru tvorí jeden hlavný fakt: nie všetci Židia v Ježišových časoch boli ženatí (napriek tomu, že Da Vinciho kód tvrdí opak). Podporujú to dve skutočnosti: nebolo to možné z demografických dôvodov (úmrtia žien pri pôrodoch; platí určite pre nevojnové obdobie) a vieme minimálne o jednej skupine Židov (eséni), z ktorých niektorí žili v dobrovoľnom celibáte (židia Filón a Jozefus ich nielen spomínajú, ale chvália ich spôsob života). Iným v tejto kategórii, koho poznáme, bol sám apoštol Pavol. Esénov, Pavla a Ježiša pritom spájala jedna spoločná črta: boli tzv. židovskí apokalyptici, ktorí čakali skoré pretvorenie tohto sveta (nie je presné povedať koniec sveta, ale skôr koniec tohto sveta a začiatok iného). V Novej zmluve sú navyše opakovane spomenutí ľudia, s ktorými sa Ježiš dostával do kontaktu: matka, otec, bratia, sestry, učeníci a iní, no nikdy nie jeho manželka. Preto aj pri absencii tejto informácie v súdobých zdrojoch môžeme povedať minimálne to, že by nebolo nič neobvyklé, ak by Ježiš nebol ženatý. Neskorší text v tzv. Filipovom evanjeliu spomína síce Máriu Magdalénu ako jeho partnerku, ale grécky výraz nemá žiadnu romantickú či sexuálnu konotáciu, navyše ide o neskorší dokument, ktorý má ďaleko od činov a slov historického Ježiša Nazaretského.
Akú historickú hodnotu by mal pre nás tento materiál, ak by aj nešlo o podvrh? Podobne ako aj všetky neskoršie spisy, bol by pre nás hodnotný pre chápanie neskoršieho vývoja predstáv o Ježišovi, ale daná pasáž by bola stále niekoľko storočí vzdialená od čias Ježiša. Všeobecne platí: čím neskôr, tým horšie. Z neskorších, tzv. apokryfných zdrojov sa pre chápanie historického Ježiša používajú len dve evanjeliá: časti z Tomášovho a z Petrovho evanjelia. Je nevyhnutné zdôrazniť, že obe sú v tomto použití veľmi kontroverzné a najmä druhý zdroj je takmer univerzálne odmietaný. Zvyšné apokryfy nie sú v tomto zmysle ani diskutované.
Čo však v prípade, ak by Ježiš predsa len bol ženatý? Kingová a mnohí iní si myslia, že by to na súčasnú teológiu v súvislosti s celibátom malo len minimálny, ak aj nie nulový vplyv. V každom prípade je to otázka, na ktorú nám nedá odpoveď uhlíková metóda a patrí do úplne inej diskusie.
Opatrnosť pri záveroch
Záverom zdôraznime, že si musíme dávať pozor na akékoľvek veľké prehlásenia a údajné prevratné zistenia v oblasti, akou sú (nielen) staroveké kresťanské dokumenty, ktoré sú živnou pôdou pre tvorbu pútavých nadpisov. Je nutné byť pri takýchto záveroch opatrný, a to zvlášť v prípadoch, keď ide o prevzaté správy neobsahujúce žiadnu kritiku kontroverzných zistení. Diskusia ohľadom Evanjelia Ježišovej manželky určite nie je ukončená a lepšie spravíme, ak počkáme na jej ďalší vývoj. Ostaňme zatiaľ pri konštatovaní, že ženy tvorili významnú časť Ježišových podporovateľov, a to už aj v najskoršom, Markovom evanjeliu. Apoštolský otec Papias z druhého storočia vraví, že tento Marek bol Petrovým tlmočníkom a spísal všetko počuté v poradí tak, ako si to pamätal. Či to bolo skutočne tak alebo nie, informované tušenie nám napovedá, že Ježiš by Dana Browna a mnohé spravodajské médiá za svojich tlmočníkov určíte nechcel.
Literatúra
http://harvardmagazine.com/2014/04/jesus-wife-fragment-appears-real
http://ntweblog.blogspot.co.uk/2014/04/the-jesus-wife-fragment-is-back.html
http://evangelicaltextualcriticism.blogspot.co.uk/2014/04/introduction-eight-of-eleven-articles.html
http://ehrmanblog.org/jesus-married-members/
Obrazová príloha: www.wikipedia.org
Vyštudoval religionistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Získal magisterské tituly z biblistiky na University of London a z historicko-filozofických štúdií vedy a náboženstva na University of Edinburgh. Dlhoročne spolupracuje na archeologických projektoch v Izraeli. Zameriava sa hlavne na históriu kresťanstva a interakciu vedy a náboženstva, čomu sa aj ako spolutvorca venuje v podcaste Pravidelná dávka.