Naša cesta sa začína tam, kde sa stretáva Európa s Orientom, kde dejiny nie sú čiernobiele, ale naopak hýria všetkými farbami a kde každá dolina má svoju vlastnú ságu. Balkán je miesto, kde sa aj čas musí občas zastaviť a nadýchnuť, pretože inak by sa to všetko zamotalo ako klbko vlny. Tak neváhajte a pripojte sa k nám na tejto neuveriteľnej jazde históriou Balkánu s novým podcastom Balcast.
Nie tak dávno patrila oblasť juhovýchodnej Európy medzi tie regióny, ktorých bolo plné spravodajstvo. A ešte o pár dekád skôr boli dokonca niektoré štáty Balkánu aj našim, t.j. československým dôležitým spojencom. Nehovoriac už o väzbách v oblasti vzdelávania a vedy, či umenia a kultúry. Historik Július Alberty vo svojich pamätiach spomínal na spievanie juhoslovanskej hymny na hudobnej výchove: „Podľa môjho vtedajšieho chápania sa spievajúci uchádzali o Božiu ochranu pre kráľa Petra, aby sa mohol modliť „zav náš rod“, ktorý je pod zástavou „naprej zastava slave na boj“ odhodlaný „za blago“ otčiny urobiť všetko, hoc by pritom musela prehovoriť i zbraň „naj puška govori.“ (Alberty, J. – Historik v prúde času. Spomienky Júliusa Albertyho, 2009)
Samozrejme, Balkán nie je zabudnutý, napríklad z hľadiska turizmu prežíva vlastne akúsi renesanciu a to najmä vo vzťahu k menej známym destináciam ako Čierna Hora, či Albánsko. No zámerom podcstu Balcast, ktorý vzniká v kooperácii medzi HistoryLab a naším kolegom Marošom Melichárkom z Katedry Histórie UPJŠ v Košiciach a najmä na slovo vzatým odborníkom na dejiny Balkánu, je ísť ďalej a pochopiť prečo má Bosna iba 18 km pobrežia, prečo je Terst taliansky, prečo je v Severné Macedónsko hviezdou balkánskych memečiek a kde začala grécko-turecká animozita, ktorú každý registruje, no nie úplne vie že keď v auguste 1999 zasiahlo Turecko katastrofálne zemetrasenie o sile 7, 4 stupňa richterovej stupnice (epicentrum sa nachádzalo pri meste Izmit) grécke záchranné tímy spontánne vyrazili na pomoc inak znepriatelenému Turecku. Po 40 rokoch dokonca došlo k stretnutiu ministrov zahraničných vecí oboch krajín – Yorgosa Papandrea a Ismaila Cema.
Plánovaná prvá séria podcastu bude pozostávať z 9 epizód venovaných jednotlivým krajinám, resp. dvojiciam krajín Balkánu. Aktuálne je už zverejená pilotná epizóda a tiež diel venovaný Bosne a Hercegovine – môžete ich nájsť na podcastových platformách HistoryLab_podcast, resp. na youtube kanále Balcast (a tiež v závere tohto článku).
Aký každý jeden projekt, aj Balcast si vyžaduje nielen množstvo času a energie, ale aj finančnú podporu. Ak by ste sa rozhodli novovznikajúci podcast podporiť, môžete tak urobiť v rámci zbierky na portáli Donio: https://donio.sk/podporte-balcast
Je absolventom doktorandského štúdia v odbore všeobecné dejiny na Katedre novovekých a najnovších všeobecných dejín Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej Univerzity v Prešove. Zaoberá sa európskymi dejinami 19. a 20. storočia a problematikou nacionalizmu na Balkáne so zreteľom na Juhosláviu (1918 – 1991), Srbsko a Kosovo. Je autorom mnohých odborných štúdií, recenzií i popularizačných článkov. Zúčastnil sa viacerých prestížnych zahraničných konferencií a je členom International Napoleonic Society (INS) a Royal Historical Society. Momentálne pôsobí na Katedre histórie FF UPJŠ v Košiciach. Pre viac informácií pozri jeho profil na academia.edu alebo researchgate.net.