#VtentoDeň: 27.5.1942
roku 1942 zaútočil Jozef Gabčík a Jan Kubiš na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.
“Musíme ukázat, že vracíme ránu za ránou” – tak znie legendárna veta Františka Moravca, ktorá zaznela 3. októbra 1941 počas stretnutia plukovníka s Jozefom Gabčíkom a Karlom Svobodom, členmi výsadku Anthropoid. Moravec ich počas stretnutia informoval o tom, kto bude cieľom ich operácie: Reinhard Heydrich alebo Karl Hermann Frank. Pôvodný plán rátal s tým, že atentát sa uskutoční len niekoľko dní po tomto stretnutí, a to na výročie vzniku Československej republiky, 28. októbra 1941. Situácia sa ale zmenila po tom, ako sa Karel Svoboda zranil, a aj preto si dnes, 27. mája, pripomíname výročie atentáru na zastupujúceho ríšskeho protektora.
Heydrich nebol len zastupujúci ríšsky protektor, práve naopak. Vo svojich rukách koncentroval obrovskú moc. Bol jedným z hlavných strojcov holokaustu a stál na čele RSHA – Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu. To sú len dve z jeho mnohých funkcií a aktivít. Po svojom príchode do Prahy tvrdo zasiahol proti zvyškom domácej rezistencie. Cieľom, okrem zvyškov Obrany národa, boli napríklad predstavitelia sokolského hnutia v odboji. Na trest smrti bol odsúdený predseda protektorátnej vlády generál Alois Eliáš a popravení boli generáli Josef Bílý a Hugo Vojta. Práve tieto perzekúcie viedli Moravca k prednesu legendárnej vety o potrebnej odplate. 
Gabčík so Svobodom mali za cieľ túto odplatu vykonať. Karel Svoboda sa však pri precvičovaní zoskou zranil a musel byť nahradený. Jozef Gabčík navrhol svojho blízkeho priateľa, s ktorým sa poznal ešte z čias poľského exilu, Jana Kubiša. Obaja následne absolvovali niekoľko špeciálnych kurzov, ako bola napr. manipulácia s výbušninami, precvičovanie mierenej či pudovej streľby alebo ďalšie precvičovanie zoskoku padákom. Partnerom československého II. odboru Ministertsva národní obrany v Londýne bola pri výcviku agentov britská Special Operations Executive. Členovia Anthropoidu museli z viacerých dôvodov na svoje vysadenie čakať. Dočkali sa až v noci z 28. na 29. decembra 1941, kedy vinou navigačnej chyby boli vysadení pri obci Nehvidy neďaleko Prahy, namiesto plánovaného okolia Plzne. Napriek tejto komplikácii a tomu, že Jozef Gabčík si pri zoskoku zranil nohu, mali obaja agenti obrovské šťastie. Podarilo sa im totiž pomerne rýchlo nadviazať kontakt s predstaviteľmi domáceho odboja.
V nasledujúcich mesiacoch intenzívne pracovali na príprave atentátu. Situáciu komplikovalo to, že Heydrcih sa často nachádzal mimo Prahy a ak v nej aj bol, tak úradoval v priestoroch Pražského hradu. Niežeby tento priestor bol pre členov Anthropoidu nedosiahnuteľný, vďaka svojim kontaktom si v priestoroch pražského hradu mali prezrieť Heydrichov mercedes a poznali aj jeho harmonogram. Cieľom však nebola len likvidácia Heydricha, ale i snaha o vytvorenie aspoň potencionálnej únikovej trasy, napr. v prípade, že by sa útok nevydaril. Strážené priestory Pražského hradu preto neprichádzali do úvahy. Situáciu napokon atentátnikom uľahčil samotný Heydrich, keď sa presťahoval do Paněnských Břežan a do Prahy musel dochádzať. Pri svojich presunoch sa pohyboval v neopancierovanom kabriolete bez eskorty, len v spoločnosti svojho šoféra Johannesa Kleina.
Tento postoj sa mu stal osudným 27. mája 1942. Približne o 10:37 skočil Jozef Gabčík do cesty Heydrichovmu mercedesu, ktorý musel v zákrute spomaliť. Gabčík stlačil spúšť na svojom samopale Stengun, ale bohužiaľ výstrely nezazneli, nakoľko sa v komore vzpriečil náboj. Heydrich namiesto toho, aby z miesta utiekol, prikazál svojmu šoferovi zastaviť. V tomto momente hodil Jan Kubiš perkusnú bombu, ktorá trafila bok automobilu a jej výbuch spôsobil Reinhardovi Heydrichovi viaceré zranena. Tie sa mu za niekoľko dní stali osudnými. Gabčíkovi sa po adrenalinovej naháňačke a prestrelke s Heydrichovym šoferom podarilo ujsť. Kubiš, aj napriek zraneniam, ktoré mu spôsobili črepiny pri výbuchu, využil na útek svoj vopred pripravený bicykel. Celá akcia, ktorá bola plánovaná niekoľko mesiacov, trvala de facto len niekoľko minút. Gabčík s Kubišom sa následne ukryli v bytoch svojich pomocníkov z radov domáceho odboja. V nasledujúcich hodinách prebehla v Prahe obrovská razia, ale bez relevatného výsledku pri pátraní po atentátnikoch, resp. ich spolupracovníkoch. V prvých dňoch po atentáte Gabčík ani Kubiš nevedeli do akej miery sa im útok podaril. My však dnes vieme, že táto operácia sa zapísala do dejín protinacistického odboja v celej Európe.
