Známy český egyptológ profesor Miroslav Bárta vydal knihu Příběh civilizace (Vzestup a pád stavitelů pyramid). V nej sa zaoberá mechanizmami, ktoré mali zásadný vplyv na vývoj komplexnej civilizácie v starovekom Egypte. Bárta sa pritom v knihe nevenuje len starovekému Egyptu, ale nepriamo aj iným civilizáciám. Prostredníctvom spolupráce s ďalšími vednými odbormi sa snaží odpovedať na otázky, ako civilizácie vznikali, existovali a zanikali.

Najnovšia kniha slovenského historika Michala Habaja – Feničania – je na hranici popularizačnej a odbornej literatúry. Autor v nej výborne zhrnul doterajšie poznatky o starovekom národe Feničanov. Opiera sa hlavne o publikované zahraničné vedecké práce a písomné pramene starovekého Predného východu, Egypta a antické zdroje, čo dodáva knihe punc odbornosti a odlišnosti od bežných kompilačných prác. Naša recenzia tu.

Liptov patrí medzi archeologicky zaujímavé miesta. Horský región preťatý údolím Váhu poskytoval potrebný genius loci našim predkom v rôznych dejinných obdobiach. Nová kniha Opevnenia na Liptove archeológa Martina Furmana sa snaží zachytiť aspoň časť bohatej histórie tohto priestoru. Naša recenzia tu.

Stredovek

Mnohým ľuďom sa pri slove stredovek vynorí obraz temnoty, násilia, špiny a neschopnosti prijať niečo nové, strnulosť až nehybnosť a neustále zotrvávanie na starých predstavách. Martin Nodl však vo svojej knihe Středověk v nás tento stereotyp úplne zlikvidoval a, naopak, priniesol obraz stredovekého sveta, ktorý bol v mnohom modernejší a slobodnejší než ten dnešný. Naša recenzia tu 

Slovenský historik a pravidelný prispievateľ na HistoryWeb.sk Miroslav Lysý napísal svoju druhú knihu – Husitská revolúcia a Uhorsko. Kniha sa venuje vzťahom českých krajín a Uhorska v období husitského hnutia a revolúcie. Obsahuje nové nekonvenčné pohľady na vplyv husitstva na našom území a okrem prehľadu „veľkých“ dejín husitských zahraničných výprav predstavuje taktiež analýzu menších tém, ako je postavenie husitských posádok, národnostné vzťahy a ich vzťah k husitstvu, odraz husitstva v literatúre 20. storočia a podobne.

Novovek

Už v druhom a doplnenom vydaní prichádza Sen o odplatě, populárno-vedecká monografia českého historika Radka Fukalu, ktorá prehľadne a zároveň podrobne mapuje priebeh najväčšieho vojensko-náboženského konfliktu v dejinách Európy. Tridsaťročná vojna otriasla celým dovtedajším systémom hodnôt, na druhej strane však priniesla nový kultúrny a vedecký rozmach, nevyhla sa ani nášmu územiu a jej výrazný český aspekt snáď ani netreba bližšie pripomínať.

Kniha Život na šľachtickom dvore slovenskej historičky Tünde Lengyelovej o živote elity, o odievaní, strave, domácnosti, hygiene a o voľnom čase v období novoveku (od bitky pri Moháči 1526) na našom území približuje čitateľovi čoraz populárnejšie dejiny každodennosti. Množstvo detailných informácií o bežnom každodennom živote našich predkov, ktoré vychádzajú z dôkladného štúdia dobových prameňov a historických dokumentov potešia a uspokoja zvedavosť tých čitateľov, ktorí sa v dejinách nezaujímajú len o politické a vojenské udalosti.

O bitke pri Waterloo už bolo napísané hádam všetko. Britský románopisec Bernard Cornwell, autor viacerých populárnych historických románových sérií (Sharpe a The Last Kingdom sa dočkali aj úspešných TV adaptácií), sa vo svojej prvej faktografickej knihe nazvanej jednoducho Waterloo podujal jej príbeh vyrozprávať ešte raz. Jeho kniha vznikla k nedávnemu 200. výročiu, a pohnutú históriu štyroch dní, troch armád a troch bitiek sprostredkúva tak neuveriteľne živým spôsobom, že jej čitateľ je do poslednej chvíle v napätí, ako to celé dopadne.

Dejiny a súčasnosť Ruska sú momentálne veľmi obľúbenou a často komentovanou témou. Hoci sa väčšina pozornosti sústreďuje na históriu 20. storočia,  bolo by na škodu nepovšimnúť si práce, ktoré prinášajú kvalitný a zaujímavý pohľad do starších dejín európskeho i svetového giganta. Presne takou je publikácia Karla Svobodu Autokrat a jeho doba, ktorá sa zameriava na obdobie tridsiatych rokov 19. storočia a na vládu Mikuláša I.

Druhá svetová vojna

Už dávno sa historici zhodli na tom, že počet prác o druhej svetovej vojne dosiahol obrovské množstvo. Napriek tomu je o tému stále veľký záujem – bádateľský i čitateľský. Len málo kníh však dokáže prísť s niečím novým. Problémom knihy Nicholasa Stargardta Německá válka to však nie je. Oxfordský historik priniesol nový, unikátny pohľad. Na vojnu sa pozerá očami obyčajných Nemcov – vojakov, ich manželiek, matiek, rodičov, detí. Pracuje s denníkmi, zápiskami i správami tajnej služby SS, ktorá sledovala nálady obyvateľov Tretej ríše. Táto kniha je pre záujemcov o druhú svetovú vojnu nevyhnutnosť.

Kniha Modernismus a fašismus je výsledkom dlhoročného výskumu oxfordského profesora Rogera Griffina. Ako on sám tvrdí, ide o jeho najvýznamnejšie dielo, ktoré však ostáva mnohými nepochopené. Je to predovšetkým preto, že ho písal ťažkým, akademickým štýlom, ktorý si vyžaduje čitateľove dôkladné sústredenie. Napriek tomu ju odporúčame každému, kto sa zaujíma o problematiky fašizmu.

Kniha Eichmann v Jeruzaleme od Hannah Arendtovej vyšla 53 rokov od jej prvého vydania konečne v slovenskom preklade. Opisuje súdny proces so smutne známym „manažérom“ holokaustu Adolfom Eichmannom. Kniha vyvolala kontroverzie už pri svojom vzniku a niektoré z jej záverov sú vďaka historickému bádaniu dnes už spresnené. Eichman bol  ambiciózny, neschopný a zakomplexovaný človek, v ktorom ľahko zvíťazilo zlo. Môžeme povedať, že Arendtovej knihu musíme čítať, aby sme poznali zlo ukryté v nás. Naša recenzia tu. 

Islam

Aktuálne udalosti na Blízkom východe a komplikované vzťahy západných krajín s moslimským svetom priniesli na knižný trh viacero zaujímavých publikácií. Čo je islam? Otázka, na ktorú sa snažia odpovedať historici, novinári či politici. Otázka, na ktorú často nevedia odpovedať ani samotní moslimovia. Ahmed Shahab z Harvardskej univerzity, ktorý sa vydania svojej knihy What is Islam? The Importance of Being Islamic už nedožil, ponúka prevratný, pre mnohých kontroverzný pohľad na islam. Pre pochopenie islamu ako konceptu jednej civilizácie je podľa A. Shahaba nutné poznať nielen dejiny, ale aj filozofiu, umenie, literatúru, architektúru, hudbu, jedlo či nápoje. Na vyše 600 stranách prináša nové, často prevratné odpovede na stále aktuálne otázky o druhom najväčšom náboženstve sveta. 

Do viery, kultúry, myslenia a tradícií moslimov sa snažil ponoriť aj popredný český arabista Miloš Mendel, autor mnohých kníh a štúdií venujúcich sa politickým aj kultúrnym dejinám islamského sveta. Vo svojej nedávnej monografii Muslimové a jejich svět : O víře, zvyklostech a smýšlení vyznavačů islámu demaskuje mnohé mýty a klišé, ktoré pretrvávajú v českej, ako aj v slovenskej spoločnosti. Jednoduchou formou približuje náboženské rituály a každodenný život moslimov, ktorý sa od toho nášho až tak neodlišuje. Kniha poslúži ako sprievodca každému, kto sa snaží porozumieť myšlienkovému svetu vyznávačov islamu.

Alois Musil bol jedným z najvýznamnejších českých orientalistov, ktorého meno je známe aj vo svete. Na prelome 19. a 20. storočia zasvätil svoj život výskumu Blízkeho východu a islamu. Dokonca sa stal spolunáčelníkom dvoch beduínskych kmeňov. O islame je aj jeho dosiaľ nepublikovaná monografia o najmladšom svetovom náboženstve – Ze světa islámu. Úvodné kapitoly, ktoré mapujú život Aloisa Musila, napísali Jaroslav Franc, Luboš Kropáček a Pavel Žďarský.

Aktuálne dejiny

Škótsky historik Nail Ferguson sa už v našom vianočnom výbere objavili. Tentoraz by sme vám odporučili jeho knihu – Velký rozklad. Cieľom útlej knihy je pochopiť príčiny úpadku spoločenských inštitúcií a zániku ekonomík. Ferguson sa pri skúmaní histórie snaží pochopiť dejinné súvislosti, aby ich mohol aplikovať na dnešný svet.

Konflikt v Rwande patrí medzi najstrašnejšie udalosti v novodobej histórii. Americký novinár Philip Gourevitch cestoval do Rwandy,  kde získal množstvo informácií z obidvoch strán krutého konfliktu. Jeho kniha Chceli by sme Vám oznámiť, že zajtra nás aj s rodinami pozabíjajú je tvrdá a krutá, ale práve preto by sme ju mali čítať, aby sme dokázali pochopiť, že zlo číha v dnešnom svete všade.

Beletria

Známym staroegyptským príbehom z obdobia Strednej ríše o Sinuhetovi sa voľne inšpiroval fínsky spisovateľ Mika Waltari. Dej svojho najslávnejšieho historického románu zasadil do obdobia Novej ríše, na koniec vlády 18. dynastie, ktoré vďaka radikálnej náboženskej reforme faraóna Achnatona a pokladom jeho nástupcu Tutanchamona patrí k tým najatraktívnejším z celých fascinujúcich dejín starovekého Egypta. Waltariho Egypťan Sinuhe, jeden z najslávnejších historických románov vôbec, vyšiel v novom slovenskom vydaní práve v týchto dňoch.

Pozorní čitatelia vedia, že Juraj Červenák patrí medzi najčastejšie recenzovaných autorov na Historyweb.sk. Väčšina členov redakcie sú jeho pravidelní čitatelia. Jeho najhorúcejšou novinkou je pokračovanie príbehu dvojice (v podstate trojice) hrdinov Stein a Barbarič, ktorí sa v knihe Diabol v zrkadle dostanú až do Viedne, kde je ohrozený život ich patróna, arcivojvodu Mateja Habsburského. Naša recenzia tu.

Americká autorka Elisabeth Gilbertová napísala dobrodružný román z konca 18. storočia – Podstata všetkých vecí. Alma Whittakerová je dcéra významného obchodníka s exotickými rastlinami vo Filadelfii. Zatiaľ čo študuje botaniku, zaľúbi sa do Ambrosa Pikea, zasnívaného umelca. Odlišné charaktery hľadajú na pozadí zámorských plavieb a veľkých objavov ľudstva niečo, čo spája ich odlišné svety – podstatu všetkých vecí.

Konvália je príbeh zakázanej lásky Rudolfa Dilonga, prominentného básnika Slovenského štátu a vedúceho predstaviteľa slovenskej katolíckej moderny, a židovského dievčaťa Valérie (Vali) Reiszovej z Malaciek. Ich osudy sa stretli počas jednej literárnej večere, zblížila ich spoločná láska k poézii, neodlučiteľne ich spojilo dieťa, takmer rozdelila vojna a  až na krátku prestávku navždy odlúčila Dilongova emigrácia. Ich vnučka Denisa Fulmeková citlivo vyrozprávala silný príbeh svojich starých rodičov v útlej, ale krásnej knižke.

Spracoval Branislav Kovár

Svojimi tipmi prispeli (v abecednom poradí): Jakub Drábik, Jozef Hyrja, Lucia Kovárová, Roman Mocpajchel a Oliver Zajac.

Inšpiráciu sme hľadali aj tu