Fascinujúce pátranie po neznámom osude strateného prastrýka oživuje polozabudnutý príbeh Čechoslovákov, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali v juhovýchodnej Ázii proti Japoncom.
Na protiľahlom konci ostrova, na ktorom sa vypína centrum Singapuru, moderného mestského štátu v juhovýchodnej Ázii a jedného z finančných centier súčasného sveta, sa v singapurskej štvrti Kranji na miernom svahu rozprestiera veľkolepý pamätník obetiam druhej svetovej vojny. Medzi tisíckami okolitých hrobov možno nájsť aj mená niekoľkých austrálskych zdravotných sestier. Skrýva sa za nimi jeden z mnohých tragických príbehov dobytia tejto kľúčovej britskej základne Japoncami vo februári 1942. Pád Singapuru bol najväčšou britskou kapituláciou v dejinách a Winston Churchill, vtedajší britský premiér, ju bez váhania označil za najhoršiu katastrofu v celej britskej vojenskej histórii. Svojimi životmi za ňu zaplatili aj spomínané austrálske zdravotné sestry, keď ich evakuačnú loď zbombardovali Japonci. Dvadsiatim dvom z nich sa podarilo z lode zachrániť a na člnoch priplávať k blízkemu ostrovu Bangka. Na miestnej pláži však japonskí vojaci sestry znásilnili a zahnali späť do mora, kde ich postrieľali guľometom. Hrozný a neľudský príbeh sa zachoval vďaka jedinej sestre, ktorá zranená predstierala mŕtvu, až kým japonskí vojaci neodišli.
Pátranie po Silvestrovi
Nad 4 461 hrobmi, z ktorých 850 je neznámych, sa týči samotný vojnový pamätník, ktorý pozostáva z 12 mohutných tabuľových stĺpov prekrytých strechou. Na obidvoch stranách každého z nich je vedľa seba nahusto vyrytých niekoľko stĺpcov s množstvom mien. Celkovo vyše 24 000 padlých v bojoch na zemi, na mori i vo vzduchu, ktorých miesto posledného odpočinku nie je známe a tak sú zvečnení aspoň tu. Ako je uvedené priamo na pamätníku, zomreli za slobodu všetkých ľudí. Niekoľko mien z tohto obrovského zoznamu by mohlo znieť našincovi povedome a ak by si myslel, že patrili československým občanom, ktorí tiež stratili svoje životy v boji proti Japoncom, nemýlil by sa. Priam detektívne pátranie po osude jedného z nich – Silvestra Němca – je hlavnou témou knihy Pátrání po Silvestrovi, ktorú napísal jeho prasynovec Jan Beránek a vydalo ju české vydavateľstvo Mystery Press. Ako píše na začiatku knihy jej autor, z hľadiska veľkých dejín nie je Silvestrov príbeh nijako výnimočný a podobných príbehov sa za druhej svetovej vojny odohrali státisíce a milióny. Čo ho však robí výnimočným, je spôsob, ako tento azda obyčajný, ale aj tak pozoruhodný príbeh uchopil a zarámcoval jeho rozprávač.
Hoci Jan Beránek nie je profesionálny historik (študoval fyziku a je ekologický aktivista). K doslova historickému pátraniu po neznámom osude člena vlastnej rodiny, ktorý zmizol vo víre najväčšej vojny v ľudských dejinách tisícky kilometrov od svojho domova, ho nepriviedla len prirodzená zvedavosť, ale aj snaha aspoň čiastočne vrátiť prastrýkovi Silvestrovi dávno stratený život. Keď začiatkom roku 2017 začal svoje pátranie, netušil ešte, že na jeho konci (nie však na konci príbehu) bude kniha. Všetko, čo na začiatku o svojom prastrýkovi vedel, bolo, že v bitke o Singapur bojoval ako dobrovoľník a po páde mesta do japonských rúk zostal nezvestný a pravdepodobne padol. Keďže sa neobjavil ani dva roky po skončení vojny, v roku 1947 vystavili singapurské úrady na jeho meno úmrtný list a vyhlásili ho oficiálne za mŕtveho. Britská vláda poslala jeho pozostalej rodine do juhomoravských Vémyslic štyri medaily, ktorými ocenila Silvestra in memoriam – Pacifickú hviezdu a Vojnovú hviezdu za roky 1939–1945 a medaily za obranu a za účasť vo vojne. Čo ale v roku 1938 vôbec priviedlo v tom čase len 19-ročného Silvestra do ďalekého Singapuru, o ktorom v jeho rodnej obci dovtedy možno ani nevedeli, že existuje?
Vojnové osudy baťovcov v Singapure
Ako už podnázov knihy naznačuje, bolo to zamestnanie u jedného z najväčších a najznámejších výrobcov a predajcov obuvi na svete, ktoré Silvestra zavialo do sveta. Firmu Baťa založili súrodenci Anna, Antonín a Tomáš v roku 1894 v Zlíne, skutočné obchodné impérium zahŕňajúce rozsiahly komplex výrobných závodov, obchodných predajní, dopravných a finančných služieb a ešte všeličoho iného z nej urobil mladší brat Tomáš (starší Antonín zomrel v roku 1908 a sestra odišla z firmy po svojej svadbe už v roku 1898) v období prvej Československej republiky. V roku 1918 prevádzkoval Baťa v republike osemnásť predajní, o dvadsať rokov neskôr už dvetisíc a ďalšie stovky v desiatkach krajín na štyroch kontinentoch, medzi nimi aj v malajskom Singapure, kam v decembri 1938 odcestoval cez pol sveta tiež mladý Silvester, ktorý tam mal pracovať ako pedikér. Náčrt pozoruhodnej histórie firmy Baťa a jej singapurskej pobočky prepletá Jan Beránek v prvej polovici svojej knihy s rodinnou históriou a svojím spôsobom s takisto pozoruhodnou históriou Silvestrových rodných Vémyslic, čím vytvára nie celkom tradičný obraz medzivojnového a prvorepublikového sveta, plný zaujímavých detailov a dobových svedectiev.
Vďaka poctivej a vytrvalej práci s archívnymi prameňmi (osobnou korešpondenciou, spomienkami pamätníkov, oficiálnymi správami atď.) z archívov v Českej republike, v Londýne i v Singapure, dokonca i vďaka kontaktom s potomkami pamätníkov autor svojím zanieteným prístupom plasticky rekonštruuje nielen život svojho prastrýka až takmer do jeho osudného konca, ale tiež (pred)vojnový osud Singapuru. A nielen to. Prehľadne, stručne, ale pritom sugestívne mapuje aj celkové dianie v Ázii pred druhou svetovou vojnou, pričom zdôrazňuje a reťazí kľúčové udalosti, ktoré viedli k vypuknutiu vojny v tomto kúte sveta. Nemenej predsvedčivo podáva aj priebeh vojny o Malajsko, fatálne zlyhanie britskej obrany proti početne oveľa slabšiemu japonskému protivníkovi a tragický pád zdanlivo nedobytného mesta pod ohromnými čiernymi mračnami z všade naokolo horiacich naftových nádrží. Ak sa pritom dopúšťa drobných chýb (napr. nesprávne označuje hodnosti či zamieňa guľomet s kanónom), väčšina bežných čitateľov si to ani nevšimne. Vyzdvihnúť treba určite veľmi bohatú a v mnohých prípadoch naozaj unikátnu obrazovú prílohu zhromaždenú špeciálne pre túto knihu. Nakoniec autor predkladá a analyzuje štyri možné hypotézy o smrti svojho prastrýka Silvestra Němca, ktorý bránil Singapur ako dobrovoľník. Táto faktografická historická detektívka teda (zatiaľ) nemá definitívne riešenie, ale niekedy, ako je to i v tomto prípade, je aj samotné pátranie (pre autora určite a pre zvedavého čitateľa takmer určite tiež) dostatočne vzrušujúce.
Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.
Študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami. Je autorom knihy Bitky a bojiská - Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (Slovart 2021).