Bol Hitler schopný lásky? O Eve Braunovej, Hitlerovej manželke, sa toho napísalo veľa. Tá však nebola jedinou ženou v jeho živote. Führera v 30. rokoch výrazne ovplyvnila tajuplná Unity Valkyrie Mitfordová. O tejto Angličanke sa povrávalo, že je jeho snúbenica.

Stranícky odznak NSDAP
Stranícky odznak NSDAP

Dňa 3. septembra 1939 sedela Unity Mitfordová, vtedy 25-ročná kráska s blonďavými vlasmi, osamote vo svojom byte v Mníchove. O jedenástej  hodine začula v rádiu oznam: nacistická vláda neodpovedala na britské ultimátum a Spojené kráľovstvo sa preto s Nemeckom nachádza vo vojnovom stave. Jej najväčšia nočná mora sa práve stala skutočnosťou. Obliekla sa a odišla za mníchovským gauleiterom (miestnym vodcom NSDAP) Adolfom Wagnerom. Dala mu svoj pozlátený nacistický stranícky odznak a fotografiu Hitlera, ktorú jej Führer osobne dal. Wagnerovi povedala, že toto sú dve veci, ktoré sú jej najvzácnejšie. Musel jej sľúbiť, že v prípade, keby sa jej čokoľvek stalo, dohliadne na to, aby s nimi bola pochovaná. Keď od neho tento sľub dostala, namierila si to do mníchovskej Anglickej záhrady (Englischer Garten), veľkého parku tiahnuceho sa od centra mesta na sever. V ňom po krátkej prechádzke vybrala z kabelky nádhernú pištoľ s perleťovou rukoväťou. Bol to dar od jej milovaného, obdivovaného a velebeného Vodcu nemeckého národa Adolfa Hitlera. Toho, ktorého do poslednej chvíle (a v podstate úspešne) presviedčala, že Británia Nemecku vojnu nikdy nevyhlási. Mýlila sa. Jej dve milované krajiny boli vo vojne. Pištoľ vzala do pravej ruky, hlaveň si priložila k spánku a vystrelila.

Neuveriteľný príbeh sestier Mitfordových

Unity Valkyrie Mitfordová sa narodila 8. augusta 1914. Bola piatym zo siedmich detí Davida Freemana-Mitforda, druhého baróna z Redesdale. Otec ju chcel pomenovať Unity po svojej obľúbenej herečke. Dedko, veľký fanúšik Wagnerovych opier a Wagnerov osobný priateľ, však trval na Valkyrii. Kompromisom boli obe mená. Tu však obskúrnosti nekončia. Malá Valkýra sa síce narodila v Londýne, barón ju však so svojou manželkou Sydney počali v kanadskej provincii Ontario v meste nazvanom Swastika. Unity tak svojím spôsobom mala osud predurčený.

Unity Valkyrie Mitford
Unity Valkyrie Mitford

Život vo veľkej rodine bol pre Unity náročný. Jej sestry sa jej zdali krajšie, chytrejšie a priebojnejšie. Musela si nájsť spôsob, ako sa presadiť. Najstaršia zo sestier, Nancy (1904 – 1973), sa preslávila ako spisovateľka románov a autorka historických životopisov. Za svoju tvorbu dokonca získala Rad britského impéria, vysoké britské vyznamenanie. Druhá zo sestier, Pamela (1907 – 1994), si uznanie vydobyla ako expertka na hydinu. Tretia zo sestier, Diana (1910 – 2003), sa „preslávila“ ako fašistka a manželka Oswalda Mosleyho, vodcu Britskej únie fašistov. Mladšia Jessica (1917 – 1996) bola zanietená komunistka, novinárka a aktivistka v oblasti ľudských práv. Najmladšia Deborah (1920 – 2014) sa stala členkou najprominentnejšej časti britskej smotánky, do dejín vstúpila ako vojvodkyňa z Devonshire. Siedmym súrodencom bol jediný chlapec, Thomas. Zomrel v roku 1945 ako britský vojak slúžiaci na Barme.

Šesť dcér baróna z Redesdale bolo skutočne výnimočných. Do histórie vstúpili ako „fašistka Diana, komunistka Jessica, nacistka Unity, spisovateľka Nancy, vojvodkyňa Deborah a Pamela, znalkyňa hydiny“. Historička Mary Lowellová vo svojej knihe uvádza, že sám barón si to nedokázal vysvetliť a podľa dobového svedectva mal v jednej chvíli povedať: „Ja som normálny, moja žena je normálna, ale naše dcéry sú jedna bláznivejšia ako druhá. Nechápem to“ (Lovell 2003).

V takomto prostredí chcela Unity niečím vyniknúť. To, že bola zo sestier najvyššia (mala 180 cm), jej však nestačilo. Musela šokovať. Postupne sa stala nekontrolovateľnou. V roku 1929 sa to rodičia pokúsili riešiť tým, že ju zapísali do internátnej školy s tvrdými pravidlami. Po pár dňoch ju však vyhodili. Barón Redesdale ju preto zapísal do inej. A vyhodili ju znova. Potom to rodičia vzdali. Ako domácich miláčikov mala potkana Ratulara a hada Enida. Oboch rada nosila na bály, kde spôsobovala rodičom nemalú hanbu. Medzi jej najobľúbenejšie činnosti patrilo sledovanie boxu a wrestlingu. Ani to však nestačilo. Musela vyniknúť ešte viac.

Tri sestry - Unity, Diana a Nancy
Tri sestry – Unity, Diana a Nancy

Šanca prišla v roku 1932. Jej sestra Diana sa totiž vtedy rozhodla opustiť manžela (Bryana Waltera Guinessa, dediča obrovského pivného impéria), aby sa mohla stať milenkou Oswalda Mosleyho na plný úväzok. Keď sa to dozvedel ich otec, ktorý fašistami opovrhoval, všetkým členom rodiny zakázal stýkať sa s Dianou a s Mosleym. Unity vedela, čo má robiť. Okamžite šla za Mosleym, vstúpila do Britskej únie fašistov a všade začala nosiť čiernu uniformu strany. V tomto období bývala Unity v izbe so svojou sestrou Jessicou – zapálenou komunistkou. Stredom izby nakreslili čiaru, za ktorú tá druhá nesmela. Nad Jessicinou posteľou visel veľký obraz Lenina, kosák a kladivo. Nad posteľou Unity zas hákový kríž a obrovský plagát Hitlera. Neboli to však len hry a revolta teenagerov. Obe sestry to mysleli vážne.

Od obdivu k uctievaniu

Mosley bol členstvom Unity nadšený. V uniforme chodila ostentatívne oblečená úplne všade, často sa ukazovala na komunistických zhromaždeniach, kde kričala na rečníkov antikomunistické heslá a heilovala. Keď mali britskí fašisti vyslať na každoročné veľké nacistické zhromaždenie do Norimbergu svoju výpravu, Unity ani Diana nesmeli chýbať. 1. septembra 1933 tak Unity prvýkrát videla Hitlera na živo. Neskôr túto udalosť opísala: „Len čo som ho zbadala, vedela som, že neexistuje nikto, s kým by som sa radšej stretla“ (Daily Express 1938). Hitlera obdivovala dlho. Po tomto zážitku ho začala uctievať. V máji 1934 sa preto presťahovala do Mníchova a začala sa učiť nemecky.

Adolf Hitler vychádza z reštaurácie Osteria Bavaria
Adolf Hitler vychádza z reštaurácie Osteria Bavaria

Jej pobyt v Mníchove pozostával okrem štúdia nemčiny a prechádzok po meste len z jednej jedinej činnosti: vysedávania v reštaurácii Osteria Bavaria, o ktorej vedela, že je Hitlerova obľúbená. Jedna z neobyčajných Hitlerových vlastností – a zároveň jeden z dôvodov, prečo bol taký obľúbený – bola, že bol prístupný verejnosti. Jeho denný program sa dal odhadnúť a chodil na rovnaké miesta a do rovnakých podnikov ako „radoví smrteľníci“. S bežnými Nemcami sa často i stretával, diskutoval, či si s nimi dal koláč alebo buchtu. Bolo preto len otázkou času, kedy sa v Osteria Bavaria stretnú. Unity tam hodiny len tak sedela a čakala, kedy sa objaví čierny mercedes s Führerom. Spočiatku si ju Hitler nevšímal, ona však vytrvala. A dočkala sa. 2. február 1935 bol podľa toho, čo písala mame v liste „najúžasnejší a najšťastnejší deň v mojom živote“ (Steinhaus 2011). Hitler totiž rozkázal čašníkovi, aby ju oslovil a pozval k jeho stolu. Bavili sa o Anglicku, o Cavalcade – Hitlerovom obľúbenom filme, o hudobnom festivale v Bayreuthe, úspechoch programu na výstavbu diaľnic a tiež o tom, že je nevyhnutné Židom zabrániť, aby poštvali ich dve nordické rasy znova proti sebe. Hitler si ju okamžite zamiloval.

Unity si každé ich stretnutie podrobne zapísala do denníka. Z jej záznamov je jasné, že ním bola absolútne posadnutá. V najbližších piatich rokoch sa stretli celkom 140-krát. Hitler začal veriť, že mu ju zoslala prozreteľnosť. Niesla meno nordickej bohyne, ktorá na bojovom poli vyberala duše mŕtvych bojovníkov hodných vstupu do Valhally – Valkýry, počali ju v meste menom Swastika, výzorom stopercentne spĺňala jeho predstavu o árijskej žene, obdivne hltala každé jeho slovo, nenávidela Židov, ubezpečovala ho, že Británia nikdy Nemecku vojnu nevyhlási, mala rodinné prepojenie na jeho idol, skladateľa Richarda Wagnera (jej dedko bol jeho dobrý priateľ), i na Churchilla (jej matka bola sesternica Clementine, Churchillovej manželky). To bolo príliš veľa náhod pre človeka, ktorý veril v osud a prozreteľnosť.

Eva Braunová na Unity žiarlila
Eva Braunová na Unity žiarlila

Unity si s Hitlerom postupne vybudovala vzťah, aký v Ríši nemal nikto. Dostávala pozvánky na všetky významnejšie stranícke zhromaždenia i štátne udalosti a Hitler ju často pozýval k sebe, kde mohli osamote diskutovať dlho do noci. Opísal ju ako „dokonalý príklad árijskej ženy“. Čiastočne to robil aj preto, aby na ňu žiarlila Eva Braunová. Fungovalo to. Braunová si do denníka písala: „Je známa ako Valkýra a aj tak vyzerá, vrátane jej nôh. A ja, milenka najväčšieho muža Nemecka a celého sveta, ja tu sedím a čakám a slnko sa mi cez okno smeje“ (Lowell 2003). Podľa historikov je však málo pravdepodobné, že bol vzťah Hitlera a Unity intímny – i keď v roku 2002 uverejnil investigatívny novinár Martin Bright článok, v ktorom tvrdil, že Unity svoj pokus o samovraždu len hrala a v roku 2007 ďalší článok, v ktorom dokonca tvrdil, že je možné, že mala s Hitlerom dieťa. To však popierajú všetky lekárske záznamy (je ich niekoľko, od niekoľkých lekárov a z rôznych období).

Heil Hitler! Vaša Bobo

Unity (vľavo) a Diana sa v Nemecku cítili dobre
Unity (vľavo) a Diana sa v Nemecku cítili dobre

Podľa dobových svedectiev bola Unity Führerovi úplne oddaná. Listy domov podpisovala „Heil Hitler. Vaša Bobo“ (Bobo ju volali sestry). O Hitlerovi písala ako o svojom milovanom a úžasnom – „sedieť vedľa neho bolo ako sedieť vedľa slnka“. V inom liste písala nadšene, že podľa jej milovaného by „s nemeckou armádou a anglickým námorníctvom mohol ovládnuť celý svet. Nie je to fantastické? Ach, keby sa to len stalo… S láskou a Heil Hitler!“ (Lowell 2003). Unity navštívila i festival nacistickej mládeže v Hesselbergu a predniesla nenávistný a tvrdo antisemitský prejav. Ten bol neskôr publikovaný v známom antisemitskom nacistickom plátku Der Stürmer. V Británii vyvolal zdesenie, Hitler jej ale na znak vďaky daroval stranícky odznak s hákovým krížom vyrytým v zlate. Na olympijských hrách v Berlíne v roku 1936 mala svoju vlastnú VIP lóžu, na festival v Bayreuthe ju doviezli v straníckom mercedese.

Keď Hitler v roku 1938 oznámil Anschluss Rakúska, objavila sa s ním na balkóne vo Viedni. O pár dní nato ju zatkla polícia v Prahe za distribuovanie nacistických propagandistických letáčikov. Podľa britskej tajnej služby bola „jej činnosť veľmi blízko k vlastizrade“. V roku 1938 jej Hitler dal na výber zo štyroch luxusných bytov v Mníchove. Mala si vybrať, ktorý jej daruje. Vybrala si byt židovskej rodiny, do ktorého prišla plánovať dekorácie a nový nábytok, keď v nej rodina ešte stále bývala. Kým si Unity robila plány, matka s deťmi, vedomí si toho, čo ich čaká, plakali v kuchyni. Unity to ale neprekážalo a smiala sa im.

Adolf Hitler s Unity
Adolf Hitler s Unity

O tom, že na Hitlera mala enormný vplyv, svedčia i pamäte „Hitlerovho architekta“ Alberta Speera. Ten si spomínal, že „nikto nesmel v prítomnosti Hitlera zmieniť politiku. To bolo pravidlo. Jedinou výnimkou bola lady [sic!] Mitford, ktorá i v čase najväčšieho medzinárodného napätia neustále presvedčovala Hitlera, aby sa dohodol s jej krajinou“ (Speer 2010). Plány na britsko-nemeckú alianciu dokonca zašli tak ďaleko, že Unity pripravila pre Hitlera zoznam jeho „priateľov a nepriateľov“ v Británii. Hitlera na istý čas dokázala presvedčiť, že Briti Nemecku vojnu nevyhlásia. Opak však bol pravdou a v roku 1939 to začalo i Hitlerovi byť čím ďalej jasnejšie.

V auguste 1939 navštívila Unity s Dianou každoročný festival v Bayreuthe. Unity sa extrémne tešila na stretnutie s Hitlerom – ten však bol v pochmúrnej nálade. Obom oznámil, že vojna medzi Britániou a Nemeckom je neodvratná a začne sa o niekoľko týždňov. Vyzval ich tiež, aby opustili Nemecko a vrátili sa domov. Unity to zlomilo srdce. Rozhodla sa ostať. 1. septembra napadlo nacistické Nemecko Poľsko. 3. septembra 1939 si zronená Unity pri snahe spáchať samovraždu strelila do hlavy. Ani to nedokázala urobiť poriadne.

Trpký koniec

Unity späť v Británii
Unity späť v Británii

Výstrel prežila a bola hospitalizovaná v nemocnici v Mníchove. Navštívil ju aj Hitler. Zaplatil všetky účty a zabezpečil, aby sa mohla vrátiť domov. Lekári však nedokázali vybrať guľku z hlavy. Bolo to príliš riskantné. V decembri 1939 previezli Unity do švajčiarskeho Bernu, kde si po ňu prišla jej matka a sestra Deborah. Našli ju ale v katastrofálnom stave. Schudla 12 kíl, bola neumytá a strapatá. To ale nebolo najhoršie. Guľka jej vážne poškodila mozog. Jej sestra si na udalosti v roku 2002 spomínala: „Nedokázala chodiť, rozprávala s problémami a bola to iná osoba – ako niekto, kto mal porážku. Šokujúci nebol len jej výzor, bola cudzí človek, niekto, koho sme nepoznali. Do Británie sme ju priviezli v ambulančnom vozni … každý otras pre ňu znamenal agóniu.“

Po návrate do Británie v januári 1940 Unity tvrdila, že si nič nepamätá. Pred novinármi povedala: „…som rada, že som v Anglicku, i keď nie som na vašej strane“ (Prynce-Jones 1977). Britská tajná služba ju pozorne sledovala. Nevyhodnotili ju však ako nebezpečenstvo. Bola infantilná a bežné denné úkony nedokázala vykonávať bez pomoci. To, že sa vojna skončila, si možno ani neuvedomila. Ak vôbec vedela, že nejaká vojna bola. V máji 1948 sa jej stav znenazdajky vážne zhoršil. Bola prenesená do nemocnice, lekári však stále považovali vybratie guľky z hlavy za príliš nebezpečné a neurobili nič. 28. mája 1948 Unity zomrela na zápal mozgových blán spôsobený opuchom na mozgu v okolí guľky.

Dokument BBC Channel 4 Hitler´s British Girl:  https://www.youtube.com/watch?v=Z9kBH47Ohlg

Pramene:

  • Daily Express (londýnsky), 21. marec 1938, s. 6

Použitá literatúra:

Internetové odkazy:

Obrazová príloha: wikipedia.org, Bundesarchiv

jakub drabik mudr jpg paedr - Angličanka, ktorá poplietla hlavu Hitlerovi

Vyštudoval históriu a v roku 2014 získal na Ústave svetových dejín Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe titul Ph.D. Vo svojom výskume sa zaoberá komparatívnym štúdiom fašizmu (predovšetkým britského a českého fašizmu) a vybranými otázkami československých dejín. Absolvoval študijné a výskumné pobyty na Oxford Brookes University (2012/2013), Uniwersytet Wrocławski (2014), Central European University (2017/2018), Universität Wien (2021) a ďalších inštitúciách. Momentálne pracuje v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a na Masarykovej univerzite v Brne. Je autorom monografií Mýtus o znovuzrození (2014), Fašista (2017) a Fašizmus (2019). Je členom International Association for Comparative Fascist Studies (ComFas) a Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV.