Bolo presne 11 hodín piatok 13. novembra 1942. Veliteľ japonskej ponorky I-26, komandér Jokota Minoru, už nejaký čas sledoval periskopom päť amerických krížnikov a torpédoborcov. Niektoré boli vážne poškodené a po krvavej nočnej bitke pri Guadalcanale sa snažili dostať do bezpečia. Minoru dal rozkaz na vypustenie dvoch torpéd a jedno z nich o minútu neskôr trafilo krížnik USS Juneau. Po obrovskej explózii zmizla loď za 20 sekúnd pod hladinou aj s väčšinou posádky. Jej vrak našli až na jar tohto roka pri poslednej veľkej expedícii Paula Allena.
USS Juneau patril do triedy Atlanta. Tú tvorilo osem ľahkých krížnikov, ktoré začali stavať v roku 1940. Išlo o úplne nový typ plavidiel v americkom námorníctve. Kým bežné krížniky tej doby boli väčšinou vyzbrojené deviatimi až dvanástimi kanónmi kalibru 152 alebo 203 mm, trieda Atlanta bola určená na boj proti lietadlám. Jej hlavnú výzbroj tvorilo 16 diel kalibru 127 mm. Dopĺňalo ich 16 rýchlopalných kanónov kalibru 28 mm.
Po dokončení na jar 1942 nasadili Juneau najprv na patroly v Atlantiku. V auguste 1942 loď prevelili na tichomorské bojisko. V tom čase sa americké vojská vylodili na ostrove Guadalcanal. Bola to prvá spojenecká ofenzíva v Pacifiku a boje o strategický ostrov trvali až do februára 1943. Dôležité bolo najmä Hendersonovo letisko na Guadalcanale. Lietadlá z neho mohli ovládať širokú oblasť a podporovať ďalší postup na Šalamúnových ostrovoch a ďalej. Medzi Guadalcanalom a susednými ostrovmi Savo a Florida sa potopilo toľko lodí, že túto oblasť nazvali Prieliv so železným dnom.
Boj o kľúčové letisko
Do bojov o Guadalcanal vrhli aj Juneau. V októbri 1942 v bitke pri Santa Cruz pôsobil v eskorte lietadlových lodí Hornet a Enterprise. Posádka krížnika buď samostatne, alebo v spolupráci s delostrelcami z iných plavidiel zostrelila najmenej 38 japonských lietadiel.
Na začiatku novembra 1942 zaradili krížnik do zväzu, ktorý viezol na Guadalcanal posily a zásoby. Podobné úmysly však mali aj Japonci. Na ostrove chceli vylodiť vojakov, ktorí by posilnili pozemný útok proti Hendersonovmu letisku. To bolo pre Japoncov tŕňom v oku. Lietadlá z neho totiž cez deň ovládali vzdušný priestor. Japonské lode i pozemné jednotky tak mohli nerušene operovať iba v noci. Okrem transportných lodí preto Japonci vyslali aj silný zväz bojových plavidiel, ktorý mal letisko zničiť nočným ostreľovaním z mora. Jeho základ tvorili dve bitevné lode Hiei a Kirišima. Každá z nich mala 8 diel kalibru 356 mm a 16 diel kalibru 152 mm. Na túto misiu dostali špeciálnu muníciu – trieštivé granáty, ktoré mali vybuchnúť pri kontakte s povrchom a zničiť americké lietadlá črepinami. Bežne sa totiž proti lodiam používali prierazné granáty, ktoré mali preniknúť cez pancier a vybuchnúť až vnútri lode.
Krvavý Guadalcanal
Americké posily sa ku Guadalcanalu dostali skôr. Vyložili ich 12. novembra. Pri ochrane transportných lodí Juneau v tento deň zostrelil šesť japonských lietadiel. Keď Američania zistili, že sa blíži silné japonské loďstvo, transportné lode stiahli a ich eskortu poslali do boja. Proti dvom bitevným lodiam stáli na americkej strane len o triedu slabšie krížniky. Za normálnych okolností by každý rozumný veliteľ ustúpil, ale tentoraz nebolo kam. Boli tým jediným, čo mohlo zabrániť skaze Hendersonovho letiska.
Na americkej strane boli výhodou kvalitné radary, kým Japonci vtedy ešte žiadne nemali. Bola temná bezmesačná noc s dažďovými prehánkami, takže viditeľnosť bola minimálna. Americký veliteľ, kontraadmirál Daniel Callaghan, však bol príliš váhavý a informácie z radarov nevedel včas využiť. Keď sa konečne rozhodol, bolo už príliš neskoro. Americké a japonské lode sa k sebe príliš priblížili a jeho rozkazy vyvolali iba väčší zmätok. Stretnutie, ktoré sa začalo o 01.48 ráno 13. novembra, sa zmenilo na 40-minútový neľútostný chaotický boj zblízka, v ktorom sa každá loď rozhodovala sama za seba. Viaceré lode sa dokonca stali terčom paľby vlastných. Ako to neskôr opísal jeden z amerických dôstojníkov, bolo to ako bitka v nočnom bare, v ktorom zhasli svetlá.
Slabšie americké lode sa však vďaka tomu dostali dosť blízko nato, aby tiež dokázali rozdávať citeľné údery. Hiei napríklad v jednom okamihu ostreľovali tri americké torpédoborce z bezprostrednej blízkosti. Jeden sa s ňou dokonca takmer zrazil, vyhli sa iba o šesť metrov! Ohromná japonská loď by ich za normálnych okolností zmietla z povrchu jedinou salvou. Teraz však nedokázala dostatočne skloniť hlavne kanónov a jej ťažké granáty s hukotom prelietavali ponad paluby torpédoborcov. Americkí námorníci nelenili a zasypávali Hiei všetkým, čo strieľalo, vrátane guľometov. Pancieru jej trupu uškodiť nemohli, no početné zásahy zakladali požiare na nástavbách a na mostíku zabili mnoho dôstojníkov a zranili samotného veliteľa zväzu, admirála Hiroaki Abeho. Čo bolo vážnejšie, Hiei zasiahli aj najmenej dve torpéda.
Do amerických torpédoborcov sa potom pustili tie japonské a bitevné lode sa zamerali na americké krížniky. V delových vežiach Hiei a Kirišimy však boli pripravené trieštivé granáty, ktoré na krížnikoch síce spôsobovali veľké škody na nástavbách, no nedokázali preraziť pancierovanie trupu a delových veží. Krížniky si tak naďalej zachovávali schopnosť plávať i strieľať. Jeden z nich, San Francisco, zasiahol Hiei tak šťastne, že jej vyradil stroje na ovládanie kormidla. Kolos tak mal veľmi obmedzené možnosti manévrovania. Zranený admirál Abe toho už mal dosť a nariadil ústup. Netušil, že v tej chvíli už medzi ním a Hendersonovým letiskom stoja iba dve nepoškodené americké lode – krížnik Helena a torpédoborec Fletcher.
Priamo počas nočnej bitky sa potopil japonský torpédoborec Akacuki a americké Laffey a Barton. Prvé lúče slnka ráno na hladine odhalili ďalších osem vážne poškodených lodí, ktoré buď nehybne stáli, alebo sa pohybovali len veľmi pomaly. Tri boli japonské a päť amerických. Horiace vraky torpédoborcov Cushing a Monssen opustila posádka a v priebehu dňa klesli na dno. Večer sa napriek úsiliu posádky potopil aj krížnik Atlanta. Torpédoborec Aaaron Ward sa podarilo zachrániť a opraviť, podobne ako krížnik Portland. Ten stihol predtým potopiť vrak japonského torpédoborca Júdači. Ďalší poškodený japonský torpédoborec Amacukaze sa zachránil. Bitevná loď Hiei však nevyviazla. Od rána sa na ňu sústredili útoky lietadiel a na druhý deň sa potopila.
Nikto ich nehľadal
Päť amerických lodí schopných plavby ustúpilo ešte v noci. Medzi nimi bol aj Juneau, ktorý v bitke utŕžil zásah torpédom do ľavoboku. Fungovala mu len jedna lodná skrutka a prova sa mu norila hlboko do vody, ale udržiaval rýchlosť 13 uzlov. Keď ho o 11.01 zasiahla ponorka I-26, mal obrovskú smolu. Torpédo trafilo presne to isté miesto ako v noci. Preniklo hlboko do lode a jeho výbuch vyvolal explóziu muničného skladu. Juneau zahalil obrovský stĺp vody, ohňa a dymu a keď sa rozplynul, krížnik už na hladine nebol.
Zvyšné americké lode stáli pre neľahkou voľbou. Vyzeralo to, že výbuch nikto neprežil a ak by zastavili a hľadali prípadných stroskotancov, stali by sa ľahkým terčom pre ponorku. Okolo práve letel bombardér B-17, tak mu signalizovali, aby hlásil potopenie krížnika na veliteľstve a pokračovali v plavbe. Z neznámych dôvodov sa však správa o strate Juneau ďalej nedostala. Omylom bolo aj presvedčenie, že výbuch nikto neprežil. Vo vode sa ocitlo približne 115 námorníkov, ktorých však nikto nehľadal. Boli vydaní na milosť živlom a žralokom bez jedla a bez pitnej vody. V nasledujúcich dňoch väčšina z nich zomrela krutou smrťou. Viac-menej náhodou sa po týždni podarilo zachrániť iba 10 žijúcich. Zahynulo 687 členov posádky vrátane piatich bratov Sullivanovcov. Tí sa 3. januára 1942 prihlásili do námorníctva pod podmienkou, že budú slúžiť spolu. Predpisy to nedovoľovali, ale velenie prižmúrilo oko a všetci piati sa ocitli na Juneau. Ukázalo sa to ako nešťastné rozhodnutie. Podľa výpovedí stroskotancov zahynuli Frank, Joe a Matt pri výbuchu lode. Albert zomrel na druhý deň a George vydržal päť dní. Potom v delíriu zo smädu opustil plť, na ktorej bol a utopil sa.
Po smrti bratov Sullivanovcov prijalo americké ministerstvo obrany nariadenie, podľa ktorého posledný žijúci potomok rodiny nesmie ďalej slúžiť, ak ďalší padli v boji. Po Sullivanovcoch ešte počas vojny pomenovali torpédoborec a nakrútili o nich film. Spomenul ich aj Steven Spielberg vo filme Zachráňte vojaka Ryana.
Netradičný koníček
Vrak Juneau objavili na morskom dne na jar tohto roka. Leží v hĺbke 4200 metrov rozlomený na niekoľko častí. Našla ho posádka výskumnej lode RV Petrel, ktorá patrila Paulovi Allenovi. Vrak najprv 17. marca zachytili sonary. Na druhý deň k nemu poslali robota, ktorý ho nasnímal a potvrdil jeho identitu.
Hľadanie vrakov lodí potopených v druhej svetovej vojne bolo najväčším koníčkom Paula Allena. Zarobil si naň vďaka firme Microsoft, ktorú založil v roku 1975 s Billom Gatesom. Poznali sa zo súkromnej strednej školy Lakeside v Seattli, na ktorej sa začali zaujímať o počítače. Obaja nedokončili vysokú školu, aby mohli spoločne založiť firmu. Bol to práve Allen, kto vymyslel názov. Pôvodne znel Micro-Soft, až neskôr z neho vypadla pomlčka. Firme sa veľmi darilo, prerazila s operačným programom MS-DOS a stala sa v tomto segmente lídrom na trhu.
V roku 1982 však Allenovi diagnostikovali Hodgkinov lymfóm, čo je nádorové ochorenie lymfatickej sústavy. Vďaka rádioterapii a transplantácii kostnej drene sa vyliečil, ale totálne prehodnotil svoj život. Jeho prioritou už nebola firma a v roku 1983 z jej vedenia odišiel. Ponechal si však svoje akcie, čo mu vynieslo väčšinu z jeho majetku vo výške viac ako 20 miliárd dolárov.
Po odchode z Microsoftu sa začal venovať najmä svojím osobným záujmom. Investoval aj do výskumu vesmíru či umelej inteligencie, no kupoval najmä umelecké diela a ako fanúšik športu si kúpil aj niekoľko športových klubov. Najväčším koníčkom však bolo práve hľadanie lodí. Jeho otec Kenneth Sam Allen slúžil v druhej svetovej vojne. Aj preto Paula Allena toto obdobie veľmi fascinovalo.
V roku 2003 si nechal postaviť 127-metrovú jachtu Octopus. V roku 2008 ju nechal upraviť na výskumné plavidlo. Má dve pristávacie plochy pre helikoptéry a dve ponorky. Jedna je na diaľkové ovládanie a môže sa ponoriť do väčších hĺbok. Allen loď poskytol na viaceré záchranné misie aj na výskumné projekty – napríklad na skúmanie morských živočíchov či mapovanie morského dna pre Google Earth. V januári 2015 podnikol prvé veľké pátranie v Prielive so železným dnom a objavil pri ňom 29 potopených amerických i japonských lodí. V marci 2015 našiel pri Filipínach vrak najväčšej bitevnej lode na svete, japonskej Musaši.
Nehľadal však len v Pacifiku. V auguste 2015 pomohol britskému námorníctvu vytiahnuť lodný zvon z vraku bitevného krížnika HMS Hood v Atlantickom oceáne. Hood sa potopil v súboji s nemeckým Bismarckom. Jeho zvon vystavili v múzeu na 75. výročie potopenia. V septembri 2015 Allenova loď mapovala dno Stredozemného mora okolo Malty. Našla pritom viacero lodí i lietadiel z druhej svetovej vojny.
Najmodernejšie vybavenie
V roku 2016 Allen kúpil 76-metrovú loď Petrel, ktorá pôvodne slúžila na stavbu a údržbu konštrukcií pod hladinou mora – napríklad vrtných veží. Rok trvala jej prestavba na výskumné plavidlo. Je jedinou súkromnou loďou na svete, ktorá dokáže skúmať hĺbky až 6000 metrov. Vo výbave má niekoľko sonarov, jednu ponorku na diaľkové ovládanie a jednu autonómnu robotickú ponorku. Má tiež systém elektrických motorov, ktoré ju udržiavajú v stabilnej pozícii pri skúmaní dna.
Prvým „úlovkom“ pre Petrel bol taliansky torédoborec Artigliere, ktorý našla v Stredozemnom mori v marci 2017. O päť mesiacov neskôr obletela svet správa o náleze krížnika USS Indianapolis. Ten sa do histórie zapísal v lete 1945, keď cez Tichý oceán prepravil časti atómovej bomby Little Boy, ktorú neskôr zhodili na Hirošimu. Vzápätí však krížnik postihol osud veľmi podobný Juneau. Pri návrate ho torpédovala japonská ponorka I-58. Z jeho 1195-člennej posádky prežilo potopenie približne 900 námorníkov, no nikto ich nehľadal. V nasledujúcich dňoch zomierali od smädu, vyčerpania, alebo ich zabíjali žraloky. Nakoniec zachránili len 316 z nich. Allenova loď pátrala po jeho vraku 26 dní, kým ho objavila v hĺbke 5500 metrov.
Na prelome rokov 2017 a 2018 skúmala Petrel miesta bojov okolo Filipín a našla 12 vrakov amerických a japonských lodí. Posledná výprava prišla na jar tohto roku. 4. marca sa najprv našiel vrak lietadlovej lode USS Lexington, ktorá sa potopila 8. mája 1942 v bitke v Koralovom mori. Bola to vôbec prvá námorná bitka, v ktorej sa lode protivníkov navzájom nevideli a útočili na seba iba palubnými lietadlami. Bola v nej potopená prvá japonská lietadlová loď – Šóhó a tiež prvá americká lietadlová loď – Lexington. Spojenci touto bitkou prekazili chystanú japonskú inváziu v Port Moresby a zabránili tak dobytiu Novej Guiney. Tým zachránili aj Austráliu, ktorá by inak čelila bezprostrednému ohrozeniu.
Lexington leží v hĺbke takmer 3000 metrov a nachádza sa 800 km od pobrežia štátu Queensland. Vrak je rozlomený na tri časti a západne od neho našiel podmorský robot aj skupinu 11 lietadiel, ktoré sa pri potápaní lode zošmykli z jej paluby. Je to sedem torpédových bombardérov Devastator, tri strmhlavé bombardéry Dauntless a jedna stíhačka Wildcat. Všetky lietadlá majú dokonale zachovaný kamuflážny náter a označenie.
Dva týždne po náleze Lexingtonu našla posádka lode Petrel aj Juneau a v apríli 2018 objavila aj krížnik Helena, ktorý sa potopil 6. júla 1943 v bitke v zálive Kula na Šalamúnových ostrovoch. To bol posledný nález, ktorý sa Allenovej lodi podaril.
Do tretice nevyhral
Paul Allen na začiatku októbra oznámil zlú správu. Tretíkrát sa mu vrátila rakovina. Opakovane jej čelil v roku 2009, tentoraz v podobe non-Hodgkinovho lymfómu. Vtedy ju opäť porazil. Veril, že zvíťazí aj do tretice. Keď návrat choroby oznámil, povedal, že on i jeho lekári sú optimistami, čo sa týka liečby. V priebehu dvoch týždňov sa však objavili závažné komplikácie a 15. októbra zomrel vo veku 65 rokov.
Použitá literatúra
- Hubáček, M.: Pacifik v plamenech. Praha 1990.
- Hubáček, M.: Vítězství v Pacifiku. Praha 2003.
- Hrbek, I./Hrbek, J.: Krvavé oceány. Praha 2002.
- Hrbek, I./Hrbek, J.: Námořní válka vrcholí. Praha 1995.
- https://www.paulallen.com/uss-juneau-wreck-located-famous-for-sullivan-brothers/
- https://www.paulallen.com/uss-lexington-wreck-located-rv-petrel/
- https://www.paulallen.com/wreckage-from-uss-indianapolis-located-in-philippine-sea/
- https://www.bbc.com/news/uk-england-hampshire-33852723
- https://www.bbc.com/news/uk-england-hampshire-36361855
- https://www.bbc.com/news/world-us-canada-45871379
Obrazová príloha: US Navy, paulallen.com
Absolvent žurnalistiky a pedagogiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako redaktor zahraničných oddelení v agentúre SITA a v denníkoch Národná Obroda, Plus Jeden Deň a Nový Čas. Zaujíma sa o vojenskú techniku a o históriu druhej svetovej vojny. Publikoval aj v časopisoch Obrana a Hobby Historie.