Kniha je stále najlepším vianočným darom. Tentoraz sme do nášho každoročného výberu zaradili aj knihy z našej produkcie…
Naše knihy
Tridsať autorov a šesťdesiat textov bude obsahovať kniha História pre zaneprázdnených. Branislav Kovár a Jakub Drábik zaradili do knihy tie najčítanejšie články z HistoryWeb.sk Autori texty výrazne upravili, aktualizovali, prípadne rozšírili. Naša kniha je pre každého – aj pre nášho pravidelného fanúšika, aj pre nového čitateľa. V čase vydania tohto článku môžete vydanie knihy ešte stále podporiť na StartLabe. Ďakujeme!
Jakub Drábik je naším aktívnym redaktorom a zároveň výborným historikom. Tento rok mu vyšla kniha, ktorú je hlavne v dnešnej dobe potrebné čítať. Publikácia Fašizmus objasňuje, čo táto zlá ideológia v skutočnosti predstavuje, ako ju definovať, koho možno za fašistu označiť, ako sa fašizmus navonok prejavuje i čo z toho všetkého vyplýva. Jakub na príklade štyroch európskych krajín (Taliansko, Nemecko, Veľká Británia a Československo) objasňuje motivácie a ideológiu fašistov, a vysvetľuje, ako je možné, že milióny ľudí vábeniu fašizmu podľahli, a žili, poslúchali, pracovali, obetovali sa, bojovali a umierali v službách jednej z najzhubnejších ideológií ľudských dejín.
Dvaja členovia redakcie HistoryWeb.sk si založili vlastné vydavateľstvo – HADART Publishing. Ich prvou vydanou knihou sú rozhovory so známym historikom Ivanom Kamencom, ktorému kládol otázky jeho kolega z Historického ústavu SAV – Miroslav Michela. Keďže Kamenec nerozpráva len o sebe, ale opisuje aj dobu, v ktorej žije a tvorí, 
kniha sa stala jedinečným dokumentom mapujúcim druhú polovicu 20. storočia slovenských dejín.
Šéfredaktor HistoryWeb.sk Branislav Kovár je (s Matejom Ruttkayom) spoluzostavovateľom nového zborníka – Kolaps očami archeológie. Viacerí slovenskí a českí archeológovia sa v ňom zaoberali zánikom alebo kolapsom pravekých a starovekých spoločností a kultúr.
Pravek a starovek
Priaznivci histórie a archeológovia vytvorili zaujímavú knihu o zatiaľ menej známej slovenskej pravekej lokalite v Tvrdošovciach. Výskum v obci od roku 2015 realizuje Archeologické múzeum SNM pod vedením archeológov Igora Bazovského a Radoslava Čambala. Výskum by sa nezaobišiel bez dôležitej a oduševnenej pomoci miestneho rodáka Igora Furugláša. K tímu sa pridal i numizmatik Marek Budaj. Vznikla tak veľmi zaujímavá kniha Skryté poklady o archeologickom výskume a o nálezoch z obce Tvrdošovce .
Asi najlepšou archeologicko-historickou knihou sa tento rok stane 1177 př. Kr. : Zhroucení civilizace. Americký archeológ Eric Cline v knihe opisuje kolaps možno prvej globálnej spoločnosti na konci doby bronzovej na Blízkom východe. Čo spôsobilo zánik alebo oslabenie veľkých civilizácií, ako boli Egypt alebo Chetitská ríša? Bolo naozaj príčinou ťaženie tzv. morských národov?
Náš autor Michal Habaj spolu s ďalšími slovenskými archeológmi a historikmi napísal knihu o gréckych dejinách – Od Tróje po Termopyly. Ako každý vie z hodín dejepisu, pre históriu nášho kontinentu bol „príspevok“ starých Grékov viac ako dôležitý. Kniha mapuje práve slávne obdobia gréckych dejín, keď boli položené základy európskej civilizácie.
Starovekým Grékom neraz pripisujeme úspechy, ktoré však patria mezopotámskym kultúram. Ak o tom pochybujete, možno vás presvedčí nová kniha významnej britskej asýriologičky Eleanor Robsonovej (Ancient Knowledge Networks), z ktorej môžete získať ucelený pohľad na politickú, spoločenskú a ekonomickú realitu vedeckého bádania a intelektuálneho života v starovekej Asýrii a Babylónii. Ide o oblasť, ktorá v našich končinách zďaleka nedostala zaslúžený priestor. To najlepšie na tejto knihe je, že si ju môžete zadarmo a legálne stiahnuť tu.
Stredovek
Katari vstúpili do povedomia vďaka ezoterike a románom Dana Browna. Verejnosť ich pozná aj ako „kacírov“, proti ktorým katolícka cirkev v spolupráci so svetskou mocou smerovala svoju inkvizíciu. Ako vás presvedčí nová kniha Pokřtěni ohněm Davida Zbírala, jedného z najvýznamnejších svetových odborníkov na Katarov, toto náboženské hnutie zďaleka nie je len o inkvizícii. Ak vás zaujíma vecný pohľad na to, ako vznikla pravdepodobne najvýznamnejšia stredoveká odnož kresťanstva, akým spôsobom sa vyhranila voči súdobej cirkvi, a ako si vytvorila alternatívnu štruktúru a výklad Biblie, táto kniha je práve pre vás.
Francúzska profesorka Colette Beauneová sa vo svojej vedeckej práci venuje životu a mýtu Jany z Arku. O francúzskej stredovekej hrdinke napísala už viacero kníh. Tentoraz však na to išla inak a nenapísala klasický nový životopis Panny Orleánskej. Priniesla nový pohľad, ktorý vykreslil Janu s ohľadom na dobové modely, ktorými sa riadila. Autorka ukazuje, že Jana nebola chudobným a hlúpym dievčaťom, ktoré bolo bábkou v rukách mocných. Naopak, mala svoj vlastný názor a bola silnou a mladou ženou, ktorá samu seba považovala za veštkyňu, pevne stála za svojím názorom a bola preň ochotná aj zomrieť.
Michel Pastoureau je známy francúzsky medievista, ktorého knihy sme už na HistoryWeb.sk recenzovali. Najnovšia autorova kniha Dějiny symbolů v kuluře středověkého Západu prináša sedemnásť zaujímavých a podnetných štúdií o stredoveku. Dozviete sa o symbolike rastlín, zvierat, farieb, ale aj o význame šachu. Pastoureau nám v knihe zároveň ukazuje, že stredovek ešte „neskončil“ a mnoho vecí, ktoré dnes vnímame ako normálnu súčasť nášho života, má pôvod v období, ktoré mnohí nesprávne nazývajú temným.
Novovek
Kniha Bitva u Lützenu 16. 11. 1632 od známeho českého historika Radka Fukalu o výsledku nerozhodnej, ale nielen vďaka hrdinskej a zároveň hlúpej smrti švédskeho kráľa Gustáva II. Adolfa kľúčovej bitke celej tridsaťročnej vojny je v poradí už štvrtou knihou malej, ale obsahovo a graficky veľmi výdatnej edície Útrapy a hrůzy třicetileté války.
Tento rok vyšlo už druhé vydanie knihy historika Miroslava Eliáša Zabudnutí hrdinovia protitureckých bojov, ktoré prinavracia do našej histórie veľké množstvo pozoruhodných a pohnutých osudov a príbehov z obdobia protitureckých bojov na našom území v 16. a 17. storočí. Oproti prvému vydaniu je aktuálne vydanie vo väčšom formáte, zároveň je prepracované, rozšírené a obohatené nielen o nové mená a udalosti, ale aj o obrazový materiál a mapy.
Zámorské objavy navždy zmenili krajiny najmä západnej Európy a kedysi z bezvýznamného „ázijského polostrova“ spravili centrum svetovej ekonomiky a moci. Český novinár a geograf Milan Holeček sa rozhodol populárnou formou sprístupniť problematiku širokému spektru čitateľov. Vo svojej bohato ilustrovanej knihe Hrdinové zámořských objevů približuje pozadie jednotlivých objaviteľských expedícií.
Prvá polovica 20. storočia
Iloncsi – Z vojnového denníka grófky Ilony Andrássyovej je unikátny pohľad aristokratky, citlivej a vzdelanej ženy, na udalosti prvej svetovej vojny. Denník obsahuje opisy každodenného života, postrehy o spoločensko-politickom dianí, rodinné vzťahy, detailné opisy práce zdravotnej sestry v zázemí i na fronte, a v neposlednom rade je celá kniha vyznaním lásky vášnivo milujúcej ženy svojmu manželovi, ktorý tragicky padol na bojisku veľkej vojny.
Na pulty kníhkupectiev sa tento rok dostalo niekoľko dôležitých prác o dejinách fašizmu a ľudáckej slovenskej republiky. Miloslav Szabó sa vo svojej knihe Klerofašisti odhodlal „pichnúť do osieho hniezda“ a posvietil si na motívy, ktoré viedli mnohých slovenských kresťanských duchovných k tomu, že podľahli vábeniu radikálnej politiky a v nacizme hľadali záštitu pre národ a cirkev.
Vzhľadom na silnejúce hlasy, ktoré sa snažia očistiť zločineckú vojnovú Slovenskú republiku, je dobré, že sú aj širšiemu okruhu čitateľov sprístupňované autentické pramene. Anton Hruboň ich pripravil vo svojej knihe Ľudácka čítanka, pričom k nim napísal naslovovzaté komentáre. Jeho kniha je výpoveďou o mentalite politickej kultúry, ktorá po roku 1945 prežila svoju klinickú smrť a v slovenskej spoločnosti škodí aj dnes.
Americký historik Eagle Glassheim sa venuje téme, ktorá je hlavne v Česku známou, no stále rozporuplnou záležitosťou. Vo svojej knihe Očista československého pohraničí sa venuje odsunu nemeckého obyvateľstva z oblastí Sudet, a to v kontexte identít. Nemci sa tu dlho miešali s českým obyvateľstvom a vytvorili tak jedinečnú kultúru. Glassheim sa zameriava na územie po odsune Nemcov, na dôvody a hlavne na následky tejto historickej traumy – od priemyselných a poľnohospodárskych problémov regiónu, administratívnej a bezpečnostnej politiky, až po ekologické následky prerušenej kontinuity regionálneho vývoja.
Šiesta publikácia Židé, nebo Němci v edícii Židé – Dějiny – Paměť sa venuje životu židovskej menšiny v Československu. Ide o súbor štúdií šiestich autorov prevažne zo zahraničných univerzít, doplnený o edíciu štyridsiatich dobových dokumentov. Československo ako jedna z mála krajín Európy v medzivojnovom období rozoznávala aj židovská menšinu. Aktuálna kniha sa venuje nemecky hovoriacim Židom.
Druhá polovica 20. storočia
Depeše Michaela Herra sú jednou z najlepších vojnových kníh vôbec. Je to mix humoru, šialenstva, drog, rasizmu a neuveriteľnej brutality a ľahostajnosti. Herr všetko zachytil výnimočnou schopnosťou kombinovať precíznosť a súcit. Ak niekto niekedy mal pozitívny alebo romantizujúci pohľad na vojnu, táto kniha je pre neho. Herr ho čitateľovi vezme, roztrhá, zlikviduje, a ešte mu dá zahanbujúcu facku za to, že nad niečím takým vôbec niekedy uvažoval.
V roku 2018 vyšla zaujímavá kniha Maritna Weina – Slovanský Jeruzalém : Jak Češi založili Izrael. Česko aj Slovensko sa v súčasnosti považujú za blízkeho spojenca Izraela. Politické reprezentácie oboch krajín radi odkazujú na akési „historické priateľstvo“ oboch národov. Wein skúma, do akej miery je toto spojenie založené na faktoch a do akej miery ide len o mýtus. Československo síce poskytlo štátu Izrael cenné dodávky zbraní, munície a lietadiel a cvičilo izraelských vojakov na svojom území, keď to mladý štát najviac potreboval, bola to však len krátka epizóda nášho spojenectva.
Neobyčajný príbeh prvej dámy Spojených štátov amerických Michelle Obamovej (Môj príbeh), nám okrem pohľadu do súkromia hlavnej protagonistky, prináša aj autentický obraz Ameriky od čias narodenia Michelle Robinsonovej až po jej ukončenie pôsobenia v Bielom dome spolu s manželom, bývalým prezidentom USA Baracom Obamom. Vďaka jej nesmiernej odvahe a úprimnosti sa dozviete množstvo informácií o politike, o spoločenskom dianí a o významných momentoch z dejín USA 20. storočia.
Nórska spisovateľka a novinárka Åsne Seierstadová si pre svoju reportážnu tvorbu vyberá náročné a kontroverzné témy. Ak k tomu pridáme schopnosť pútavo a zaujímavo písať, vznikne kniha, ktorú neodložíte, kým ju nedočítate. Podobnú skúsenosť budete mať aj s jej reportážnou knihou Kníhkupec z Kábulu, ktorá je okrem svojej kvality aj prospešná. Ide v podstate o taký „malý historický stret civilizácií“. Na pochopenie iných kultúr možno nepotrebujeme dielo o veľkom strete civilizácií Samuela Huntingtona, ale zmysel majú skôr podobné menšie knihy a „menšie“ príbehy.
Naprieč dejinami
Dnes vychádza množstvo kníh, ktoré sľubujú, že efektívne odpovedia na otázky, čo sa deje vo svete a a prečo sa to tak deje. Pri hľadaní správnych odpovedí často pracujú s dejinami. Tento rok sa na slovenskom knižnom trhu objavili hneď dva zaujímavé tituly z tejto kategórie.
Jared Diamond napísal knihu Otrasy : Ako národy riešia svoje krízy, v ktorej porovnáva, ako sa šiestim krajinám podarilo prekonať historické krízy. Za príklady si vybral vznik moderného Japonska, úspešnú obranu Fínska proti útoku ZSSR, Pinochetovu diktatúru v Chile, Suhartovu vládu v Indonézii, transformáciu Austrálie z kolónie na suverénny štát a premenu Nemecka po druhej svetovej vojne. Svoje zistenia aplikuje na dnešné Spojené štáty, o ktorých si myslí, že sa aktuálne nachádzajú v kríze. Problémy štátov prirovnáva k osobným krízam.
Steve Pinker je profesorom psychológie na Hardvardovej univerzite, jeho doménou sú hlavne kognitívne vedy, ale v jeho knihe Buď svetlo : Obhajoba rozumu, vedy, humanizmu a pokroku nájdete aj mnoho informácií z dejín. Pinker v nej útočí na dnešnú intelektuálnu skepsu, kultúrny pesimizmus a celkovo negatívnu náladu v spoločnosti. Na historických príkladoch a dnešných štatistických údajov sa snaží ukázať, že na skepticizmus nemáme právo. Autorovou inšpiráciou je najmä obdobie osvietenstva, ktoré položilo základy dnešného úspechu.
Historické romány
Je všeobecne známym faktom, že trójska vojna vypukla pre ženu. Bojovali v nej tí najväčší grécki hrdinovia, ale mesto nakoniec padlo len vďaka ľsti. S novým pohľadom na túto legendárnu udalosť teraz prichádza oceňovaná britská historička a spisovateľka Pat Barkerová, ktorá slávny Homérov hrdinský epos vo svojom románe A dívky mlčely rozpráva z pohľadu žien.
Na HistoryWeb.sk sme už recenzovali úspešný román Madeline Millerovej Kirké. Teraz prichádza na slovenský knižný trh jej nová kniha – Spev o Achilovi. Autorka v nej prerozprávala známe príbehy z gréckej mytológie, ktoré vhodne doplnila svojou vlastnou poetikou. Kniha získala viaceré prestížne ocenenia.
Náš obľúbený autor v redakcii HistoryWeb.sk Juraj Červenák vydal tento rok dva romány – Les prízrakov a Hradba západu. Les prízrakov je zábavný historický thriller s detektívnou zápletkou. Patrí do série historických detektívok Stein a Barbarič, napriek tomu sa dá čítať aj samostatne. Použité historické reálie sú presné a dobre opisujú život na začiatku 17. storočia.
Hradba západu patrí do Červenákovej série Dobrodružstvá kapitána Báthoryho a rozpráva o dobytí pevnosti v Nových Zámkoch osmanskými vojskami. Pre jej čítanie potrebujete poznať aspoň predchádzajúci diel série.
Čo očakávame
Na konci roka 2019 alebo v novom roku 2020 očakáva redakcia viaceré ďalšie zaujímavé knihy. Chystá sa napríklad české vydanie knihy Zlatý nosorožec od popredného odborníka na dejiny Afriky Françoisa Xaviera Fauvellea-Aymara. V knihe bude autor mapovať dejiny čierneho kontinentu v stredoveku.
V roku 2020 by mala v slovenskom preklade vyjsť najlepšia kniha Jareda Diamonda – Osudy ľudských spoločností. Strelné zbrane, choroboplodné zárodky a oceľ v histórii. Rovnako očakávame knihu britského konzervatívneho historika Nialla Fergusona – Věž a náměstí.
Britský historik Tom Holland napísal novú knihu Dominion : How the Christian Revolution Remade the World. Keďže jeho knihy vychádzajú aj v českom preklade, redakcia dúfa, že sa dočkajú aj naši čitatelia.
Svojimi tipmi prispeli: Jakub Drábik, Jozef Hyrja, Branislav Kovár, Lucia Kovárová, Roman Mocpajchel a Evina Stein.
V texte sme použili aj materiály vydavateľstiev. Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.
Text o našich knihách napísal Branislav Kovár.