#VtentoDeň: 23.5.1876
V tento deň roku 1876 zomrel jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie, básnik a búrlivák Janko Kráľ.
Narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši. Od roku 1842 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa spoznal s Ľudovítom Štúrom. Bol jeden z prvých, ktorí písali básne v Štúrovej slovenčine. Podobne, ako mnohí iní študenti, aj on na protest proti odvolaniu Ľudovíta Štúra odišiel v roku 1844 z lýcea.
Pre príznačné nekonformné postoje a nepredvídateľné správanie mu prischla prezývka „divný Janko. Za organizovanie protestov bol v roku 1848 uväznený v Šahách aj Pešti, odsúdený na trest smrti. Neskôr mu trest zmenili na mučenie a po desiatich mesiacoch ho pustili. Po tom ako sa dostal na slobodu organizoval v Liptovskom Mikuláši dobrovoľníkov pre slovenské povstalecké vojsko a opäť sa ocitol vo väzení. V septembri 1849 sa stal kapitánom slovenského dobrovoľníckeho zboru.
Janko Kráľ sa počas života nechcel dať fotiť ani namaľovať, preto portréty, ktoré poznáme z učebníc, vznikli väčšinou až po jeho smrti, podľa fantázie umelcov. Tých inšpiroval najmä Kráľov syn Mladen, ktorý sa na básnika z jeho štyroch detí vraj najviac podobal.
Jeho poézia sa začleňuje do pozícií tvorby celoeurópskeho romantizmu. Štúr ho označil za najtalentovanejšieho básnika.
O tom, či môže byť vyučovanie o štúrovcoch zábava si prečítate v článku na HistoryLabe.