#VtentoDeň: 27.6.1950

Roku 1950 bola po vykonštruovanom procese popravená za vlastizradu československá politička Milada Horáková.

Jeden z najväčších politických procesov v dejinách komunistického Československa prebehol medzi 11. májom a 8. júnom 1950. Za vlastizradu a špionáž v ňom bola súdená predovšetkým Milada Horáková (1901 – 1950), niekdajšia členka vedenia národno-socialistickej strany, poslankyňa Ústavodarného národného zhromaždenia a hrdinka odboja, počas vojny väznená v koncentračnom tábore.

Spolu s ňou sedelo na lavici obžalovaných ďalších dvanásť osôb, takisto politikov a účastníkov druhého odboja, ale napríklad aj Záviš Kalandra (1902 – 1950), historik a voľakedajší komunista, ktorý sa ale už pred vojnou s KSČ rozišiel a bol obvinený z „trockizmu“.

V skutočnosti jedinou vinou obžalovaných bolo, že udržiavali kontakty s politikmi svojich strán v emigrácii a diskutovali o politických otázkach a ďalšom možnom vývoji v prípade vojnového konfliktu. Horáková, Kalandra a ďalší dvaja boli odsúdení na trest smrti obesením, štyria ďalší k doživotným trestom, ostatní k dlhoročnému väzeniu.

Milada Horáková sa stala prvou ženou, ktorá bola na území Československa odsúdená na trest smrti za politické previnenie (ak nerátame nacistické besnenie počas druhej svetovej vojny). Napriek protestom svetovej verejnosti, vrátane takých osobností ako Albert Einstein či Bertrand Russell, boli všetky rozsudky smrti 27. júna 1950 vykonané.

Posledné slová Milady Horákovej pred popravou boli:

„Padám, padám, tento boj jsem prohrála, odcházím čestně. Miluji tuto zem, miluji tento lid, budujte mu blahobyt. Odcházím bez nenávisti k vám. Přeji vám to, přeji vám to…“ 

Po tomto súdnom procese nasledovalo ďalších 35 menších procesov s celkom 639 obvineniami, v ktorých bolo vynesených 10 rozsudkov smrti, 38 rozsudkov doživotného väzenia a ďalšie tresty v celkovej dĺžke 7850 rokov.

Nezákonný rozsudok nad Horákovou a spol. zrušil Najvyšší súd síce už v roku 1968, plná rehabilitácia zločinne odsúdených však mohla prebehnúť až po roku 1990. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová udelila in memoriam v roku 2020 Milade Horákovej najvyššie vyznamenanie Rad bieleho dvojkríža I. triedy za mimoriadne zásluhy o Slovenskú republiku, rozvoj a ochranu demokracie, ľudských práv a slobôd.