#VtentoDeň: 31.3.1889
Roku 1889 sa v Brezovej pod Bradlom narodil právnik, politik, univerzitný pedagóg a jeden z najvýznamnejších slovenských diplomatov Štefan Osuský.
Štefan Osuský sa narodil do evanjelickej rodiny garbiara Štefana Osuského a jeho manželky Paulíny. Vyštudoval brezovskú evanjelickú ľudovú školu, študoval tiež na lýceu vo Viedni a na Evanjelickom lýceu v Bratislave. V roku 1906 emigroval do Spojených štátov za svojou rodinou v Chicagu. Pracoval u svojho švagra v obchode s kožami a vlnami, no zároveň pokračoval v štúdiu. Na University of Chicago študoval geológiu a dokonca sa ako mimoriadne nadaný študent na pozvanie svojho profesora zúčastnil expedície v Kanade. Pokračoval na University of Wisconsine, kde potom pôsobil ako docent geológie. Vrátil sa ale do Chicaga a popri geológii vyštudoval i politológiu, sociológiu a psychológiu, štúdium ukončil v roku 1913. Neskôr pracoval v advokátskej kancelárii v Chicagu.
Už od svojho príchodu do Spojených štátov sa angažoval v krajanskom hnutí, najprv v Českom národnom združení, neskôr v Slovenskej lige, v roku 1916 stal jej predsedom. Založil tiež krajanské noviny Slovenské slovo a Slovenský týždenník. V máji 1916 ho Slovenská liga vyslala za Masarykom do Londýna a neskôr do Paríža, kde nadviazal spoluprácu s Edvardom Benešom a Milanom Rastislavom Štefánikom. Osobne podporil vznik Československej národnej rady v roku 1916. Koncom októbra 1918 sa zúčastnil na rokovaní zástupcov domáceho a zahraničného odboja v Ženeve. Po vzniku Československa bol veľvyslancom v Londýne a následne v Paríži. Novovzniknutú republiku zastupoval v roku 1919 na Parížskej mierovej konferencii a za Československo podpísal v júni 1920 aj Trianonskú mierovú zmluvu. V rokoch 1922 – 1937 bol podpredsedom Finančnej kontrolnej komisie pri Spoločnosti národov.
Počas druhej svetovej vojny bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov zahraničného odboja. Pre nezhody ohľadne postavenia Slovákov v Československu a odpor voči náklonnosti k Sovietskemu zväzu vystupoval v opozícii voči Benešovi. Spočiatku pôsobil v Paríži, kde už v marci 1939 založil Ústredný výbor zahraničnej akcie vo Francúzsku a po začiatku vojny v novembri 1939 spolu s Milanom Hodžom aj Slovenskú národnú radu. Tá sa v januári 1940 zlúčila s Českou národnou radou do Československej národnej rady, no Osuský musel po francúzskej porážke odcestovať do Londýna.
V Londýne bol 22. júla 1940 vymenovaný za štátneho ministra vlády Dočasného štátneho zriadenia československého a 13. októbra 1941 za člena Štátnej rady. Pre pretrvávajúce nezhody ho však v marci 1942 Beneš zbavil všetkých funkcií a v odboji stratil Osuský akýkoľvek politický vplyv. Začal prednášať dejiny diplomacie a medzinárodných vzťahov na Oxfordskej univerzite a na jar 1945 odišiel do znova USA, kde ďalej pôsobil ako prednášajúci na univerzite. Zomrel v Herndone pri Washingtone 27. septembra 1973. V roku 1992 mu bol in memoriam udelený Rad T. G. Masaryka I. triedy a v roku 2001 Rad Bieleho dvojkríža II. triedy.
