Podobne ako v príbehoch Ježišovho narodenia, tak aj v príbehoch jeho zmŕtvychvstania často skĺbime všetky udalosti opisované v evanjeliách do jednej. Takto však vznikne umelo vytvorená tradícia, ktorá sa na biblických stránkach evanjelií nenachádza. Každý príbeh o Ježišovom zmŕtvychvstaní v štyroch rôznych evanjeliách si zaslúži samostatnú pozornosť, pretože každý z nich využíva špecifické prostriedky a ponúka osobité posolstvo.
Všetky tri tzv. synoptické evanjeliá (Marek, Matúš, Lukáš) sa zhodnú na tom, že v piatok po Ježišovej smrti počas židovskej Paschy išiel Jozef z Arimatey vypýtať povolenie na jeho pochovanie. Bez použitia olejov ho narýchlo pochoval do čerstvo vytesanej hrobky a rozličné skupiny žien na ďalší deň prichádzali k Ježišovmu telu s voňavými olejmi. Tieto ženy tu stretli nejaké postavy, ale evanjeliá sa rôznili v ich počte a v opise. Jánov je od ostatných odlišný vo viacerých detailoch – hovorí napríklad o dni pochovania pred Paschou (v prípravný deň pred Paschou), a tiež o tom, že o Ježišovo telo sa pohrebom a pomazaním postaral Jozef z Arimatey spolu s Nikodémom. Na ďalší deň sa preto v Jánovom evanjeliu ženy s olejmi nespomínajú, ale z bližšie neurčeného dôvodu sa tu vyskytuje Mária Magdaléna.
Markov prekvapivý koniec
Naším najstarším biblickým evanjeliom, napísaným okolo roku 70, je evanjelium podľa Marka. Vďaka tomu, čo nám nehovorí, je zo všetkých štyroch tým najzaujímavejším. Nenachádzame v ňom totiž žiadne opisy zmŕtvychvstalého Ježiša ani udalostí, ktoré sa odohrali po veľkonočnom ráne. Čítame v ňom, ako prišli tri ženy k hrobu, našli už odvalený kameň a stretli v ňom „mládenca v bielom rúchu” (musí ísť o anjela), ktorý im oznámil Ježišovo vzkriesenie. Ďalej je tu informácia, že Peter s učeníkmi uvideli Ježiša v Galilei. Daná stať sa však končí slovami: „Ale nikomu nič nepovedali, lebo sa báli.“ Takto sa pôvodný text končí a nenasledujú žiadne ďalšie udalosti známe z iných evanjelií. Napriek tomu môže ísť z literárneho hľadiska o skvelé zakončenie, ak ho vidíme v kontexte celého evanjelia, ktorého nosnou témou je absolútna nechápavosť a zlyhanie Ježišovych najbližších učeníkov. Je možné, že autor napísal dlhší koniec, ale ten sa nezachoval, prípadne ho už nestihol dokončiť.
Matúšová stráž a zemetrasenia
Matúšovo evanjelium obsahuje už podstatne viac informácií než Markovo. Zároveň ide o tradície známe len z jeho pera. Konkrétne sa tu dozvedáme o strážcoch Ježišovho hrobu a o jeho zjavení učeníkom v Galilei. U Marka sme videli, že jeho motívom je opakujúce sa zlyhanie Ježišových učeníkov; u Matúša im však Ježišova prítomnosť pomáha prekonať nástrahy a lepšie pochopiť súvislosti.
Viacerí bádatelia spochybňovali historicitu postavenia stráže k Ježišovmu hrobu, „aby neprišli jeho učeníci, neukradli ho a nepovedali ľudu, že bol vzkriesený z mŕtvych“. Veľkňazi mali ísť s farizejmi vybaviť túto stráž k Pilátovi počas posvätného šabatu. Táto epizóda sa už však nikde inde nespomína, ale Matúš si ju zrejme nevymyslel. Mohlo by ísť o sprostredkovanú tradíciu, ktorú zakomponoval do svojho textu. Naznačuje to použitý slovník v tejto časti evanjelia, ktorý nie je pre Matúša typický.
U Marka sme sa dozvedeli, že keď ženy prišli k hrobu, kameň už bol odvalený. U Matúša však nastala táto dramatická udalosť: „A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo Pánov anjel zostúpil z neba. Prišiel, odvalil kameň a posadil sa naň. Jeho vzhľad bol ako blesk a jeho rúcho biele ako sneh. Strážcovia sa pred ním triasli od strachu a ostali ako mŕtvi.“ Zemetrasenie je pre Matúša motív, ktorý využil aj tesne pred touto scénou. Keď Ježiš na kríži posledný raz vydýchol, „zem sa triasla a skaly pukali“. Čo nastalo potom, je ešte oveľa zarážajúcejšie: „Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých boli vzkriesené. A keď vyšli z hrobov po jeho vzkriesení, prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým.“
Podobne ako v Markovi, aj tu anjel oznámi, že Ježiš vstal z mŕtvych, a že sa učeníkom zjaví v Galilei. Hoci sa aj tu spomína strach žien, napokon za učeníkmi odišli s radosťou. Následne sa ženám Ježiš zjavil, klaňali sa mu a opätovne ich vyzval ísť na miesto oznámené anjelom. Tam sa „jedenástim učeníkom“ nakoniec Ježiš zjavil a text bez ďalšieho vysvetlenia vraví: „Keď ho uvideli, klaňali sa mu. No niektorí pochybovali.“ Posledná časť sa často nazýva „veľké vyslanie“ a Ježiš v nej vraví učeníkom: „Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“
Lukášovi učeníci neverili správam žien
Keď sa pozrieme na Lukášovo a Jánovo evanjelium, zbadáme, že miestom Ježišovej aktivity nie je Galilea, ale Jeruzalem. Podobne ako u Marka, aj v Lukášovom príbehu sa ženy vydajú k hrobu a kameň už nájdu odvalený (nie je tu teda žiadna stráž či zemetrasenie). Ženy pociťujú rozpaky, ale nie strach a na rozdiel od Marka vnútri hrobu nie je nik. Až potom „zastali pri nich dvaja muži v žiarivom odeve“, ktorí im povedali o vzkriesenom Ježišovi, ale neposielali ich do Galiley. Namiesto toho si ženy spomenuli na Ježišove slová o predpovedi jeho vzkriesenia a samy sa vydali povedať učeníkom, čo sa stalo. Ženy tu teda vystupujú ako múdre učeníčky, ktoré chápu súvislosti.
Lukáš zdieľa s Jánom viacero podobností. Okrem zamerania na Jeruzalem je to téma pochybností, ktorá je uňho rozpracovanejšia. Lukáš spomína, ako učeníci neverili správam žien, ktoré im povedali o Ježišovom zmŕtvychvstaní: „Tým sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.“ Peter zjavne pochyboval tiež, ale ako jediný sa vydal k hrobu a chcel si ich správu overiť. V rovnaký deň sa Ježiš zjavil dvom nemenovaným učeníkom, keď kráčali po ceste do neďalekých Emauz. Po ceste a podľa jeho vysvetľovania Písma ho však nepoznali, až neskôr, „keď s nimi zasadol k stolu, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im“. Ježiš vtedy záhadne zmizol, učeníci sa hneď nato vydali do Jeruzalema rozpovedať ostatným, kde sa im Ježiš opätovne zjavil. Táto scéna objasňuje, prečo mali mnohí v prvotných kresťanských komunitách pochybnosti – mnohí spochybňovali realitu Ježišovych zjavení. Vyššie sme videli, že Ježišove zjavenia považovali samotní učeníci spočiatku za blúznenie. Tento príbeh však vraví o tom, že im ukázal svoje prebodnuté ruky a nohy a vypýtal si rybu na jedenie: „Podali mu kúsok pečenej ryby. Vzal si a jedol pred nimi.“ Podobne ako v Matúšovi, aj tu ich poslal ohlasovať Božie prísľuby do širšieho sveta, čo je viac opísané v Skutkoch apoštolov. Je to zároveň dielo napísané taktiež Lukášom a pokračuje tam, kde autor skončil v evanjeliu.
Jánov odkaz pre pochybujúcich Tomášov
Jánovo evanjelium je v mnohých črtách zásadne iné ako ostatné evanjeliá. Odráža sa to v Ježišovom prejave, v učení, v skutkoch a v časovej následnosti. Podobne aj scéna zmŕtvychvstania ponúka špecifický pohľad na to, čo sa stalo – k hrobu prichádza iba Mária Magdaléna a uvidí odvalený kameň. Nestretla tu žiadneho anjela, ale očividne veľmi prekvapená bežala za Petrom a Jánom. Obaja sa rozbehli k hrobu (u Lukáša to bol len Peter) a hoci Ján dobehol prvý, do hrobu vošiel najprv Peter. Uvideli tu Ježišove plachty a zvinutú šatku, čo značí, že jeho telo nemohlo byť ukradnuté. O Jánovi sa dozvedáme, že „videl a uveril“, a to napriek tomu, že ešte nerozumeli Písmam. Peter a Ján sa vrátili naspäť a medzitým prišla k hrobu už spomenutá Mária z Magdaly a plakala. Keď sa však rozhodla pozrieť do hrobu, uvidela tam dvoch anjelov, ktorí nechápali, prečo narieka. Nato sa obzrela a uvidela Ježiša, ktorého považovala za miestneho záhradníka. Spoznala ho, až keď ju oslovil menom. Ježiš ju vyslal za učeníkmi s posolstvom o jeho výstupe k Otcovi.
V ďalšej scény sa aj tu Ježiš zjaví učeníkom v zavretej miestnosti. Vdýchol na nich svojho Ducha Svätého, čím im dal schopnosť odpustiť hriechy. V tejto chvíli však s nimi nebol Tomáš, ktorý učeníkom nechcel túto udalosť veriť, kým sa sám nepresvedčí. Po ôsmich dňoch sa im však zjavil opäť a tentokrát aj Tomášovi, ktorý tak mohol uveriť. Pochybovačom podobným Tomášovi však evanjelium cez Ježiša odkazuje: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení, ktorí nevideli, a uverili.“
Veľkonočné posolstvo
Zachytené udalosti nechávajú množstvo otázok nezodpovedaných, ba čo viac, otvárajú mnoho ďalších. Prečo nachádzame v evanjeliách odlišnosti? Nespochybňujú tieto rozdiely ich historicitu? Aký pohľad majú súčasní historici a archeológovia na tieto state? Či azda – čo sa naozaj stalo vo veľkonočnú nedeľu?
Pokiaľ ide o Ježišovo vzkriesenie, aspoň v tom sú evanjeliá zajedno.
Použitá literatúra
Hooker, M.: The Gospel According to Saint Mark. London 2005.
Johnson, L. T.: The Writings of the New Testament : An Interpretation. Philadelphia 1986.
Vermes, G.: Jesus : Nativity, Passion, Resurrection. London 2010.
Obrazová príloha: wikipedia.org, A. Mantegna, A. Ciseri, A. A. Ivanov
Vyštudoval religionistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Získal magisterské tituly z biblistiky na University of London a z historicko-filozofických štúdií vedy a náboženstva na University of Edinburgh. Dlhoročne spolupracuje na archeologických projektoch v Izraeli. Zameriava sa hlavne na históriu kresťanstva a interakciu vedy a náboženstva, čomu sa aj ako spolutvorca venuje v podcaste Pravidelná dávka.