#VtentoDeň: 26.4.1986

#VTentoDeň v roku 1986 došlo v Černobyľskej jadrovej elektrárni k výbuchu 4. reaktora.

Pracovníci elektrárne nezvládli pokus, počas ktorého sa reaktor prehrial až na desaťnásobne vyššiu teplotu, aká bola jeho bežná prevádzková záťaž. Nasledovali dve po sebe nasledujúce explózie, ktoré uvoľnili podľa odhadov 300 až 400 krát viac rádioaktivity, ako atómová bomba zhodená na Hirošimu. Černobyľská havária je dodnes považovaná za najväčšiu priemyselnú katastrofu v histórii jadrovej energetiky.

Černobyľ leží na severozápade dnešnej Ukrajiny, blízko bieloruských hraníc. Rádioaktívny mrak, ktorý sa uvoľnil do atmosféry, najviac zasiahol práve Bielorusko, podľa vedeckých odhadov až 60 % z uvoľnených rádioaktívnych látok. Zasiahnuté boli aj ďalšie časti Sovietskeho zväzu, škandinávske krajiny a zčasti aj krajiny strednej a západnej Európy, vrátane Československa.

Sovietsky komunistický režim katastrofu v Černobyli spočiatku tajil nie len pred svetom, ale aj pred vlastnými obyvateľmi. Prvé správy o havárii sa však objavili už na druhý deň 27. apríla a prichádzali zo Švédska. V jadrovej elektrárni Forsmark v strednom Švédsku, ktorá sa od Černobyľu nachádza vo vzdialenosti viac ako 1000 kilometrov, našli pracovníci rádioaktívne častice na svojich overaloch. Po pátraní po úniku v niektorej z troch švédskych jadrových elektrárni, sa zistilo, že únik rádioaktívnych častíc pochádza z územia Sovietskeho zväzu. Dva dni po výbuchu zaznamenali zvýšenú rádioaktivitu aj v Československu v jadrovej elektrárni Dukovany.

V deň havárie zomreli dvaja pracovníci elektrárne, krátko po výbuchu bolo hospitalizovaných viac ako 200 ľudí, desiatky z nich zomreli na následky ožiarenia. Medzi rokmi 1986 až 2000 bolo z priľahlých oblastí presídlených zhruba 350 tisíc obyvateľov. Bolo zaznamenaných viac ako 4 tisíc prípadov výskytu rakoviny štítnej žľazy u detí, ktorú z veľkej často spôsobila distribúcia kontaminovaného mlieka. Väčšinu detí sa podarilo vyliečiť. Aj keď sa odhady viacerých svetových zdravotníckych organizácií líšia, počet ľudí, ktorí v budúcnosti zomrú na rakovinu v dôsledku havárie v Černobyli, sa pohybujú v desať tisícoch.

V roku 2019 mala premiéru aj päť dielna miniséria s názvom Černobyľ, ktorá vznikla v koprodukcii HBO a britskej spoločnosti Sky. Napriek snahe o detailné zmapovanie katastrofy a oprávnenej pozitívnej kritike išlo o dramatizáciu udalostí, nie o dokumentárny seriál. Kritické zhodnotenie a porovnanie s historickou realitou nájdete v článku z nášho archívu:

https://historylab.dennikn.sk//recenzie/ake-historicke-chyby-mal-serial-cernobyl/