#VtentoDeň: 27.3.1676

V tento deň roku 1676 sa v obci Borša narodil František II. Rákoci, vodca najväčšieho protihabsburského povstania. Na území dnešného Slovenska utrpel Rákoci rozhodujúcu porážku v bitke pri Trenčíne, ale zároveň tu našiel aj posledný odpočinok. Jeho pozostatky spočívajú v Dóme sv. Alžbety v Košiciach.

Rákoci mal protihabsburské postoje doslova v krvi. Jeho matkou bola Helena Zrínska a nevlastným otcom Imrich Tököli, vodca predchádzajúceho protihabsburského povstania. Nevlastný syn však preňho nemal pekného slova a vo svojich pamätiach ho označil za “hada, ktorý sa votrel matke do postele”. Podobne ako jeho predchodcovia, ani František však nedokázal svoje povstanie doviesť do úsepšného konca.  Nevyužil pritom mierové ponuky cisára Jozefa I., ktorý bol ochotný ponúknuť kuruckým povstalcom ústupky. Osudná rozhodujúca bitka sa odohrala v auguste 1708 pri Trenčíne, kde povstalci utrpeli, napriek početnej prevahe, zdrvujúcu porážku.

Povstanie však bolo oficiálne ukončené až podpísaním Szatmárskeho mieru 1. mája 1711. František II. Rákoci neprijal milosť od Jozefa I. a mierových rozhovorov sa nezúčastnil. V tom čase sa už nachádzal v Poľsku, kam emigroval vo februári 1711. Istý čas žil vo Versailles neďaleko Paríža a v roku 1717 sa usadil v Osmanskej ríši. Od roku 1720 žil v Tekirdağu na brehu Marmarského mora, kde 8. apríla 1735 aj zomrel. Pochovali ho tajne v kostole svätého Benedikta v Istanbule, kde bola pochovaná aj jeho matka Helena. V polovici 19.storočia sa z Rákociho stal symbol zápasu Pešti s Viedňou o štátoprávne postavenie Uhorska. Jeho pozostatky boli v roku 1906 slávnostne prevezené do košického Dómu svätej Alžbety, kde odpočívajú doteraz.